Sovietski vojaci pochovaní v Lozorne

Lozorno oslobodili vojaci Červenej armády 4. apríla 1945. Podľa dokumentov z pamyat-naroda.ru zostalo po prechode frontu v Lozorne pochovaných 34 vojakov, z toho boli štyria dôstojníci. Ich hroby boli 100 metrov severovýchodne od konca obce, pri kostole, jeden pri pomníku padlých a ďalší na severnom okraji obce pri lese.

• Ivan Iľjič Vasiľjev (zvaný Kobyčkin alebo Kovyčkin; Иван Ильич Васильев; Кобычкин-Ковычкин) sa narodil v roku 1923 Rusku v dedine Pavlo-Lužeckého seľsovetu (Павло-Лужецкий с/с; д. Повлужецкая - д. П. Лужецкое - с. Павлово-Лужецкое) pri meste Istra (Московская обл., Истринский р-н). Do Červenej armády ho povolal 7. novembra 1941 komisariát Istry (Истринский РВК). Naposledy slúžil v 982. samostatnej rote káblových spojení 7. gardovej armády v hodnosti slobodníka ako líniový prieskumník. Ako kontaktnú osobu rodiny väčšinou uviedol otca Iľju Semjonoviča Kobyčkina v jednom dokumente matku Aleksandru Fominovnu Kovičkinovú. Adresou rodičov bolo v roku 1941 rodisko vojaka, v roku 1943 mesto Tušino, ul. Stancionnyj poselok 8 (dnes časť Moskvy, г. Тушино). Bol držiteľom medaily Za obranu Stalingradu, medaily Za odvahu (1943) a Radu Červenej hviezdy (1944). Zahynul pri bombardovaní, zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945. Pochovali ho na okraji lesa na severnom konci Lozorna.

Súčasťou 7. gardovej armády bola 81. gardová strelecká divízia, ktorej velil plukovník Michail Andrejevič Orlov (*1926, Михаил Андреевич Орлов). Divízia pochovala v Lozorne 25 radových vojakov a štyroch dôstojníkov. Ich mená boli zapísané v zozname ľudských strát za každý pluk divízie osve. V dostupných dokumentoch sa pravidelne uvádza dátum vyradenia vojaka zo stavu jednotky z dôvodu smrti v boji (prípadne z príčiny zranenia, zajatia, nezvestnosti, preradenia...). Sporadickejšie boli zverejnené dokumenty s dátumom smrti. Niekedy sa dátum vyradenia s dátumom smrti zhodoval, častejšie však bol o deň možno aj dva posunutý.
V Lozorne pri kostole zo severovýchodnej strany boli pochovaní traja radoví vojaci 233. gardového streleckého pluku 81. gardovej streleckej divízie. Pluku velil gardový podplukovník Andrej Pantelejevič Voron (*1913, Андрей Пантелеевич Ворон). Miesto pochovania vojakov zaznamenali druhovia na orientačnej poľnej mapke vyznačením päťcípou hviezdou (dodatočne sme zvýraznili červenou farbou).
Približne v rovnakej dobe troch radových vojakov 233. pluku pochovali za Pernekom pri ceste do Pezinka, troch radových na severovýchodnom konci Jablonového, dvoch radových pri kostole vo Vysokej pri Morave, troch dôstojníkov v Záhorskej Vsi a dvoch dôstojníkov v Jablonovom.

