Sovietski vojaci pochovaní v Gbeloch

Okres Skalica Posledná aktualizácia: 14. november 2024

V materiáloch uverejnených na pamyat-naroda.ru je možné nájsť 28 vojakov pochovaných v obci Gbely. Na neupresnenom mieste bolo pochovaných sedem vojakov 138. jazdeckého pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Veliteľom pluku bol podplukovník Pjotr Ivanovič Telešev (*1927, Петр Иванович Телешев) a veliteľom divízie plukovník Grigorij Ivanovič Reva (*1902, Григорий Иванович Рева). Vojaci 138. jazdeckého pluku padli v boji, podľa divízneho výkazu strát boli vyradení zo stavu v rovnaký deň 9. apríla 1945.

Filipp Nikolajevič Balykin (Филипп Николаевич Балыкин) sa narodil v roku 1912 v Rusku pri meste Soročinsk v obci Pjanovka, dnešným názvom Jantarnoje (Чкаловская обл., Сорочинский р-н, с. Пьяновка - Янтарное). Do Červenej armády ho povolal Kujbyševský komisariát uzbeckého mesta Taškent (Куйбышевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Praskovju Grigorjevnu Balykin z Taškentu, ul. Lunačarského šosse, Dom oddychu 2 (г. Ташкент, Луначарского шоссе, Дом отдыха 2). Je dvojnásobným držiteľom medaily Za bojové zásluhy. Udelili mu ju 5. decembra 1942 v hodnosti slobodníka ako obsluhe ťažkého guľometu v zostave 545. streleckého pluku 389. streleckej divízie a 4. júna 1943 v hodnosti seržanta 82. gardového streleckého pluku 32. gardovej streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Gbely.
Ivan Vasiľjevič Uskov (Иван Васильевич Усков) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Kindelja na rovnomennej rieke v Orenburgskej oblasti (Чкаловская обл., Илекский район, с. Кинделя). Do Červenej armády ho 1. novembra 1943 povolal komisariát mesta Makanči vo východnom Kazachstane (Маканчинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Valentinu Aleksandrovnu Uskovovú z Makanči (Семипалатинская обл., с. Маканчи). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Gbely.
Aleksandr Gordejevič Gorevakov (Александр Гордеевич Гореваков) sa narodil v roku 1926 v Rusku v meste Kurgan (Челябинская обл., г. Курган). Do Červenej armády bol povolaný 21. novembra 1943. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Sofiju Andrejevnu Gajns z dopravného úradu v meste Berezniki (Молотовская обл., г. Березники, Транспортная контора). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Gbely.
Vladimir Vasiľjevič Pokidko (Владимир Васильевич Покидко) sa narodil v roku 1926 v Kazachstane v obci Vorošilovka, dnešným názvom Aul Dinmuchameda Kunajeva, pri meste Šu (Казахская ССР, Джамбулская обл., Чуйский р-н, с. Ворошиловка - Аул Динмухамеда Кунаева). Do Červenej armády ho povolal 28. marca 1943 Čujský komisariát, ktorého sídlo bolo v meste Ču, dnešným názvom Šu (Чуйский РВК, г. Чу - Шу). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Pelagiu Vasiľjevnu Pokidko z Vorošilovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Gbely.
Vasilij Petrovič Jevdošenko (Василий Петрович Евдошенко) sa narodil v roku 1909 v obci Mologa pri meste Belgorod-Dnestrovskij v Besarábii v Izmailskej oblasti, oblasť sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny (Украинская ССР, Измаильская обл., Лиманский р-н, с. Молога). Do Červenej armády ho 12. októbra 1944 povolal komisariát obce Šabo, ktoré bolo sídlom Limanského okresu Izmailskej oblasti (Шабский РВК, с. Шабо). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Dariju Ivanovnu Jevdošenko z Mology. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Gbely.
Fjodor Ivanovič Ovsjannikov (Овсянников Федор Иванович Овсянников) sa narodil v roku 1926 v Rusku v Čeremisinovskom okrese Kurskej oblasti v obci zapísanej ako Pokrovka. V súčasnosti tam existuje Pokrovský seľsovet, ktorý združuje súčasti zaniknutej obce Pokrovskoje s roztrúseným osídlením, najväčšou z nich je dedina Seľskij Rogačik (Курская обл. Черемисиновский район, ст. Черемисиново, с. Покровка - Покровское, Покровский сельсовет, д. Сельский Рогачик). Do Červenej armády ho povolal komisariát uzbeckého mesta Fergana (Ферганский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Alksandru Ivanovnu Ovsjannnikovovú z Fergany. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Gbely.
Vladimir Nikiforovič Sergienko (Владимир Никифорович Сергиенко) sa narodil v roku 1925 v Rusku v meste Michajlovskaja pri Kurganinsku (Краснодарский край, Курганинский р-н, ст. Михайловская). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát mesta Kurganinisk (Курганинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Nikifora Jevdokimoviča Sergienka z mesta Michajlovskaja, ul. Lenina 3. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako veliteľ mínometu v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 1. júna 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. V Červenej armáde mal byť od mája 1943, podľa odôvodnenia vyznamenania bol v zostave 138. pluku od marca 1943(?). Zo stavu jednotky ho vyradili z dôvodu smrti v boji v apríli 1945. Vo výkaze divíznych strát je dátum smrti zaznamenaný na písacom stroji s najväčšou pravdepodobnosťou mylne, prvá číslica by sa dala prečítať ako 19. Pochovali ho v obci Gbely.

