Známych detailov z odhaľovania sochy D. Licharda v Skalici je dostatok zásluhou farára Jána Ďuroviča. Ján Ďurovič bol členom výborov pre postavenie pomníka Lichardovi a zostavil a z väčšej miery napísal príležitostnú brožúru s programom osláv k príležitosti odhalenia pomníka. Fakty z príprav a odhaľovania potom publikoval v súdobých periodikách:
Socha Lichardova v Skalici, Cirkevné listy 10/1947, str. 192-193;
Odhalenie sochy Daniela Licharda v Skalici, Slovensko 7/1947, str. 210-214;
Jubileum skalického chrámu, Tranovský evanjelický kalendár 1948, str. 128-131
a v ďalších príležitostných brožúrach:
Pamätnica stavby veže v cirkvi evanj. a. v. v Skalici R. P. 1938, Skalica 1938, 74 str.;
Eben-Ezer Pamiatka 150. výr. Chrámu ev. a. v. v Skalici, Skalica 1948, 64 str.
Skalický evanjelici sa vážne začali zaoberať výstavbou veže pri tolerančnom kostole od roku 1924 a od začiatku na tento účel zbierali peniaze. Blížilo sa 50. výročie smrti D. Licharda, ku ktorému plánovali postaviť jeho sochu. Oba zámery spojili a architekt Dušan Jurkovič vypracoval plán veže s miestom pre Lichardov pomník.
V roku 1931 sa získalo zbierkou na sochu 15 tisíc korún. V súťaži na Lichardov pomník (s odmenou 5 tisíc za 1. miesto) zvíťazil Alois Bučánek. Druhé miesto obsadil Ján Koniarek, ale nakoniec sa porota rozhodla pre dodatočne zaslaný návrh Ladislava Šalouna. 28. októbra 1932 sa odhaľoval základný kameň pomníka. Peniazmi bol krytý len z časti, darmi družstevných zväzov v celkovej výške asi 45 tisíc.
Na 1. poschodí plánovanej veže mal byť založený Lichardov archív. Na stavbu vežu mali v polovici roku 1932 v hotovosti zozbieraných vyše polovice potrebných peňazí, asi 60 tisíc korún, prácu v podstate už zadali firme staviteľa Skorovského z Bratislavy, ale práce sa odložili pre nevybavený pozemok. Tým zároveň ustrnul aj zámer Lichardovho pomníka.
Vežu aj s travertínovým podstavcom pre zamýšľanú Lichardovu sochu si skalickí evanjelici postavili neskôr v roku 1938. Počas stavby veže aj opäť kontaktovali L. Šalouna a upresnili si náklady, ktoré by ich socha stála. Bolo to asi 100 tisíc korún. Celý tento náklad na sochu prisľúbil zo svojho rozpočtu predseda vlády ČSR Milan Hodža. Príchod novej doby (vznik Slovenského štátu a 2. svetová vojna) však zámer výstavby pomníka opäť odsunuli.
Hneď krátko po ukončení vojny bol opäť utvorený výbor pre postavenie pomníka. Po konzultáci s L. Šalounom bolo teraz potrebných asi 150 tisíc korún. Povereníci pre Slovensko Rudolf Fraštacký a Martin Kvetko prisľúbili pokryť z rozpočtu Povereníctva potrebné peniaze. 25. októbra 1946 si členovia výboru išli prevziať model sochy, zúčastnili sa však aj umelcovho pohrebu, keďže Ladislav Šaloun zomrel. Podľa jeho modelu odliala firma Anýž z Prahy bronzovú sochu.
V apríli nasledujúceho roku už bola socha nainštalovaná na podstavci v Skalici. Odhalil ju povereník pre pôdohospodárstvo Martin Kvetko pri dvojdňových lichardovských oslavách 26. mája 1947 v roku stopäťdesiatročnice posvätenia evanjelického chrámu v Skalici. V rovnaký deň sa odhaľovala pamätná tabuľa Samuelovi Jurkovičovi v Sobotišti, keďže skalické oslavy boli len súčasťou širšie poňatých osláv storočnice družstevníctva na Slovensku.
Už v roku 1928 odhalili Lichardovi v Skalici pamätnú tabuľu na dome, v ktorom býval a v roku 2012 pamätnú tabuľu v lodi evanjelického kostola..
