Podplukovník Viktor Savič Pľjušť padol pri oslobodzovaní Skalice 11. apríla 1945 zbraňou nemeckého ostreľovača vo chvíli, keď chcel počas streľby chrániť 6-ročné dievčatko. Malo sa tak stať na križovatke ulíc Koreszkovej a Nešporovej. Pri dome, kde Pľjušť zahynul, bola dlho umiestnená ako symbol kamenná guľa.
Tak to je milá legenda, ktorá bola v Skalici dlho považovaná za pravdu a pravdepodobne bola príčinou, prečo v Skalici postavili Pľjušťov pomník. Historická skutočnosť sa objasnila až keď 5. apríla 2016 mesto navštívil ruský veľvyslanec Alexej Leonidovič Fedotov, ktorého delegácia priniesla archívny materiál v rozsahu niekoľkých strán o osobe V. S. Pľjušťa.
Viktor Savič Pľjušť (Виктор Саввич Плющ) sa narodil v roku 1913 v Sevastopole. Vo funkcii zástupcu náčelníka spojovacieho oddielu 53. armády 2. ukrajinského frontu padol 16. apríla 1945 na Morave medzi obcami Žeraviny a Lideřovice. Pochovaný bol však v blízkej Skalici na námestí v samostatnom hrobe. V roku 1946 boli jeho ostatky exhumované a prevezené na Slavín.
Pomník s epoxidovou bustou V. S. Pľjušťa dlho stál v Skalici pri škole Mallého na začiatku Ulice pplk. Pľjušťa blízko hlavnej križovatky. Bol odhalený v roku 1965. V roku 2007 pred školou vybudovali Park oslobodenia a Pľjušťov pomník presunuli bližšie pred školu. Do parku umiestnili aj Sochu slobody, kde je na pamätnej tabuli meno podplukovníka zaznamenané v podobe Pljušč, aj keď slovenčina ponúka aj ďalší vhodný preklad v tvare Pľušč.
Jozef Špaček: Prechádzky našou minulosťou, in: Skaličan 10/2011, str. 12;
Jozef Špaček: Ako a kde zahynul pplk. Pľjušť, in: Skalický press 6/2018, str. 2