• Aleksandr Filippovič Olejnik (Александр Филиппович Олейник) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v dedine Voďjana pri obci Kompanijivka (Кировоградская обл., Компанеевский район, с. Водяна; ukr. Кропивницький /pôv. Кировоград/, Компаніївка, Водяне). Do Červenej armády ho povolal komisariát Kompanijivky (Компанеевский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Nikitovnu Olejnik. Bol ocenený medailou Za odvahu za bojový čin z 21. septembra 1924 na území Rumunska, pri ktorom sa vyznamenal ako mínometčík. Vyradený zo stavu jednotky bol 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Lozorne pri kostole.
• Anisim Dmitrievič Prostačenko (Анисим Дмитриевич Простаченко; niekde aj Prostočenko, Просточенко) sa narodil v roku 1903 v Rusku v osade Korennoje pri obci Vorobjovka (Воронежская обл., Воробьевский р-н, с. Коренное). Aj s blízkymi príbuznými žil v Stalingrade (dnes Volgograd, matka Anna Semjonovna Prostačenko na ulici Dvinského, manželka na ulici Novoseľskaja). Do Červenej armády ho povolal 24. augusta 1941 komisariát v Stalingrade (Сталинградский ГВК). Čoskoro padol do zajatia 15. septembra 1941 pri Odese a tri roky strávil v rumunskom lágri. Po vyslobodení slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. V úmrtnom oznámení, ktoré o štyri dni zaslali matke, bola uvedená Záhorská Ves v pôv. tvare Uhorská Ves ako miesto hrobu syna a v zátvorke Rakúsko. V skutočnosti ho pochovali v Lozorne pri kostole.
• Azam Madymovič Alimov (Азам Мадымович Алимов; niekde Azat Nadymovič Alimov, Азат Надымович Алимов) sa narodil v roku 1919 v Uzbekistane pri meste Fergana (Узбекская ССР, Ферганская обл.). Do Červenej armády ho povolal komisariát Fergany. Slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Vyradený zo stavu jednotky bol 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Lozorne pri kostole.

Pri kostole v Lozorne boli pochovaní aj dvaja dôstojníci z iných súčastí 81. divízie.

• Michail Grigorjevič Krašeninnikov (Михаил Григорьевич Крашенинников) sa narodil 5. októbra 1915 v Rusku v obci Berezovskoje pri meste Kuragino (Красноярский край, Курагинский р-н, с. Березовское). V Červenej armáde bol od júna 1941. Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Šušenskoje (Шушенский РВК), ale možno to bolo len opakovane v roku 1944. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taťjanu Sergejevnu Barchatovovú z obce Subbotino pri meste Šušenskoje (с. Субботино, пгт Шушенское). Ocenený bol medailami Za obranu Stalingradu a Za obranu Leningradu, Radom Červenej hviezdy (1944) a Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa (1944). Naposledy slúžil v hodnosti kapitána ako hlavný adjutant práporu 238. gardového streleckého pluku 81. gardovej streleckej divízie. Padol v boji 3. apríla 1945. Pochovali ho pri kostole v Lozorne zo západnej strany.
• Semjon Dmitrievič Makarov (Семен Дмитриевич Макаров) sa narodil 17. septembra 1915 v Rusku v obci Čebotaricha pri meste Kujtun (Иркутская обл., Куйтунский р-н, с. Чеботариха). Do Červenej armády ho povolal 12. septembra 1941 komisariát v Kujtune (Куйтунский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Feonu Isajevnu Makarovovú z Čebotarichy. Vyznamenali ho Radom Červenej hviezdy (1944). Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ čaty v 109. gardovom samostatnom komunikačnom prápore 81. gardovej streleckej divízie. Padol pri nálete nepriateľských lietadiel, zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945. Pochovali ho pri juhovýchodnej strane kostola v Lozorne.

Pri kostole v obci boli pochovaní traja vojaci 24. gardového streleckého zboru zo 7. gardovej armády, týmto jednotkám bola 81. strelecká divízia podriadená. Spolu zahynuli pri leteckom nálete na ich štábne vozidlo.

