Maďarský básnik z aristokratickej rodiny bol generálom cisárskej armády. Po odchode do penzie si vybral Skalicu za miesto na dožitie. Tu žil od roku 1783 až do smrti. V Skalici sa aj druhýkrát oženil. Jeho manželka Katarína Selecká vlastnila na námestí dom, neskôr všeobecne známy ako Gvadányho dom. Na kraji mesta gróf vybudoval okrasný park, ktorý zdevastovala povodeň v roku 1814. Na penzii sa začal venovať pomerne úspešne poézii. V Skalici bol aj pochovaný, ale príbuzenstvo dalo jeho telesné ostatky preniesť do rodinnej hrobky kostola v Rohove. V roku 1886 bol v Skalici založený Gvadányiho krúžok, ktorý pôsobil až do prevratu.
Na budove Gvadányiho domu bola odhalená pamätná tabuľa básnikovi grófovi Józsefovi Gvadányimu 18. augusta 1897. Jej autorom bol budapeštiansky sochár Vince Jablonszky. Pamätná tabuľa z mramoru bola v maďarčine. Výboru pre zhotovenie tabule sa počas existencie nepodarilo získať dostatok prostriedkov z benefičných akcií a tak na pamätnú tabuľu z mramoru napokon prispelo mesto. Po prevrate ju dal odložiť do úschovy otec básnika Pavla Bunčáka Ľudovít, ktorý sa do domu práve nasťahoval ako učiteľ aj s rodinou. Pamätnej tabuli v maďarčine by v tej dobe hrozilo zničenie, pretože sa odstraňovali všetky maďarské nápisy. V depozite prečkala až do 21. storočia. 21. mája 2005 bola na budove Gvadányiho domu, dnes mestskej knižnice, opätovne odhalená v dvojdielnej verzii aj s menším slovenským pendantom v doslovnom preklade. Vedenie knižnice už pár dní pred slávnosťou usporiadalo literárne sympózium o tomto básnikovi.
Karol Wlachovský: A propos József Gvadányi dnes, in: Záhorie 3/2005, str. 15-20
Robert Bača: Skalica a gróf Gvadányi, in: Zborník Záhorského múzea v Skalici 6, Skalica 2011, str. 41, 43