10. gardová jazdecká divízia Červenej armády v Senici

36. gardový jazdecký pluk 10. gardovej jazdeckej divízie

Trojica vojakov 36. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie bola pochovaná v Senici pri kostole medzi 6. a 7. aprílom 1945, podľa poľných mapiek to bolo pri evanjelickom kostole. V súborných materiáloch pamyat-naroda.ru je lokalita mylne prečítaná ako Senec a v zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je len jeden z nich Michail Filippovič Grjazin.

• Michail Filippovič Grjazin (Михаил Филиппович Грязин) sa narodil v roku 1910 v Rusku v Marijskej republike buď v meste asi nepresne zapísanom ako Kaškala, alebo v osade Čumbari (?) pri obci Verch-Ušnur pri meste Sovetskij (Марийская АССР, г. Кашкала altern. д. Чумбари, с. Верх-Ушнур, г. Советский). Do Červenej armády ho v auguste 1941 povolal komisariát mesta Joškar-Ola (Йошкар-Олинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Taisu Ivanovnu Grjazin z Joškar-Ola z časti Zarečnaja Svoboda 18. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945. Pochovali ho v Senici pri evanjelickom kostole zo severozápadnej strany. V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je mylne uvedené, že bol pochovaný v meste Senec.
• Nikolaj Georgievič Istomin (Николай Георгиевич Истомин) sa narodil v roku 1921 v Rusku v Omskej oblasti v neidentifikovanom okrese (Омская обл.). Do Červenej armády ho povolal jeden z komisariátov mesta Omsk (Ленинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Annu Jefimovnu Istomin z obce Ključi z neznámeho okresu Omskej oblasti zapísaného ako Vylkskij a Vamskij (пос. Ключи). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako radista v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 3. februára 1945 udelili medailu Za odvahu. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945. Pochovali ho v Senici pri evanjelickom kostole zo severovýchodnej strany. V materiáloch pamyat-naroda.ru je mylne uvedené, že bol pochovaný v meste Senec. Podľa Knihy pamäte... padlých vojakov Krasnojarského kraja (1994; nevieme, prečo bol v nej zaradený; ako rodisko sa aj tu pri jeho mene uvádza Omská oblasť) ho pochovali v obci Sečovce, V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru sa nenachádza.
• Vladimir Jakovlevič Suprunovič (Владимир Яковлевич Супрунович) sa narodil v roku 1925 v Bielorusku pri meste Ošmjany v osade seľsovetu zapísaného ako Dardiškin (Белорусская ССР, Вилейская обл. Ошмянский р-н, с/с Дардишкин). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát mesta Ošmjany (Ошмянский РВК; biel. Ашмяны). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Jakova Ivanoviča Suprunova z obce zapísanej ako Valovika seľsovietu Dardiškin; mohlo by ísť o susediace obce Voloviki a Dorgiški (biel. Валовікі, Доргішкі). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945. Pochovali ho v Senici pri evanjelickom kostole zo severozápadnej strany. V súhrnnej informácii pamyat-naroda.ru je mylne uvedené, že bol pochovaný v meste Senec a v zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sa nenachádza.

36. gardový jazdecký pluk 10. gardovej jazdeckej divízie pochoval v Senici pri kostole svojich vojakov padlých 6. a 7. apríla 1945. Pravdepodobne to bolo pri katolíckom kostole. Poľnú mapku pohrebiska zhotovili vojaci podľa dostupnej súdobej kartografickej mapy. Symbolmi kostolov na mapke označili synagógu a evanjelický kostol. Katolícky kostol na nej nebol zaznačený pravdepodobne preto, že na predlohe je vyznačený inou ikonou, ktorá pripomína symbol inej sakrálnej stavby, napr. Najsvätejšej Trojice. Myslíme si, že vojakov pochovali práve pri katolíckom kostole a na poľnej mapke pohrebiska miesta hrobov omylom prenášali k synagóge.
Pri kostole boli pochovaní dvaja vojaci Jakov Jemeľjanovič Opanevič a Vsevolod Michajlovič Varmund podľa mapky na jednom mieste. Miesto hrobu na nej malo byť vyznačené krížikom, ktorý sme nedokázali rozlíšiť.