40. gardový jazdecký pluk 10. gardovej jazdeckej divízie pochoval pri Gbeloch osem vojakov. Veliteľom pluku bol podplukovník Vladimir Nikolajevič Makarov (*1909, Владимир Николаевич Макаров). Plukovník Vasili Vasiľjevič Nikiforov (*1899, Василий Васильевич Никифоров) by mal byť veliteľom divízie do konca februára 1945, ale jeho meno sa vo výkazoch v tejto funkcii objavovalo ešte v apríli, od marca 1945 mal byť veliteľom divízie generál-major Sergej Trofimovič Šmujlo (*1927, Сергей Трофимович Шмуйло). Miesto pohrebiska vojakov je na kóte 176 na pomedzí chotára obce Kopčany.

Sergej Timofejevič Kalujev (Сергей Тимофеевич Калуев) sa narodil v roku 1911 v Rusku v Severnom Osetsku v obci Majramadag pri Vladikavkaze (Северо-Осетинская АССР, Орджоникидзевский р-н, с. Майрамадаг). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát mesta Ordžonikidze, dnešným názvom Vladikavkaz (Орджоникидзевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelizavetu Kaspoletovnu Kalujevovú z Majramadagu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 5 km severovýchodne od obce Gbely na kóte 176 v spoločnom hrobe; 2. rad 3. z východnej strany. Jeho osud úrady objasňovali ešte v roku 1959.
Dionisij Fjodorovič Ševčenko (Дионисий Федорович Шевченко) sa narodil v roku 1909 na Ukrajine v obci Šimkovského seľsovetu s centrom v obci Šimkovo pri Anaňjeve (Украинская ССР, Одесская обл., Троицкий р-н, Шимковский с/с, г.Ананьев; ukr. Шимкове, Ананьїв). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát obce Trojickoje pri Ljubašovke (Троицкий РВК; ukr. Троїцьке, Любашівка). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Andrejevnu Ševčenko z obce Šimkovského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 28. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 5 km severovýchodne od obce Gbely na kóte 176 v spoločnom hrobe; 2. rad, 5. z východnej strany.
Dmitrij Stepanovič Galenko (Дмитрий Степанович Галенко) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine pri obci Širjajevo (Украинская ССР, Одесская обл., Ширяевский район, пгт Ширяево; ukr. Ширяєве). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Širjajeve (Ширяевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Valentinu Mironovnu Galenko z obce pri Širjajeve zapísanej ako Guljajevka (Ширяевский р-н, д. Гуляевка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 5 km severovýchodne od obce Gbely na kóte 176 v spoločnom hrobe v 1. rade 7. z východnej strany.
Idajat Sovgatovič Davydov (Идаят Совгатович Давыдов) sa narodil v roku 1925 v Azerbajdžane pri meste Astara v obci Sandžaradinského seľsovetu (Азербайджанская ССР, Астаринский р-н, Санджарадинский с/с). Do Červenej armády ho 21. januára 1943 povolal komisariát Astary (Астаринский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Sovgata Davydoviča Babajeva z obce Sandžaradinského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 29. októbra 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 5 km severovýchodne od obce Gbely na kóte 176 v spoločnom hrobe v 1. rade 6. zo západnej strany.
