Sovietski vojaci pochovaní v Mokrom Háji

Podľa dokumentov zverejnených na portáli pamyat-naroda.ru bolo v Mokrom Háji po prechode frontu pochovaných 26 vojakov Červenej armády. Z nich 25 vrátane jedného dôstojníka patrilo do zostavy 1. gardovej paradesantnej divízie, ktorej velil plukovník Dmitrij Filippovič Sobolev (*1903, Дмитрий Филиппович Соболев). Všetci vojaci z 1. divízie, ale u dvoch zomrelých na následky zranení to len predpokladáme, patrili do 13. gardového paradesantného pluku, ktorému velil podplukovník Zinovij Genatulajevič Ischakov (*1908, Зиновий Генатулаевич Исхаков). Vojaci 1. divízie boli pochovaní na obecnom cintoríne alebo možno v jeho bezprostrednom susedstve. Okrem nich bol v obci pochovaný ešte jeden vojak zo 777. streleckého pluku 227. streleckej divízie.
Jeden dôstojník a štvorica vojakov nižších hodností z 13. gardového paradesantného pluku 1. gardovej paradesantnej divízie bola podľa výkazu ľudských strát pochovaná na severnom okraji Mokrého Hája na cintoríne v samostatných hroboch. Poľná mapa pochovaného dôstojníka bola zhotovená len veľmi povrchne.

• Vasilij Sergejevič Čingin (Василий Сергеевич Чингин) sa narodil 15. januára 1925 v Rusku v osade Zagorodskaja pri meste Vytegra (Вологодская обл., Андомский р-н, с. Загородское). Do Červenej armády ho povolal v marci 1943 komisariát Vytergy (Вытегорский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol tetu Mariju Jefimovnu Šalynovú z mesta Vytegra. ul. Volodarského 23. Ako radového vojaka ho zaradili do 391. záložného streleckého pluku. Od septembra 1943 bol v zostave 15. motostreleckej brigády. Dvakrát bol zranený; vo februári a júni 1944. V júli 1944 nastúpil na dôstojnícky kurz. Od 12. februára 1945 bol preradený do zostavy 53. armády a od 27. marca 1945 slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ streleckej čaty v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Mokrého Hája na cintoríne.
• Nikolaj Nikiforovič Kravcov (Николай Никифорович Кравцов) sa narodil v roku 1912 v Rusku pri obci Karatuzskoje v Krasnojarskom kraji v obci zapísanej ako Jeľjevka (Красноярский край, Каратузский р-н, с. Ельевка). V Červenej armáde bol od 24. apríla 1944. V materiáloch boli uvedené komisariáty ukrajinských obcí Golovanevsk a Katerinopoľ (Голованевский РВК, Катеринопольский РВК; ukr. Голованівськ, Катеринопіль), v ktorých ho mali povolať do armády. Pravdepodobnejším sa javí na jednom mieste uvedený komisariát obce Bograd v Chakaskej republike (Боградский РВК, Хакасская АО), pretože ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataľju Jakovlevnu Kravcovovú z konzervárenského závodu 42 v Bogradskom okrese (Боградский р-н, кон. завод 42). V hodnosti seržanta ako veliteľa oddielu 1. učebného útočného pluku 230. armádnej záložnej streleckej divízie (53. armáda) mu 7. októbra 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ streleckého oddielu v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Dňa 14. apríla 1945 mu ako obsluhe ľahkého guľometu udelili medailu Za odvahu za bojový čin pri Novom Tekove z 25. marca. Nasledujúci deň bol zranený a bol hospitalizovaný. Zo stavu jednotky bol vyradený 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na cintoríne v Mokrom Háji v samostatnom hrobe.