• Jakov Jemeľjanovič Opanevič (Яков Емельянович Опаневич) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v obci Bokovo pri meste Ljubaševka (Украинская ССР, Одесская обл., Любашевский р-н, с. Боково; ukr. Любашівка, Бокове). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Ljubaševky (Любашевский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku M. S. Opanevič z Bokova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945. Pochovali ho v Senici pri kostole.
• Vsevolod Michajloviť Varmund (Всеволод Михайлович Вармунд, niekde Varmut, Вармут) sa narodil v roku 1905 v meste Kerč na Kryme (Крымская АССР, г. Керчь). Do Červenej armády ho 25. júla 1941 povolal komisariát v Soči (Сочинский ГВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Mariju Ivanovnu Varmund zo Soči, ul. Gorkého 12. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta alebo staršinu ako veliteľ oddielu prieskumníkov v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945. Pochovali ho v Senici pri kostole.

Podľa mapky na jednom mieste zo severnej strany kostola boli pochovaní dvaja vojaci Vladimir Kondratovič Pavlovskij a Fjodor Petrovič Lomov.

• Vladimir Kondratovič Pavlovskij (Владимир Кондратович Павловский) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri obci Šumicha pri meste Togul (Алтайский край, Тогульский р-н, Шумихинский с/с). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Togule (Тогульский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca K. K. Pavlovského z osady pri Šumiche, zapísanej ako Rusinka (д. Русинка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945. Pochovali ho v Senici pri kostole zo severnej strany.
• Fjodor Petrovič Lomov (Федор Петрович Ломов) sa narodil v roku 1923 v Rusku v osade Smuravjovo pri meste Gdov (Ленинградская обл., Гдовский р-н, пос. Смуравьево). Do Červenej armády ho v roku 1942 a opakovane vo februári 1944 povolal komisariát v Gdove (Гдовский РВК). Roky 1941 - 3 strávil v zajatí alebo v tej dobe strávil 2,5 roka na okupovanom území. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Pjotra Fjodoroviča Lomova zo Smuravjova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Predchádzajúcim miestom služby bol 176. strelecký pluk 46. streleckej divízie, kde ho evidovali ako guľometčíka. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945. Pochovali ho v Senici pri kostole zo severnej strany.

Pri kostole z juhovýchodnej strany bola v spoločnom hrobe pochovaná štvorica vojakov 36. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Telá vojakov v hrobe boli uložené podľa očíslovaného zoznamu zo západu na východ.