• Torik Nšanovič Grigorjan (Торик Ншанович Григорьян; niekde aj Nušapovič, Našanovič, Нушапович, Нашанович ) sa narodil v roku 1914 v Arménsku v meste Leninakan (Армянская ССР, г. Ленинакан). Do služby v Červenej armáde nastúpil 27. júna 1941, povolal ho komisariát Leninakanu (Ленинаканский ГВК). Slúžil v hodnosti staršieho seržanta ako sanitárny inštruktor v 16. samostatnom zdravotníckom prápore 15. gardovej streleckej divízie. Bol držiteľom medailí Za obranu Stalingradu, Za bojové zásluhy (1943) a Za odvahu (1944). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ajkuš Abgarovnu Arakeľjan z Leninakanu, ul. 37, č. d. 165. Od 9. augusta 1944 bol v hodnosti st. seržanta zaradený do zostavy 24. gardového streleckého zboru 7. gardovej armády ako štábny sanitárny inštruktor a naposledy ako náčelník elektrostanice veliteľskej roty. Padol 5. apríla 1945 po bombovom nálete nepriateľského lietadla, keď vyslobodzoval osádku horiaceho štábneho vozidla. Posmrtne (21. apríla 1945) ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Pochovali ho v Lozorne pri kostole.
• Aleksej Grigorjevič Obedkov (Алексей Григорьевич Объедков) sa narodil v roku 1917 v Rusku v obci Ternovka pri obci Kozlovka (Воронежская обл., Козловский р-н, с. Терновка). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataľju Michajlovnu Obedkovovú z ukrajinskej obce Poznanka medzi mestami Ljubašovka a Balta (ukr. Познанка Перша altern. Познанка Друга, Любашівка, Балта). Zomrel 5. apríla 1945 po zásahu bomby nepriateľského lietadla, keď zachraňoval horiace štábne auto a jeho osádku. Posmrtne bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Pochovali ho v Lozorne pri kostole.
  Do služby v Červenej armáde ho mal povolať komisariát v moldavskom meste Tiraspoľ 23. júna 1943. V tom čase to nemohlo byť, pretože Červená armáda oslobodila Tiraspoľ až v apríli 1944. Navyše v meste bol rumunský zajatecký láger č. 5, z čoho by sme mohli odvodiť, že vojaka len opätovne povolali do Červenej armády z radov zajatcov.
  Mohlo by ísť o vojaka rovnakého mena, narodeného v roku 1915 v obci 2. Kozlovského seľsovetu (с/с Козловский 2-й), ktorého do armády povolal komisariát Moskvy v roku 1938. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 570. gardového samostatného mínometného diviziónu. Bol nezvestný od 22. júla 1941 a vo februári 1943 vyradený zo stavu Kozlovského vojenského komisariátu. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Grigora Jegorjeviča Obedkova z 2. Kozlovského seľsovetu.
  V lágri 5 Tiraspoľ bol v zajatí vojak (v hodnosti seržanta vo funkcii šoféra) rovnakého mena, narodený 15. mája 1915 v meste Balta (meno matky Natalia), zajatý bol 30. júna 1942 pri Sevastopole.
• Viktor Platonovič Filičkin (Виктор Платонович Филичкин) sa narodil v roku 1906 v Rusku v obci Gagarino pri obci Trojekurovo (Рязанская обл., Троекуровский р-н, с. Гагарино). Do služby v Červenej armáde nastúpil 29. septembra 1942, povolal ho komisariát mesta Puškino (Пушкинский РВК). Naposledy pracoval ako šéfkuchár 24. gardového streleckého korpusu v hodnosti st. seržanta. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Irinu Pankraťjevnu Filičkinovú z mesta Ivantejevka pri Puškine (г. Ивантеевка). Bol dvojnásobným držiteľom medaily Za bojové zásluhy (1943, 1944). Zomrel po zásahu bomby z nepriateľského lietadla 5. apríla 1945. Dňa 21. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Pochovali ho v Lozorne pri kostole.

V susedstve kostola pri pomníku padlých bol pochovaný vojak, ktorý zahynul pri búrke.