Grigorij Nikitič Kravcov (Григорий Никитич Кравцов) sa narodil v roku 1917 na Ukrajine v obci Novobelaja pri Belolucku (Украинская ССР, Ворошиловградская обл., Белолуцкий р-н, с. Новобелая; ukr. Білолуцьк, Новобіла). Do Červenej armády ho 11. júla 1938 povolal komisariát v Belolucku (Белолуцкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Nataľju Fadejevnu Kravcovovú z obce Novobelaja. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ mínometného oddielu v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 15. októbra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 5 km severovýchodne od obce Gbely na kóte 176 v spoločnom hrobe; 1. rad 2. zo západnej strany.
Ivan Pavlovič Jermakov (Иван Павлович Ермаков) sa narodil v roku 1926 v Rusku v meste Kavkazskaja pri Kropotkine (Краснодарский край, Кропоткинский р-н, ст. Кавказская). Do Červenej armády ho 21. apríla 1943 povolal komisariát mesta Kropotkin pri Krasnodare (Кропоткинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pavla Antonoviča Jermakova z mesta Kavkazskaja. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ mínometného oddielu v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 19. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu a 1. februára 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 5 km severovýchodne od obce Gbely na kóte 176 v spoločnom hrobe; 1. rad 3. zo západnej strany.
Mergid Ganejevič Chalikov (Мергид Ганеевич Халиков) sa narodil v roku 1924 v Rusku v Baškortostane v obi Nižnejarkejevo (Башкирская АССР, Илишевский р-н, с. Нижнеяркеево). Do Červenej armády ho 23. augusta 1942 povolal Iliševský komisariát, ktorý sídlil v obci Verchnejarkejevo (Илишевский РВК, с. Верхнеяркеево). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ganeja Chalikoviča Chalikova z Nižnejarkejeva. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 5 km severovýchodne od obce Gbely na kóte 176 v spoločnom hrobe; 1. rad 1. zo západnej strany.
Aleksandr Petrovič Demakin (Александр Петрович Демакин) sa narodil v roku 1918 v Rusku v Baškortostane v meste Tujmazy (Башкирская АССР, Туймазинский р-н, Туймазы). Do Červenej armády ho 1. októbra 1941 povolal komisariát v Tujmazy (Туймазинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pjotra Ivanoviča Demakina z Tujmazy, soc. gorodok d. č. 9 (станция Туймазы, соц. городок д. № 9). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 5 km severovýchodne od obce Gbely na kóte 176 v spoločnom hrobe; 1. rad 8. z východnej strany.

228. strelecká divízia pochovala v obci Gbely desať (možno len deväť) vojakov. Veliteľom divízie bol generál-major Ivan Nikitovič Jesin (*1900, Иван Никитович Есин). Štyroch vojakov zo 767. streleckého pluku, ktorému velil Hrdina Sovietskeho zväzu podplukovník Ivan Aleksejevič Jermolajev (*1907, Иван Алексеевич Ермолаев), pochovali na zrušenom obecnom cintoríne.