• Nikolaj Lavrenťjevič Sučkov (Николай Лаврентьевич Сучков) sa narodil v roku 1924 v Rusku v meste Novosibirsk (г. Новосибирск). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal jeden z komisariátov Novosibirska (Первомайский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jelenu Michajlovnu Sučkovovú z Novosibirska. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945. Pochovali ho v Senici pri kostole z juhovýchodnej strany.
• Michail Ivanovič Kutafin (Михаил Иванович Кутафин) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri obci Smolenskoje pri meste Bijsk (Алтайский край, Смоленский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát obce Smolenskoje (Смоленский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Annu Pavlovnu Kutafin z kolchozu Smyčka pri obci Smolenskoje (Смоленский р-н, к-з Смычка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945. Pochovali ho v Senici pri kostole z juhovýchodnej strany.
  V jednom dokumente bola uvedená ako Michailova kontaktná osoba sestra Varvara Sergejevna Kutafin z osady Smyčka (п. Смычка). Rovnaká kontaktná osoba podľa mena a adresy ale s príbuzenským označením dcéra bola uvedená aj pri vojakovi menom Ivan Filippovič Kutafin. Bol to s najväčšou pravdepodobnosťou Michailov otec. V prípade priameho príbuzenského vzťahu by mala Varvara otcovské prímenie Ivanovna, bola to teda pravdepodobne ich nevlastná setra a dcéra.
  Michailov otec Ivan Filippovič Kutafin (Иван Филиппович Кутафин) sa narodil v roku 1904 v obci Pesčanoje pri meste Bijsk (Смоленский р-н, с. Песчаное). Do Červenej armády bol povolaný komisariátom obce Smolenskoje v roku 1941. Na spomenutom dokumente z roka 1949 je označený ako pohrešovaný od septembra 1941 s dodatočným dátumom marec 1942, kedy bol možno definitívne vyradený z vojenskej evidencie komisariátu. Iné materiály k jeho osobe na pamyat-naroda.ru sme nenašli.
• Orenbaj Isajev (Оренбай Исаев) sa narodil v roku 1925 v Kazachstane v osade aul č. 4 pri meste Ulytau (Казахская ССР, Карагандинская обл., Улытауский р-н, аул № 4; kaz. Улытау). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát mesta Ulytau (Улытауский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca menom Isa Dostajev (?), bydliskom aul č. 4, Stalinov kolchoz (aul = typ sídla; к-з им. Сталина, аул № 4). Bojoval v zostave 27. gardového streleckého pluku 11. gardovej streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 5. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945. Pochovali ho v Senici pri kostole z juhovýchodnej strany.
  Podľa ďalších materiálov na pamyat-naroda.ru mal Orenbaj otca, matku a jedného brata menom Ordabaj (Ордабай Исаев), ktorý sa narodil v roku 1926. Pracoval pravdepodobne v bani v kazašskom meste Džezkazgan, kde bol komisariátom povolaný do Červenej armády (Джезказганский РВК; kaz. Жезқазған). Nadradený komisariát Karagandinskej oblasti ho 12. februára 1945 odoslal do 47. učebnej streleckej divízie v ruskom meste Borisoglebsk (г. Борисоглебск). Ďalší jeho osud nepoznáme.
• Vladimir Ivanovič Kuprijan (Владимир Иванович Куприян) sa narodil v roku 1926 v Bielorusku pri meste Radoškoviči v obci zapísanej ako Černyšen alebo v obci Prončejkovského seľsovetu Černevščina (Вилейская обл., Радошковичский р-н, д. Чернышен altern. Прончейковский с/с, д. Черневщина; biel. Радашковічы, Пранчэйкава, Чарнеўшчына). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Radoškoviči (Радошковичский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Irinu Aleksandrovnu Kuprijan z Černyšena na inom mieste otca Ivana Pavloviča Kuprijana z Černevščiny. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945. Pochovali ho v Senici pri kostole z juhovýchodnej strany.

Pri kostole z juhozápadnej strany bola v spoločnom hrobe pochovaná trojica vojakov 36. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Telá vojakov v hrobe boli uložené podľa očíslovaného zoznamu zo západu na východ.

• Ivan Dmitrijevič Matvejev (Иван Дмитриевич Матвеев) sa narodil v roku 1926 v Rusku v meste Novosibirsk alebo v osade Romaniki pri obci Cholm-Žirkovskij (г. Новосибирск altern. Смоленская обл., Холм-Жирковский р-н, д. Романики). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal jeden z komisariátov Novosibirska (Новосибирский ГВК altern. Дзержинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Dmitrija Matvejeviča Matvejeva, ktorý žil v Novosibirsku a neskôr na Sachaline v meste Cholmsk, ul. Železnodorožnaja 35 (г. Холмск). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945. Pochovali ho v Senici pri kostole z juhozápadnej strany.
• Stefan Fjodorovič Mironenko (Стефан Федорович Мироненко) sa narodil v roku 1925 v Rusku v meste Tbilisskaja (Краснодарский край, ст. Тбилисская), pravdepodobnejšie ale v obci Kyjevka pri meste Divnoje (Ставропольский край, Дивенский р-н, с. Киевка). Do Červenej armády ho 12. apríla 1943 povolal komisariát mesta Tbilisskaja (Тбилисский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Marfu Sidorovnu Mironenko z mesta Tbilisskaja. V inom dokumente bola uvedená adresa otca (asi osada) Vesjolyj č. 5 pri meste Tbilisskaja (Тбилисский р-н, Веселый № 5). Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako obsluha mínometu (82 mm) v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 19. apríla 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy a 20. apríla 1945 medailu Za odvahu. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945. Pochovali ho v Senici pri kostole z juhozápadnej strany.
• Pjotr Gortolomejevič Rotaru (Петр Гортоломеевич Ротару) sa narodil v roku 1918 v Izmailskej oblasti Besarábie, ktorá sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, v obci Borisovka pri meste Tatarbunary (Украинская ССР, Одесская обл., Татарбунарский р-н, с. Борисовка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Tatarbunary (Татарбунарский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Gortolomeja Afanasjeviča Rotaru z Borisovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945. Pochovali ho v Senici pri kostole z juhozápadnej strany.