• Samson Nikonovič Tarasenko (Самсон Никонович Тарасенко) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v obci Malyj Kobeljaček pri meste Novyje Sanžary (Полтавская обл., Новосанжарський р-н, с. Малый Кобелячек; ukr. Полтава, Нові Санжари, Малий Кобелячок). Do Červenej armády ho povolal 1. októbra 1943 komisariát obce Nechvorošča v Poltavskej oblasti (Нехворощанский РВК). Slúžil v hodnosti vojaka ako šofér rádiovej roty v 128. samostatnom rádio-spojovacom pluku 7. gardovej armády. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefrosiňju Grigorjevnu Tarasenko z Malého Kobeljačka. Zahynul 18. apríla 1945 v búrke po zásahu bleskom. Pochovali ho v Lozorne pri kostole vedľa pomníka padlých v samostatnom hrobe.

Dvadsať v boji padlých radových vojakov a jedného dôstojníka 235. gardového pluku, ktorému velil podplukovník Ivan Pavlovič Moisejev (*1906, Иван Павлович Моисеев) uložili na poľnom plukovom cintoríne v Lozorne. Zriadili ho 100 metrov severovýchodne od konca obce Lozorno. Miesto sa nachádzalo v priestore píly alebo neďaleko jej západného okraja. Radoví vojaci boli pochovaní v troch hrobových miestach. Ukladali ich v dvoch radoch, v jednom prípade je popis uloženia dvoch vojakov totožný, opísali sme to podľa zdroja. Telo dôstojníka bolo pochované v samostatnom hrobe na rovnakom mieste.
Približne v rovnakom čase dvoch vojakov pluku pochovali v Perneku 400 metrov východne od kostola, troch v Suchohrade na cintoríne a ôsmych, ktorí zomreli na následky zranení v poľnom lazarete pochovali v Šenkviciach pri kostole.

• Boris Vasiľjevič Vlasov (Борис Васильевич Власов) sa narodil 27. alebo 17. júna 1924 v Rusku v dedine Uspenskoje pri meste Pervomakjsk (Горьковская обл., Вознесенский р-н, д. Успенское, г. Первомайск). Do služby v Červenej armáde ho povolal 12. augusta 1943 komisariát mesta Lyskovo pri Nižnom Novgorode (Лысковский РВК). Od 26. februára 1945 slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ guľometnej čaty v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Za kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Vasilija Michajloviča Vlasova z Lyskova, ul. Urického 90. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 5. apríla 1945. Posmrtne bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Pochovaný bol na poľnom cintoríne svojho pluku 100 metrov severovýchodne od Lozorna.

Na orientačnej poľnej mapke, ktorú zhotovil príslušník jednotky, je poľný cintorín radových vojakov z 235. gardového streleckého pluku 81. gardovej streleckej divízie padlých v boji označený krížikom (miesto sme zvýraznili červeným krúžkom). Vo výkaze ľudských strát pluku pri každom vojakovi je miesto cintorína popísané 100 metrov severovýchodne od obce.