Anton Ivanovič Gudkov (Антон Иванович Гудков) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v Kamenskom okrese Záporožskej oblasti, mohlo by ísť o Kamensko-Dneprovský okres so sídlom v meste Kamenka Dneprovskaja (Украинская ССР, Запорожская обл., Каменский р-н - Каменско-Днепровский район, Каменка-Днепровская). Do Červenej armády ho 22. januára 1944 povolal komisariát obce Golovanevsk (Голованевский РВК; ukr. Голованівськ). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Afanasjevnu Gudkovovú z Kamenky, možno ide Kamenku Dneprovskú (Запорожская обл., Каменский р-н, с. Каменка; ukr. Кам'янка-Дніпровська). V zostave 1245. streleckého pluku 375. streleckej divízie mu 25. septembra 1944 udelili medailu Za odvahu (spomína sa ako st. seržant). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ guľometného oddielu v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Posmrtne (21. máj 1945) ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za bojový čin pri meste Nitra z 30. marca, v odôvodnení sa spomína, že padol v boji.8. apríla. Pochovali ho v obci Gbely v spoločnom hrobe č. 1.
Stepan Kalinovič Grekov (Степан Калинович Греков), etnický Bulhar, sa narodil v roku 1911 na Ukrajine pri obci Cebrikovo (Украинская ССР, Одесская обл., Цебриковский р-н; ukr. Цебрикове). Do Červenej armády ho povolal komisariát Cebrikova (Цебриковский РВК) v apríli 1944. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Nikolajevnu Grekovovú z Cebrikovského okresu z obce Stalino, hist. názov Kataržino, od. r. 1961 Červenoznamenka, dnešný názov Znamenka (Цебриковский р-н, Катаржино - Сталино - Червонознаменка - Знаменка; ukr. Знам'янка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka protitankových zbraní v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 30. septembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Gbely v spoločnom hrobe č. 1.
Dmitrij Vasiľjevič Ponamorenko (Дмитрий Васильевич Понаморенко) sa narodil v roku 1897 v Rusku pri obci Aromaševo medzi Tjumeňom a Omskom (Омская обл., Аромашевский р-н). Do Červenej armády ho 12. decembra 1942 povolal komisariát Aromaševa (Аромашевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Petrovnu Ponamorenko z obce Slobodčikovského seľsovetu pri Aromaševe (Аромашевский р-н, Слободчиковский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka protitankových zbraní v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Gbely v spoločnom hrobe č. 1.
Baltobaj Ibragimov (Балтобай Ибрагимов) sa narodil v roku 1913 v Uzbekistane pri meste Nurata (Узбекская ССР, Самаркандская обл., Нуратинский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát Nuraty (Нуратинский РВК) v januári 1943. Ako kontaktnú osobu uviedol brata Džumobaja Ibragimova z kolchozu Jančišurman (Нуратинский р-н, к-з Янчишурман). Utrpel dve ľahšie zranenia v apríli 1943 a v januári 1944. V zostave 15. gardovej mechanizovanej brigády ho 18. novembra 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Gbely v spoločnom hrobe č. 2.

799. strelecký pluk 228. streleckej divízie pochoval štyroch vojakov v Adamove pri Gbeloch. Miesto hrobu jedného z nich je spochybnené v oznámení o smrti rodine, v ktorom bola zapísaná obec Kopčany. Veliteľom pluku bol major Boris Jakovlevič Potašnikov (*1908, Борис Яковлевич Поташников) asi len v apríli 1945. Predtým sa spomína ako zástupca veliteľa 767. streleckého pluku tejže divízie, zomrel 1. mája 1945 na následky zranení, pochovali ho v moravskej obci Hustopeče.