V materiáloch na pamyat-naroda.ru je miesto hrobu vojaka Michaila Stepanoviča Nosenka zapísané 4 km severozápadne od Jablonice pri tehelni a v zozname Slavína je Jablonica uvedená ako miesto pôvodného hrobu. Podľa poľnej mapky sa hrob nachádzal zo západnej strany tehelne pravdepodobne v senickom chotári na pomedzí s chotárom obce Hlboké.

• Michail Stepanovič Nosenko (Михаил Степанович Носенко) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine v meste Kirovograd, dnes Kropyvnyckyj (Украинская ССР, г. Кировоград; ukr. Кропивницький). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát mesta Novorosijsk (Новороссийский ГВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol dcéru Tamaru Michajlovnu Nosenko z mesta Jenakievo, časť Krasnyj Gorodok, ul. Razina 18 (ukr. Єнакієве). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako kuchár v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945. Podľa poľnej mapky ho pochovali v chotári Senice za Surovinami pri tehelni.

Obľúbeným pohrebiskom Červenej armády bol sad fabriky pri Dolných Surovinách. 36. gardový jazdecký pluk tam pochoval podporučíka Michaila Pavloviča Lobanova a pravdepodobne aj radového vojaka Leonida Dmitrijeviča Šepeleva.

• Michail Pavlovič Lobanov (Михаил Павлович Лобанов) sa narodil 5. novembra 1914 v Rusku v obci Inžavino alebo v obci Gruševka pri Inžavine (Тамбовская обл., с. Инжавино altern. Инжавинский р-н, д. Грушевка). Na základnú vojenskú službu nastúpil 1. februára 1936, do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Inžavina (Инжавинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Antoninu Petrovnu Lobanovovú z Inžavina. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho dvakrát vyznamenali Radom Červenej hviezdy 13. decembra 1944 a 23. februára 1945. Zomrel v boji 6. apríla 1945. Pochovali ho 3 kilometre južne od Senice v sade oproti fabrike s komínom.
• Leonid Dmitrievič Šepelev (Леонид Дмитриевич Шепелев) sa narodil v roku 1910 v Kazachstane pri meste Kaskelen v obci zapísanej ako Čemolkar (Казахская ССР, Алма-Атинская обл., Каскеленский р-н, с. Чемолкар). Do Červenej armády ho povolal komisariát (Каскеленский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 31. decembra 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zomrel 14. apríla 1945 na následky zranení, do poľnej nemocnice PPG 200 ho prijali 12. apríla. Pochovali ho v Senici na spoločnom pohrebisku v sade fabriky.
  Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Veru Nikolajevnu Šepelevovú z obce Čemolkar dom č. 12. Úrad z Moskvy zasielal oznámenie o smrti a hrobe vojaka Anne Dmitrievne Makejevovej sprostredkovane cez vojenský komisariát mesta Buguľma v Tatarstane, kde Anna žila na ul. Sovetskaja 88. Podľa otcovského mena Dmitrievna sa možno domnievať, že by mohlo ísť o Leonidovu sestru. Podľa Knihy pamäte... zoznamu padlých vojakov z Tatarstanu (1995) vojaka do Červenej armády povolal komisariát Buguľmy (Бугульминский РВК).

Z výkazu osobných strát 4. gardového jazdeckého zboru sú známi aj ďalší dvaja vojaci, ktorí boli v Senici pochovaní na cintorínoch, ale nevedno, na ktorom mieste.