• Ivan Leonťjevič Podust (Иван Леонтьевич Подуст) sa narodil v roku 1908 v osade Plachtijevka pri obci Sarata v Besarábii v Izmailskej oblasti, oblasť sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny (Измаильская обл., Саратский р-н, с. Плахтиевка; ukr. Ізмаїл, Сарата, Плахтіївка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Sarate (Саратский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Vasiljevnu Podust, ktorá žila v Plachtijevke. Zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Lozorne v hrobe č. 3, 2. rad, 1. zľava.
• Michail Iosifovič Šram (Михаил Иосифович Шрам) sa narodil v roku 1904 v Rusku v Kabardsko-Balkarskej republike v meste Naľčik (Кабардино-Балкарская АССР, г. Нальчик). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Naľčiku (Нальчикский ГВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Cemenu (Celinu?) Michailovnu Šram z Naľčika. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Lozorne v hrobe č. 3, 2. rad, 4. zľava.
• Jevmenij Isakovič Solomacha (Евмений Исакович Соломаха; niekde Jevgenij Isaakovič, Евгений Исаакович) sa narodil v osade Plachtijevka pri obci Sarata v Besarábii v Izmailskej oblasti, oblasť sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny (Измаильская обл., Саратский р-н, с. Плахтиевка; ukr. Ізмаїл, Сарата, Плахтіївка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Saraty (Саратский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Isaka Leonťjeviča Solomachu, ktorý žil v Plachtijevke. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Lozorne v hrobe č. 3, 2. rad, 2. zľava.
• Michail Markovič Kaner (Михаил Маркович Канер) sa narodil v roku 1922 v Rusku v Republike Baškortostan v meste Davlekanovo (Башкирская АССР, г. Давлеканово). Do Červenej armády ho povolal komisariát Davlekanova (Давлекановский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol starého otca (Lejb Josifovič Bur....) z Davlekanova, ul. Lugovaja 25. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Lozorne v hrobe č. 3, 1. rad, 1. zľava.
• Anton Illarionovič Lužanskij (Антон Илларионович Лужанский) sa narodil v roku 1914 v osade zapísanej ako Kostorga v Besarábii v Izmailskej oblasti, oblasť sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny. Osada ležala v bývalom Limanskom okrese a jej správny názov bol Katorga, dnes Viľne (Измаильская обл., Лиманский р-н, с. Косторга-Каторга; ukr. Ізмаїл, Вільне). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Šabo, ktoré bolo centrom Limanského okresu v Izmailskej oblasti (Лиманский РВК; ukr. Шабо). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Aleksejevnu Lužanskú z Kostorgy. Zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 3, 1. rad, 3. zľava.
• Jakov Kuprijanovič Černenko (Яков Куприянович Черненко) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v býv. Trojickom okrese v obci zapísanej ako 1. Nikolajevka (Одесская обл., Троицкий р-н, с. 1-я Николаевка; ukr. Миколаївка Перша). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Trojickoje pri meste Ljubašovka (Троицкий РВК, ukr. Троїцьке, Любашівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Kuprijana Gavriloviča Černenka z 1. Nikolajevky. Zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Lozorne v hrobe č. 3, 2. rad, 3. zľava.
• Roman Vasiľjevič Miľcin (Роман Васильевич Мильцин, niekde Мильцын, Мильцен) sa narodil v roku 1906 v Rusku v osade Stepaniščevo pri obci Chobotovo pri meste Mičurinsk (Тамбовская обл., Хоботовский р-н, с. Степанищево, г. Мичуринск). V Červenej armáde bol od roku 1941, povolal ho komisariát Chobotova (Хоботовский РВК). Prvýkrát utrpel zranenie 25. septembra 1942 v bitke pri Stalingrade. Ďalšie zranenie utrpel na pravom brehu rieky Tisa 25. októbra 1944 v boji, za ktorý ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Aleksandru Timofejevnu Miľcinovú z Chobotovského sovchozu. Zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Lozorne v hrobe č. 3, 1. rad, 4. zľava.
• Karp Sidorovič Burykin (Карп Сидорович Бурыкин) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v obci Aleksandrovka pri meste Kotovsk, dnes Podoľsk (Одесская обл., Котовский р-н, с. Александровка; ukr. Олександрівка, Котовск - Подільськ). Do Červenej armády ho povolal komisariát Kotovska (Котовский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Zacharovnu Burykinovú, ktorá žila v Aleksandrovke. Zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Lozorne v hrobe č. 2, 2. rad, 4. zľava.