• Vasilij Maksimovič Martynenko (Василий Максимович Мартыненко; niekde Martanenko, Martinenko, Мартаненко, Мартиненко) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine v meste Nová Praha (Украинская ССР, Кировоградская обл., Ново-Пражский р-н, с. Новопрага; ukr. Нова Прага). Do Červenej armády ho povolal 26. júna 1941 komisariát v Novej Prahe (Ново-Пражский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefinu (Afinu) Vasiľjevnu Martynenko, rod. Mumarovskú, z Novej Prahy. Padol do zajatia 30. augusta 1941 a tri roky strávil v rumunských lágroch (láger 4 Vaslui). Predpokladalo sa, že zahynul a bol pochovaný v obci Selivanovka pri meste Anaňjev (Одесская обл., Ананьевский р-н, с. Селивановка; ukr. Ананьїв, Селиванівка). Po vyslobodení ho v októbri 1944 zaradili do 228. streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako zástupca veliteľa streleckého oddielu v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Mokrého Hája na cintoríne v samostatnom hrobe.
• Semjon Fjodorovič Bezrodnyj (Семен Федорович Безродный; niekde Bezradnyj, Безрадный) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine neďaleko moldavských hraníc pri obci Peščanka v obci zapísanej ako Kirničky alebo Kriničky (Украинская ССР, Одесская обл., Песчанский р-н, с. Кирнички-Кринички). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Peščanke (Песчанский РВК; ukr. Піщанка) v roku 1944. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Fedosejevnu Bezrodnú z obce Kirničky. Od 21. mája 1944 bol zaradený do zostavy 288. gardového streleckého pluku 94. gardovej streleckej divízie. Naposledy slúžil ako guľometčík v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na cintoríne v Mokrom Háji v samostatnom hrobe.
• Pavel Pjotrovič Slobodenjuk (Павел Петрович Слободенюк) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine pri meste Vinnica v obci zapísanej ako Sloboda (Украинская ССР, Винницкая обл., Винницкий р-н, с. Слобода; ukr. Вінниця). Do Červenej armády ho povolal komisariát vo Vinnici (Винницкий РВК) 3. marca 1944. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Feodosiju Ivanovnu Slobodenjuk z obce pri Vinnici zapísanej ako Sloboda-Demkovec/koje-aja (с. Слобода-Демковец/кое-ая). Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený 9. marca 1945. Zo stavu jednotky bol vyradený 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na cintoríne v Mokrom Háji v samostatnom hrobe.

Podľa zápisu z výkazu strát bol na severnom okraji obce pochovaný radový vojak z 13. gardového paradesantného pluku.

• Gerasim Aksenťjevič Bekalo (Герасим Аксентьевич Бекало) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v obci Ochmatov pri meste Žaškov (Украинская ССР, Киевская обл., Жашковский р-н, с. Охматов; ukr. Жашків, Охматів). V Červenej armáde bol od roku 1940, povolal ho komisariát Žaškova (Жашковский РВК). Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 9. marca 1945. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Grigorjevnu Bekalo z Ochmatova. Zo stavu jednotky bol vyradený 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v samostatnom hrobe na severnom okraji Mokrého Hája.

Na severnom okraji Mokrého Hája na cintoríne bolo pochovaných 17 vojakov 13. gardového paradesantného pluku 1. gardovej paradesantnej divízie v dvoch hrobových jamách s ôsmymi a deviatimi telami. V každej jame boli telá v dvoch radoch. Popisky umiestnení hrobov vojakov udávame tak, ako boli zaznamenané na spoločnej poľnej mapke. Popisky miest hrobov podľa výkazu ľudských strát boli totožné s mapkou len v prípade väčšej hrobovej jamy.

• Grigorij Jevtichovič Burjak (Григорий Евтихович Буряк) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine v meste Perejaslav (Украинская ССР, Киевская обл., Переяславский р-н, г. Переяслав). Do Červenej armády ho v auguste 1939 povolal komisariát (Кузнецовский ГВК). V začiatkoch slúžil ako zdravotník v 239. streleckom pluku. Naposledy slúžil ako zástupca veliteľa čaty v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do zostavy ktorej bol zaradený od 5. marca 1945. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taťjanu Kuzminičnu Burjak z mesta Odincovo, 2. závod, č. d. 66, pri Moskve. Zo stavu jednotky bol vyradený 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v spoločnom hrobe na severnom okraji Mokrého Hája; spodný rad, 1. z juhu.