Iľja Grigorjevič Rybij (Илья Григорьевич Рыбий) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine v obci zapísanej ako Ljašivka, pravdepodobne je to Iľjaševka, pri obci Trostjanec pri Vinnici (Винницкая обл., Тростянецкий р-н, с. Ляшивка - Ильяшевка; ukr. Вінниця, Тростянець, Ілляшівка). Do Červenej armády ho 19. marca 1944 povolal komisariát v Trostjanci (Тростянецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Petrovnu Rybij z Ljašivky. Bol v zostave 21. streleckého pluku 180. streleckej divízie. Po hospitalizácii od 22. marca 1945 slúžil v hodnosti vojaka v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo dvore domu v Adamove, 1. sprava.
Pjotr Jefimovič Kiriľčuk (Петр Ефимович Кирильчук) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine v dedine Vladimirovka pri obci Podvysokoje pri Golovanevsku (Украинская ССР, Кировоградская обл., Подвысоцкий р-н, с. Владимировка; ukr Голованівськ , Підвисоке, Володимирівка). Do Červenej armády ho 5. apríla 1945 povolal komisariát v Podvysokom (Подвысоцкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Darju Sergejevnu Kiriľčuk z Vladimirovky. V hodnosti seržanta ako obsluhe 45 mm kanónu v 78. gardovom streleckom pluku 25. gardovej streleckej divízie mu 18. decembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo dvore domu v Adamove, 2. sprava.
Nikifor Larionovič Klimenko (Никифор Ларионович Клименко) sa narodil v roku 1911 v severnom Kirgizsku v obci zapísanej ako Leninka vo Vorošilovskom okrese Frunzenskej oblasti (Киргизская ССР, Фрунзенская обл., Ворошиловский р-н, с. Ленинка). Do Červenej armády ho 26. júla 1941 povolal Vorošilovský komisariát (Ворошиловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Andrejevnu Klimenko z Leninky. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako veliteľ oddielu v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie, do ktorej ho zaradili od 21. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo dvore domu v Adamove, 2. sprava.
Akubaj Karimov (Акубай Каримов, niekde Akbaj, Акбай) sa narodil v roku 1904 na krajnom východe Uzbekistanu v Izbaskanskom okrese v obci seľsovetu zapísaného ako Kizlivský alebo podľa nepriameho dokumentu v Kizyl-Juldyskom seľsovete (Узбекская ССР, Андижанская обл. Избасканский район, Кизливский - Кизыл-Юлдыс с/с). Do Červenej armády ho v roku 1942, 15. júna alebo 29. septembra povolal Izbaskanský komisariát (Избасканский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Doligon Karimovovú z Kizlivského seľsovetu alebo z kolchozu Vorošilova v Kizyl-Juldyskom seľsovete (к-з им. Ворошилова). Od 24. mája 1944 bol v zostave 1127. streleckého pluku 337. streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa divízneho výkazu strát ho pochovali vo dvore domu v Adamove 1. sprava.
Podľa úmrtného oznámenia zaslaného 11. apríla 1945 Izbaskanskému komisariátu vojaka pochovali v obci Kopčany. V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z obce Gbely.

Dvaja vojaci 228. streleckej divízie z iných jednotiek boli podľa poľných mapiek hrobov pochovaní na zrušenom obecnom cintoríne.