  Pravdepodobne je to ten istý vojak, ktorý bol v Červenej armáde od marca 1944. Ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie bol vyznamenaný Radom Červenej zástavy za bojový čin pri rieke Tisa z 25. októbra 1944.
• Urašaj Turganov (Урашай Турганов) sa narodil v roku 1920 v Uzbekistane pri meste Kungrad v Aule č. 7 (aul = typ osídlenia, Каракалпакская АССР, Кунградский р-н). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Buchara (Бухарский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol brata Rustama Turganova z Buchary, ul. Vuzovskaja 3. Zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Lozorne v hrobe č. 3, 1. rad, 5. zľava.
• Pavel Afanasjevič Rybak (Павел Афанасьевич Рыбак) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine v obci Vološkovo pri meste Sokirjany (Черновицкая обл., Сокирянский р-н, с. Волошково; ukr. Чернівці, Сокиряни, Волошкове). Do Červenej armády ho povolal v apríli 1944 komisariát mesta Sokirjany (Сокирянский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Paraskevu Vasiljevnu Rybak, ktorá žila vo Vološkove. Zo stavu jednotky bol vyradený 6. apríla 1945 z dôvodu smrti, padol v boji pri Jablonovom, o ktoré sa bojovalo 4. apríla. Pochovali ho pri Lozorne v hrobe č. 2, 1. rad, 1. zľava. Krátko po smrti bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Na pamätnej tabuli v Lozorne, ktorú dali osadiť jeho deti, je uvedený dátum smrti 6. apríl 1945.
• Aleksandr Fjodorovič Iljušenok (Александр Федорович Илюшенок) sa narodil v roku 1915 v Bielorusku v osade Veljatičského seľsovetu pri meste Borisov (Минская обл., Борисовский р-н, Велятичский с/с; biel. Мінск, Барысаў, Вяляцічы). Do Červenej armády ho povolal komisariát Borisova (Борисовский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Jegorovnu Iljušenok z Veljatičského seľsovetu. Zo stavu jednotky bol vyradený 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Lozorne v hrobe č. 2, 1. rad, 2. zľava.
• Nikolaj Matvejevič Ostapenko (Николай Матвеевич Остапенко) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v meste Vradievka (Одесская обл., Врадиевский р-н, пгт. Врадиевка; ukr. Одеса, Врадіївка). V zostave Červenej armády bol od 28. augusta 1944, povolal ho komisariát Vradievky (Врадиевский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Naďju Ivanovnu Ostapenko z Vradievky. Zo stavu jednotky bol vyradený 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Lozorne v hrobe č. 2, 1. rad, 1. zľava. Dňa 5. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa, za bojový čin pri útoku na obec Láb, pri ktorom padol 5. apríla 1945.
• Prem. Žabarov (Прем. Жабаров) sa narodil v roku 1907 v Uzbekistane pri meste Čirakči v obci zapísanej ako Čada (Бухарская обл., Чиракчинский р-н, с. Чада). V zostave Červenej armády bol od 11. augusta 1944, povolal ho komisariát Čirakči (Чиракчинский РВК). Zranený bol 6. septembra 1944. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mizaem Žabarovovú, ktorá žila v obci Čada. Zo stavu jednotky bol vyradený 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Lozorne v hrobe č. 2, 1. rad, 4. zľava. Dňa 5. mája 1945 bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Dostal ho za bojový čin pri útoku na obec Láb, pri ktorom padol 5. apríla 1945.
• Kušpak Turdukulov (Кушпак Турдукулов; niekde aj ako Kušpan Tardukulov, Kuščpak Turdukulo, Кушпан Тардукулов, Кущпак Турдукуло) sa narodil v roku 1912 v Uzbekistane pri meste Akkurgan v obci zapísanej ako Kaľjes a pod. (Ташкентская обл., Аккурганский р-н, с. Кальес altern. с. Калыз). Do Červenej armády ho povolal 22. decembra 1941 komisariát v Akkurgane (Аккурганский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol sestru Janyš Nazarovovú, v neskoršom období uviedol, že blízkych príbuzných nemá. V Charkove v júni 1942 padol do zajatia. Dlhší čas strávil v rumunských zajateckých táboroch, z ktorých bol vyslobodený v septembri 1944. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Lozorne v hrobe č. 2, 2. rad, 1. zľava. Krátko po smrti 5. mája 1945 bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Dostal ho za bojový čin pri Lozorne, pri ktorom padol 5. apríla 1945.