• Nikolaj Josifovič Čačuch (Николай Иосифович Чачух) sa narodil v roku 1921 v Rusku v meste Tuapse pri Čiernom mori (Краснодарский край, Туапсинский р-н, г. Туапсе). Do Červenej armády ho povolali v roku 1941 komisariátom v Karagandskej oblasti (Карагандинская обл.) v Kazachstane. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Josifa Nagejeviča Čačucha z mesta v Čitinskej oblasti v Zabajkalsku (Читинская обл.). Takto uvedené toponymá rodiska, vojenského komisariátu a bydliska (otca), ktoré sa navyše ani nedali presnejšie určiť, navodzujú dojem, že vojak ich nevykazoval pravdivo. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v spoločnom hrobe na severnom okraji Mokrého Hája; spodný rad, 2. z juhu.
• Nikolaj Dmitrievič Sivak (Николай Дмитриевич Сивак) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine v obci Topory pri meste Ružin (Украинская ССР, Житомирская обл., Ружинский р-н, с. Топары; ukr. Ружин, Топори). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 jeden z komisariátov ruského mesta Kirov (Ждановский РВК, Кировская обл.). Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili 5. marca 1945. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Grigorjevnu Sivak z obce Topory. Zo stavu jednotky bol vyradený 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v spoločnom hrobe na severnom okraji Mokrého Hája; spodný rad, 3. z juhu.
• Botam Chodžašev (Ботам Ходжашев; niekde Batan, Betan Chodžasev, Батан, Бетан Ходжасев) sa narodil v roku 1913 v Kirgizsku v meste Suzak pri meste Džalalabad (Киргизская ССР, Джалал-Абадская обл., Сузакский р-н, с. Сузак). Do Červenej armády ho povolal v roku 1941 komisariát v Džalalabade (Джалал-Абадский ГВК). V tom čase (1942) uviedol ako kontaktnú osobu manželku Raziju Asambajevovú zo Suzaku. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 6. marca 1945. Vo výkaze pluku bola uvedená ako kontaktná osoba manželka Sagataiaš Korobajevová z mesta Džalalabad. Zo stavu jednotky bol vyradený 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v spoločnom hrobe na severnom okraji Mokrého Hája; spodný rad, 4. z juhu.
• Nikolaj Vasiľjevič Zajcev (Николай Васильевич Зайцев) sa narodil v roku 1924 v Rusku v meste Anžero-Sudžensk v časti Sudženské bane (Новосибирская обл., Анжерский р-н, с. Судженские копи). Do Červenej armády ho povolal v auguste 1942 komisariát blízkeho mesta Jaja (Яйский РВК, г. Яя). Až do konca roka 1944 bol zaradený v zostave 161. samostatného práporu (bližšie neurčeného). Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 5. marca 1945. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Fainu Sešveretovnu Zajcevovú zo Sudženských baní. Zo stavu jednotky bol vyradený 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v spoločnom hrobe na severnom okraji Mokrého Hája; druhý rad, 1. z juhu.
• Ivan Jefremovič Jastrebov (Иван Ефремович Ястребов; niekde Jefimovič, Ефимович) sa narodil v roku 1925 v Rusku pri meste Valdaj v dedine Šilovo (Ленинградская обл., Валдайский р-н, Шилово). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 Leninský komisariát, ktorý mal podľa zápisu jestvovať v Karagandskej oblasti Kazachstanu (Ленинский РВК, Карагандинская обл.). Leninský okres s centrom v obci Javlenka (с. Явленка) bol súčasťou tejto oblasti však len do roku 1936. Ako kontaktnú osobu uviedol brata Aleksandra Jefremoviča Jastrebova zo Šilova. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol preradený od 6. marca 1945. Zo stavu jednotky bol vyradený 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v spoločnom hrobe na severnom okraji Mokrého Hája; druhý rad, 2. z juhu.