• Pjotr Ivanovič Fomenko (Петр Иванович Фоменко) sa narodil v roku 1925 v Rusku v osade Buločkin pri meste Vesjolyj pri Rostove nad Donom (Ростовская обл., х. Булочкин). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát mesta Vesjolyj (Веселовский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Mariju Nikitičnu Fomenko z Buločkina. V hodnosti seržanta (veliteľ obsluhy mínometu) v zostave 825. streleckého pluku 302. streleckej divízie mu 25. októbra 1943 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ obsluhy mínometu (82 mm) v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel na následky zranení z 8. apríla 1945, údaj o hospitalizácii sme nenašli, zo stavu jednotky ho vyradili 10. apríla. Pochovali ho v Senici na vojenskom pohrebisku. Posmrtne mu 20. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu za bojový čin z 28. marca pri Pustých Úľanoch a 20. júna 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa za bojový čin z 8. apríla 1945 pri Senici, kedy bol ťažko ranený.
• Grigorij Prokofjevič Čaban (Григорий Прокофьевич Чабан) sa narodil v roku 1918 v Izmailskej oblasti Besarábie, ktorá sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, pri meste Tatarbunary v obci Eskipolos, ktorej dnešný názov je Glubokoje (Украинская ССР, Измаильская обл., Татарбунарский р-н, Ескиполос; ukr. Глибоке). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Tatarbunary (Татарбунарский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Prokofija Andrejeviča Čabana z Eskipolosu. Naposledy slúžil ako guľometčík v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Z dôvodu smrti ho zo stavu jednotky vyradili 14. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na cintoríne.

40. gardový jazdecký pluk 10. gardovej jazdeckej divízie

Zo štvorice vojakov 40. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie máme mapkou zdokumentované len miesto hrobu Grigorija Dmitrieviča Šakina.

• Grigorij Dmitrievič Šakin (Григорий Дмитриевич Шакин) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine v obci Majaki pri Odese (Одесская обл., Беляевский р-н, с. Маяки). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Beljajevka pri Odese (Беляевский РВК; ukr. Біляївка). Ako ženista 226. streleckej divízie zostal od 1. októbra 1941 nezvestný. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Mariju Filippovnu Šakinovú z obce Majaki. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Padol v boji 9. apríla 1945. Pochovali ho v samostatnom hrobe na západnom okraji Senice pri hlavnej ceste pri samostatne stojacom domčeku.
• Stepan Jakovlevič Molodcov (Степан Яковлевич Молодцов) sa narodil v roku 1913 v Rusku v obci Rudovka pri obci Pičajevo (Тамбовская обл., Рудовский р-н ~ Пичаевский р-н, с. Рудовка). Základnú vojenskú službu vykonal v rokch 1935-1936. Do Červenej armády ho 6. októbra 1941 povolal komisariát býv. mesta Kuncevo, dnes súčasť Moskvy (Кунцевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Michajlovnu Molodcovovú z Rudovky. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ mínometnej (45 mm) čaty v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 8. novembra 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 17. júna 1945 opätovne Radom Červenej hviezdy za bojové činy z 1. a 2. apríla pri Trnave a Horných Orešanoch. Zomrel 13. apríla 1945 na následky zranení. Zranenie mohol utrpieť 7. apríla, pretože od toho dňa bol pohrešovaný vo výkaze vojenského komisariátu v Rudovke. Pochovali ho v Senici v sade fabriky na vojenskom pohrebisku.
• Pjotr Leonťjevič Deličnos (Петр Леонтьевич Деличнос) sa narodil v roku 1924 v Izmailskej oblasti Besarábie, ktorá sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, v obci Erdek-Burno, dnešný názov Utkonosivka (Украинская ССР, Измаильская обл., Суворовский р-н, с Ердек-Бурно; ukr. Утконосівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Suvorovo (Суворовский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Leontija Nikolajeviča Deličnosa z obce Erdek-Burno. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel na následky zranení, zo stavu jednotky ho vyradili 12. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na cintoríne.
• Ivan Vasiľjevič Dmitriev (Иван Васильевич Дмитриев) sa narodil v roku 1925 v Rusku v meste Molotovskoje dnes premenovanom na Krasnogvardejskoje (Ставропольский край, с. Молотовское, - Красногвардейское). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát obce Molotovskoje (Молотовский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Praskovju Ivanovnu Dmitrijevnu z obce Molotovskoje. V hodnosti vojaka v zostave 35. gardovej streleckej divízie bol v marci 1944 vykázaný ako mŕtvy a mal byť pochovaný v spoločnom hrobe v obci Veseloje na Ukrajine. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako zdravotník v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 11. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na cintoríne.

42. gardový jazdecký pluk 10. gardovej jazdeckej divízie

V boji o mesto a v blízkom okolí padlo medzi 6. a 8. aprílom 1945 šesť vojakov 42. gardového jazdeckého pluku. Z tohto počtu boli dvaja dôstojníci, ktorých pochovali v sade fabriky pri Dolných Surovinách a na námestí pri kostole.