Nikolaj Dmitrievič Bojkov (Николай Дмитриевич Бойков) sa narodil 7. októbra 1910 v Rusku v dedine Kologrivo pri meste Slancy (Ленинградская обл., Рудненский район, г. Сланцы, д. Кологриво). Do Červenej armády ho 23. júna 1941 povolal komisariát gruzínskeho mesta Macharadze, dnešným názvom Ozurgeti (Махарадзевский РВК, г. Махарадзе - Озургети). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Georgievnu Bojkovovú z obce zapísanej ako Vajturskoje pri Macharadze (Грузинская ССР, Махарадзевский р-н, с. Вайтурское - správne bude asi Lajturskoje - Lajturi, Лайтури, kde žili jeho rodičia Dmitrij a Jekaterina) a neskôr sestru Polinu Dmitrievnu Šamraj z ruskej obce Golubickaja pri meste Temrjuk (Краснодарский край, Темрюкский р-н, ст. Голубицкая). V zostave 69. streleckého pluku 4. streleckej divízie bol pri Donbase 8. októbra 1941 zajatý a strávil 2 roky a desať mesiacov v rumunskom lágri. Od 2. decembra 1944 ho zaradili do 228. streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 669. delostreleckom pluku tejže divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Gbely.
Nikolaj Denisovič Suchanov (Николай Денисович Суханов) sa narodil v roku 1925 v Rusku pri obci Kuzedejevo pri Novokuznecku (Кемеровская обл., Кузедеевский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát Kuzedejeva (Кузедеевский РВК) v roku 1942. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Denisa Fjodoroviča Suchanova z kolchozu 1. augusta pri Kuzedejeve (Кузедеевский р-н, к-з 1-го августа). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v Samostatnej prieskumnej rote 228. streleckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Gbely. Podľa poľnej mapky hrobu to bolo na zaniknutom obecnom cintoríne asi v jeho južnej časti.

Podľa dátumu smrti dvoch vojakov zo 46. samostatného inžiniersko-letiskového práporu 10. rajónu lietadlovej základne sa dá predpokladať, že zahynuli krátko po vojne spolu pri explózii granátu.

Aleksandr Dmitrievič Bodrov (Александр Дмитриевич Бодров) sa narodil v roku 1916 v Rusku v meste Rybinsk (Ярославская обл., г. Рыбинск). Do Červenej armády ho v júni 1941 povolal komisariát mesta Tichvin (Тихвинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Idu Aleksandrovnu Bodrovovú z Tichvina, ul. Novgorodská 24. Je držiteľom medaily Za obranu Leningradu z 27. septembra 1943. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako šofér v 46. samostatnom inžiniersko-letiskovom prápore 10. rajónu lietadlovej základne. V tejto jednotke mu 23. januára 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zabil ho výbuch granátu 18. mája 1945. Pochovali ho v Gbeloch na námestí v blízkosti cintorína.
Pavel Ivanovič Kolesov (Павел Иванович Колесов) sa narodil v roku 1908 v Rusku v dedine Zvonec pri obci Nebolči, 4O km južne od Tichvina (Ленинградская обл., Дрегельский р-н, д. Звонец, Неболчи). Do Červenej armády ho 24. júna 1941 povolal komisariát mesta Tichvin (Тихвинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taisiju Petrovnu Kolesovovú z Tichvina, ul. Nižne-Beregovaja 30 (Ленинградская обл., Тихвинский р-н, г. Тихвин, ул. Нижне-Береговая № 30). Naposledy slúžil v hodnosti poručík-technika ako veliteľ transportnej čaty v 46. samostatnom inžiniersko-letiskovom prápore 10. rajónu lietadlovej základne. V tomto prápore mu 23. februára 1944 udelili medailu Za obranu Leningradu a 5. októbra 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu jednotky ho vyradili 18. mája 1945 na následky zranení. Pochovali ho na námestí v obci Gbely v spoločnom hrobe.

Jeden vojak pochovaný v Gbeloch bol z 1206. samostatnej telegrafno-konštrukčnej roty. Rota bola v zoskupení vojsk 2. ukrajinského frontu, nenašli sme informáciie, že by podliehala ďalšej vojenskej jednotke.

Matvej Larionovič Larionov (Матвей Ларионович Ларионов) sa narodil v roku 1895 v Rusku v Tverskej oblasti pri obci Sonkovo v dedine zapísanej ako Stratevo (Калининская обл., Сонковский р-н, д. Стратево). Do Červenej armády ho povolal komisariát Sonkova (Сонковский РВК) 7. augusta 1941. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Maksimovnu Larionovovú zo Strateva. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1206. samostatnej telegrafno-konštrukčnej rote. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji obce Gbely.