• Pavel Semjonovič Aleksejev (Павел Семенович Алексеев) sa narodil v roku 1920 v osade Mansburgovského seľsovetu v Besarábii v Izmailskej oblasti. Oblasť sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny. Mansburgovský seľsovet ležal v bývalom Limanskom okrese a v sovietskej dobe bol premenovaný na Aleksejejvský (Измаильская обл., Лиманский р-н, Мансбурговский с/с; ukr. Ізмаїл, Мансбургська - Олексіївська сільрада). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Šabo, ktoré bolo centrom Limanského okresu Izmailskej oblasti (Лиманский РВК; ukr. Шабо). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Aleksejevnu Aleksejevovú, ktorá žila v osade Masburka. Zo stavu jednotky bol vyradený 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Lozorne v hrobe č. 2, 2. rad, 2. zľava.
• Grigorij Petrovič Kostenko (Григорий Петрович Костенко) sa narodil v roku 1908 v obci Michajlovka pri meste Sarata v Besarábii v Izmailskej oblasti. Oblasť sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny (Измаильская обл., Саратский р-н, с. Михайловка; ukr. Ізмаїл, Сарата, Михайлівка). Do služby v Červenej armáde nastúpil 1. novembra 1944, povolal ho komisariát Saraty (Саратский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefimiju Michailovnu Kostenko, ktorá žila v Michajlovke. Zo stavu jednotky bol vyradený 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Lozorne v hrobe č. 3, 1. rad, 2. zľava. Posmrtne 5. mája 1945 bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa za bojový čin v Lábe, pri ktorom 4. apríla 1945 padol.
• Ivan Fjodorovič Kravčenko (Иван Федорович Кравченко) sa narodil v roku 1912 v obci Turlaky v Besarábii v Izmailskej oblasti. Oblasť sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny. Obec Turlaky ležala v býv. Lymanskom okrese a v sovietskej dobe bola premenovaná na Vypasne. (Измаильская обл., Лиманский р-н, с. Tурлак/и/; ukr. Ізмаїл, Tурлаки - Випасне). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Šabo, ktoré bolo centrom Limanského okresu Izmailskej oblasti (Лиманский РВК; ukr. Шабо). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Ivanovnu Kravčenko z obce Turlaky. Zo stavu jednotky bol vyradený 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Lozorne v hrobe č. 4, 2. rad, 2. zľava.
• Ivan Ivanovič Marenič (Иван Иванович Маренич) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine v obci Malaja Nechvorošča v býv. Nechvoroščanskom okrese (Полтавская обл., Нехворощанский р-н, с. М.-Нехвороща; ukr. Полтава, Мала Нехвороща). Do Červenej armády ho povolal Nechvoroščanský komisariát, ktorého sídlo bolo pravdepodobne v susediacej obci Nechvorošča (Нехворощанский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Pavlovnu Marenič, ktorá žila v Malej Nechvorošči. Dňa 16. septembra 1944 mu udelili medailu Za odvahu za bojový čin z 2. septembra 1944. V odôvodnení vyznamenania je zaznamenaný v hodnosti slobodníka z čaty protichemickej ochrany 235. pluku. Zo stavu jednotky bol vyradený 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Lozorne v hrobe č. 4, 2. rad, 1. zľava.
• Pjotr Aleksejevič Pavlov (Петр Алексеевич Павлов) sa narodil v roku 1918 na Ukrajine vo Vorošilovgradskej (Luhanskej) oblasti v obci zapísanej ako Mostin v okrese zapísanom ako Mostovský (Ворошиловградская обл., Мостовский р-н, с. Мостин; ukr. Ворошиловград - dnes Луганськ). Do Červenej armády ho povolal Mostovský komisariát (Мостовский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Veru Dmitrievnu Pavlovovú z Mostinu. Zo stavu jednotky bol vyradený 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 4, 1. rad, 2. zľava.
• Fjodor Lavrenťjevič Sazonov (Федор Лаврентьевич Сазонов; niekde Sazanov, Сазанов) sa narodil v roku 1914 v Rusku v obci Kuguľta, ktoré bolo centrom Špakovského okresu (Ставропольский край, Шпаковский р-н, с. Кугульта). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Kuguľte (Шпаковский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Akusinu Ignaťjevnu Sazonovovú, ktorá žila v Kuguľte. Zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Lozorne v hrobe č. 4, 1. rad, 1. zľava.