• Nikolaj Aleksejevič Jermakov (Николай Алексеевич Ермаков) sa narodil v roku 1922 v Rusku v dnes zaniknutej osade Sulak pri obci Umjot (Тамбовская обл., Уметский р-н, Сулак). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát obce Umjot (Уметский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Anastasiju Dmitrijevnu Jermakovovú zo Sulaku. Na prelome rokov 1944-45 bol v hodnosti kapitána v zostave 42. gardového jazdeckého pluku 10. jazdeckej divízie. Naposledy slúžil vo funkcii zástupcu pre prieskum náčelníka štábu pluku. Zomrel v boji 7. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na námestí pri kostole.
• Ivan Kirillovič Michajlenko (Иван Кириллович Михайленко) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine pri meste Pirjatin (Украинская ССР, Полтавская обл., Пирятинский р-н). Na základnú vojenskú službu nastúpil v roku 1926, do Červenej armády ho v roku 1938 povolal komisariát v Pirjatine (Пирятинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Uľjanu Filippovnu Michajlenko pravdepodobne obce Kejbalovka (ukr. Кейбалівка). Dvakrát bol hospitalizovaný po ťažkom zranení z 21. júna 1942 a ľahkom z 15. júla 1943. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ mínometnej (45 mm) roty v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 9. novembra 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Padol v boji 6. apríla 1945. Pochovali ho v samostatnom hrobe v sade fabriky 2 km južne od Senice.

Štvorica vojakov 42. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie bola pochovaná na jednom mieste na severnom okraji cesty 1 km východne za mestom, pravdepodobne v blízkosti židovského cintorína. Poľné mapky hrobu boli zhotovené pre každého z nich osve, pravdepodobne boli pochovaní v samostatných hroboch. Z dôvodu nižšej kvality publikovaného skenu uverejňujeme pre bližšiu predstavu len jednu z nich.

• Ivan Vasiľjevič Strjukov (Иван Васильевич Стрюков) sa narodil v roku 1905 v Rusku v meste Stavropoľ (г. Ставрополь). Do Červenej armády ho povolal komisariát Stavropoľa (Ставропольский КВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945. Pochovali ho východne od Senice, na severnom okraji cesty.
• Iľja Ivanovič Stepanov (Илья Иванович Степанов) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v meste Odesa (Украинская ССР, г. Одесса). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Odesy (Одесский ГВК) Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako kuchár v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu udelili 20. augusta 1944 medailu Za odvahu a 30. októbra 1944 medailu Za bojové zásluhy. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945. Pochovali ho východne od Senice, na severnom okraji cesty.
• Sergej Fjodorovič Prilukov (Сергей Федорович Прилуков) sa narodil v roku 1907 v Rusku v Udmurtskej republike pri obci Selty (Удмуртская АССР, Ижевская АО, Селтинский р-н). Do Červenej armády ho v júli 1941 povolal komisariát obce Selty (Селтинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Fjodora Ivanoviča Prilukova. Od januára 1942 bol pohrešovaný, nevieme ako dlho. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 20. augusta 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945. Pochovali ho východne od Senice, na severnom okraji cesty.
• Stepan Viktorovič Andrjušin (Степан Викторович Андрюшин, niekde Andrušin, Андрушин) sa narodil v roku 1908 v Rusku pri meste Išim alebo meste Usť-Išim (Омская обл., Ишимский р-н). Do Červenej armády ho povolal Išimskij komisariát (Ишимский РВК, Омская обл.). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka (možno seržanta) v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945. Pochovali ho východne od Senice, na severnom okraji cesty.
  Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Mariju Grigorovnu Andrjušin z obce Išimskoje. Oznámenie o smrti, ktoré zaslala jednotka vojaka poľnou poštou manželke prostredníctvom Usť-Išimského okresného vojenského komisariátu Omskej oblasti s dátumom 7. máj 1945, komisariát o mesiac preposlal do Moskvy s tým, že žiadni príbuzní spomenutého vojaka v Usť-Išimskom okrese nežijú a nežili a ani v Išimskom okrese (centrum mesto Išim) v Tjumenskej oblasti.