• Fjodor Lukič Semjonov (Федор Лукич Семенов) sa narodil v roku 1909 v Rusku v pri meste Kurgan pri obci Vargaši v dedine zapísanej ako St. Sparny (súčasť obce Vargaši pri Kurgane; Курганская обл., Варгашинский р-н, д. Ст. Спарны). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát vo Vargaši (Варгашинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nadeždu Iľjiničnu Semjonovovú z obce Vargaši. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili 5. marca 1945. Zo stavu jednotky bol vyradený 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v spoločnom hrobe na severnom okraji Mokrého Hája; druhý rad, 3. z juhu.
• Vasilij Isajevič Savuškin (Василий Исаевич Савушкин) sa narodil v roku 1898 v Rusku v Kujbyševskej oblasti (Куйбышевская обл.). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát v Kazachstane zapísaný ako Merkulovský - mohlo by ísť o Markakoľský s centrom v obci Markakoľ - býv. Aleksejevka (Меркуловский - Маркакольский РВК, Восточно-Казахстанская обл.). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefrosiniju Ivanovnu Savuškinovú z obce Gornoje v Merkulovskom okrese (v Markaľovskom okrese existoval seľsovet Gornyj-Gornovskij). Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili 6. marca 1945. Zo stavu jednotky bol vyradený 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v spoločnom hrobe na severnom okraji Mokrého Hája; druhý rad, 4. z juhu.
• Makej Anisimovič Golub (Макей Анисимович Голуб; niekde aj Mokej Мокей) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine v obci Maňkovka pri meste Beršaď (Украинская ССР, Винницкая обл., Бершадский р-н, с. Маньковка; ukr. Бершадь, Маньківка). V Červenej armáde bol od novembra 1944, povolal ho komisariát v Beršadi (Бершадский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Akseniju Sidorovnu Golub z Maňkovky. Dňa 15. decembra 1944 bol zranený. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Dňa 17. mája 1945i bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za bojový čin z 10. apríla 1945 v moravskej obci Sudoměřice. V odôvodnení vyznamenania sa neuvádza, že by pritom zahynul, ale už 11. apríla 1945 bol vyradený zo stavu jednotky z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v spoločnom hrobe na cintoríne na severnom okraji Mokrého Hája; spodný rad, 1. zo severu.
• Nikita Lavrenťjevič Midljar (Никита Лаврентьевич Мидляр; niekde Midijar, Midmar, Мидияр, Мидмар ) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v obci Žachnovka pri meste Tyvrov (Украинская ССР, Винницкая обл., Тывровский р-н, с. Жахновка; ukr. Тиврів, Жахнівка). Do Červenej armády ho povolal v roku 1945 komisariát Tyvrova (Тывровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Mefoďjevnu Midljar zo Žachnovky. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený 6. marca 1945. Zo stavu jednotky bol vyradený 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v spoločnom hrobe na cintoríne na severnom okraji Mokrého Hája; spodný rad, 2. zo severu.
• Melentij Pjotrovič Maljuta (Мелентий Петрович Малюта) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine v obci Šimanovka pri meste Teplik (Украинская ССР, Винницкая обл., Тепликский р-н, с. Шимановка; ukr. Вінниця, Теплик, Шиманівка). Mohlo by ísť o vojaka, ktorý v zostave 130. jazdeckého pluku 26. jazdeckej divízie padol do zajatia na prelome augusta a septembra 1941. Do Červenej armády ho povolal komisariát ukrajinského mesta Sofievka (Софиевский РВК; ukr. Софіївка). Jeho bydlisko pri Sofievke bolo zapísané ako samota Tomaki v Marievskom seľsovete (Днепропетровская обл., Софиевский р-н, Мариевский с/с, хутор Томаки). Do armády ho opätovne povolal 18. marca 1944 komisariát v Tepliku (Тепликский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Grigorjevnu Maljuta zo Šimanovky. V zostave 1127. streleckého pluku 337. streleckej divízie mu udelili medaily Za bojové zásluhy (1944) a Za odvahu (1944). Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili len pár dní pred smrťou. Zo stavu jednotky bol vyradený 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v spoločnom hrobe na cintoríne na severnom okraji Mokrého Hája; spodný rad, 3. zo severu.