Neďaleko poľného cintorína radových vojakov 235. pluku padlých v boji, ale bližšie k obci pochovali dvoch vojakov (radového vojaka 238. pluku a dôstojníka 235. pluku), ktorí zomreli na následky zranení. Miesto je na poľných mapkách zhotovených rovnakou osobou (v prípade vojaka 238. pluku s väčším časovým odstupom) označené ako občiansky cintorín.
Na rovnako označenom mieste pochovali aj vojaka z 590. zdravotnícko-sanitárneho práporu 81. gardovej streleckej divízie, ktorý zomrel na následky choroby.

• Luka Dmitrievič Bujnyj (Лука Дмитриевич Буйный) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v obci Petrakovka pri obci Katerinopoľ (Киевская обл., Катеринопольский р-н, с. Петраковка; ukr. Київ, Катеринопіль, Петраківка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Katerinopoli (Катеринопольский РВК). Ako radový vojak sa pri Poltave v roku 1941 dostal do zajatia. Po vyslobodení bol v októbri 1944 opätovne zaradený do stavu Červenej armády. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 238. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktná osoba bola uvedená manželka Justinija Fedorovičovna Bujnyj z obce Petrakovka. 7. apríla 1945 utrpel zranenia, na následky ktorých zomrel 8. apríla 1945. Pochovali ho v Lozorne na občianskom cintoríne v samostatnom hrobe č. 2.
• Nikifor Fedosejevič Vychvatnjuk (Никифор Федосеевич Выхватнюк; niekde aj Fjodorovič, Федорович) sa narodil v roku 1921 na Ukrajine, v materiáloch sa spomínali viaceré miesta rodiska, najčastejšie Kyjev (г. Киев). Do Červenej armády ho povolal v roku 1939 jeden z komisariátov Kyjeva (Сталинский РВК). Žil pravdepodobne v ruskom meste Kurgan pri Čeľjabinsku, kde ho opakovane povolali do armády v roku 1940 alebo pravdepodobnejšie 1942 (г. Курган). Dlhodobo slúžil ako veliteľ mínometnej čaty v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie naposledy v hodnosti nadporučíka. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Juliju Aleksandrovnu Pozdnjakovovú z osady Dubrovka pri Kurgane. Vyznamenaný bol Radom Červenej zástavy (1943), Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa (1944) a Radom Červenej hviezdy (1945). Zomrel 8. apríla 1945 v 590. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore (súčasť 81. gardovej streleckej divízie) na následky zranení, ktoré utrpel v ten istý deň. Pochovali ho v Lozorne na občianskom cintoríne.
• Andrej Jefimovič Vinnik (Андрей Ефимович Винник) sa narodil v roku 1912 v Rusku v obci Romanovka pri meste Škotovo (Приморский край, Шкотовский р-н, с. Романовка). Do Červenej armády ho povolal 19. marca 1942 komisariát v Škotove (Шкотовский РВК). Slúžil ako veliteľ oddielu v hodnosti seržanta, ale nevieme v ktorej jednotke. Jeho manželkou bola Galina Ivanovovna Treťjakovová (neskôr uvedená pod manželovým priezviskom Vinnik) z Romanovky. Od júna 1942 zostal nezvestným. Ďalší osud vojaka nepoznáme celý. Objavil sa v hodnosti vojaka 590. zdravotnícko-sanitárneho práporu 81. gardovej streleckej divízie, zo stavu ktorého ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti po chorobe. Pochovali ho v Lozorne na občianskom cintoríne.