• Aleksej Ivanovič Grekul (Алексей Иванович Грекул) sa narodil v roku 1901 v Podnesterskej republike v obci Lunga, dnes súčasť mesta Dubossary (Дубоссарский р-н, с. Лунга). V Červenej armáde bol od apríla 1944, povolal ho komisariát ukrajinského mesta Kotovsk, dnes Podoľsk (Котовский РВК; ukr. Подільськ). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Veru Grigorjevnu Grekul z osady Marjanovka pri meste Kryžopoľ na Ukrajine (Крыжопольский р-н, с. Марьяновка; ukr. Крижопіль, Мар'янівка). V zostave 6. gardového streleckého pluku 2. gardovej streleckej divízie utrpel v máji 1944 zranenie a bol hospitalizovaný. Ďalšie zranenia ho postihli v októbri a decembri 1944. Naposledy slúžil ako zástupca veliteľa streleckej čaty v hodnosti st. seržanta v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 19. februára 1945. Dňa 17. mája 1945 bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za bojový čin z 10. apríla 1945 v moravskej obci Sudoměřice. V odôvodnení vyznamenania sa neuvádza, že by pritom zahynul, ale už 11. apríla 1945 bol vyradený zo stavu jednotky z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v spoločnom hrobe na cintoríne na severnom okraji Mokrého Hája; spodný rad, 4. zo severu.
• Aleksej Jefimovič Parfenov (Алексей Ефимович Парфенов) sa narodil v roku 1925 v Rusku v osade 1. Ivanovka pri obci Tonšajevo (Горьковская обл., Тоншаевский р-н, д. 1-ая Ивановка). Do Červenej armády ho povolal 19. decembra 1942 komisariát v Tonšajeve (Тоншаевский РВК). Naposledy slúžil ako veliteľ oddielu v hodnosti seržanta v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili od 6. apríla 1945. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Taťjanu Sergejevnu Parfenovovú z 1. Ivanovky. Zo stavu jednotky bol vyradený 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v spoločnom hrobe na cintoríne na severnom okraji Mokrého Hája; spodný rad, 5. zo severu.
• Pavel Ivanovič Zatorskij (Павел Иванович Заторский) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine v obci Andrejevka v býv. Tiškovskom okrese, ktorého centrom bola pravdepodobne obec Tiškovka, neskôr súčasť Dobrobeličkovského a Novoukrajinského okresu (Украинская ССР, Кировоградская обл., Тишковский р-н, с. Андреевка; ukr. Кропивницький, Тишківка, Андріївка). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát Tiškovky (Тишковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Fjodorovnu Zatorskú z Andrejevky. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v mínometnom oddiele v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v spoločnom hrobe na cintoríne na severnom okraji Mokrého Hája; horný rad, 1. z juhu.
  V zostave 13. gardového paradesantného pluku bol vojak s podobným menom Pavel Grigorjevič Zatorskij (* 1912, Павел Григорьевич Заторский), s rovnakým rokom narodenia a miestom komisariátu. Do Červenej armády ho povolali v marci 1944, v zostave 13. gardového paradesantného pluku bol pravdepodobne od 5. júla 1944. Dňa 13. novembra 1944 mu udelili medailu Za odvahu za bojový čin z 25. októbra 1944 pri rieke Tisa, ako mínometčíkovi v hodnosti vojaka. Možno sa jedná o rovnaké osoby.
• Vladimir Matvejevič Gluščenko (Владимир Матвеевич Глущенко) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v obci Guljajpole pri meste Katerinopoľ (Украинская ССР, Киевская обл., Катеринопольский р-н, с. Гуляй-поле; ukr. Катеринопіль, Гуляйполе). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát ukrajinského mesta Savraň (Савранский РВК; ukr. Саврань). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Kuprijanovnu Gluščenko z obce zapísanej ako Petrovka pri obci Bratskoje, kde existujú dve dediny v susedstve s rovnakým názvom - rozlíšené ako 1. a 2. Petrovka (Одесская обл., Братский р-н, c. Петровка; ukr. Братське, Петрівка Перша - Друга). Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol preradený 19. februára 1945. Zo stavu jednotky bol vyradený 11. alebo 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v spoločnom hrobe na severnom okraji Mokrého Hája; horný rad, 2. z juhu.
• Lukaš Andrejevič Užvak (Лукаш Андреевич Ужвак; niekde aj Luka, Лука) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine pri meste Beršaď v obci zapísanej ako Košarovka a v iných výkazoch správnejšie ako Košarince (Украинская ССР, Винницкая обл., Бершадский р-н, с. Кошаровка - Кошаринцы; ukr. Бершадь, Кошаринці). Ako kontaktnú osobu uvádzal manželku Jevdokiju Pjotrovnu Užvak z obce Košarince. Z dôvodu nezvestnosti bol 19. augusta 1941 vyradený zo zostavy 968. streleckého pluku 255. streleckej divízie. Do Červenej armády ho opätovne povolal 25. marca 1944 komisariát v Beršadi (Бершадский РВК). Dňa 29. apríla 1944 padol do zajatia. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený 20. februára 1945. Zo stavu jednotky bol vyradený 11. alebo 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v spoločnom hrobe na severnom okraji Mokrého Hája; horný rad, 3. z juhu.
• Ivan Antifrievič Skakun (Иван Антифриевич Скакун; niekde aj Antifejevič, Антифееивич) sa narodil v roku 1922 na Ukrajine v obci Berjozovka pri meste Balta (Украинская ССР, Одесская обл., Балтский р-н, с. Березовка; ukr. Балта, Березівка). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát Balty (Балтский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Vasiľjevnu Skakun z obce pri Balte zapísanej ako Fernoťje (Балтский р-н, с. Фернотье). Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v spoločnom hrobe na severnom okraji Mokrého Hája na cintoríne; horný rad, 4. z juhu.

Na cintoríne v obci boli pochovaní dvaja radoví vojaci 1. gardovej paradesantnej divízie, ktorí zomreli v poľnom lazarete na následky zranení.

• Grigorij Artemjevič Mesroňjan (Григорий Артемьевич Месроньян) sa narodil v roku 1904 v Azerbajdžane (Азербайджанская ССР, г. Баку). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1942 Budogovským komisariátom, ktorý by mohol sídliť v Baku (Будоговский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku App... Mesroňjan z Baku, ul. Budogovského 25. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený len pár dní pred smrťou. Vyradený zo stavu jednotky bol 14. apríla 1945 na následky zranení z boja. Pochovali ho na obecnom cintoríne v Mokrom Háji.
• Vasilij Nikonorovič Žukov (Василий Никонорович Жуков) s narodil v roku 1923 v Rusku v Krasnojarskom kraji v Biriljuskom okrese (s pôvodnejším centrom v dedine Biriljusy) v dedine zapísanej ako Roždestvenka (Красноярский край, Бирилюсский район, д. Рождественка). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1942 komisariátom v Biriljusy (Бирилюсским РВК) a opätovne v októbri 1944 tým istým komisariátom. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Ivanovnu Žukovovú z Roždestvenky. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka 1. gardovej paradesantnej divízie. Vyradený zo stavu jednotky bol 13. apríla 1945 na následky zranení z boja. Pochovaný bol na obecnom cintoríne v Mokrom Háji.

V obci bol pochovaný aj jeden radový vojak z inej než 1. gardovej paradesantnej divízie. Patril do 777. streleckého pluku 227. streleckej divízie, ale nepoznáme miesto jeho hrobu.

• Šakar Džulajev (Шакар Джулаев) sa narodil v roku 1907 v Uzbekistane pri meste Ištychan v obci seľsovetu zapísaného ako Sarazaberenskij (Узбекская ССР, Самаркандская обл., Иштыханский р-н, Саразаберенский с/с). V Červenej armáde bol od roku 1943, povolal ho komisariát zapísaný ako Šanchinský (Шанхинский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Sanam Džulajevovú zo seľsovetu Sarazaberenskij. Zo stavu jednotky bol vyradený 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Mokrom Háji.