Básnik a novinár Ladislav Novomeský sa narodil v Budapešti. Pracoval v redakciách viacerých ľavicových periodík vrátane časopisu DAV. Pred 2. svetovou vojnou žil v Senici. V dobe Slovenského štátu bol aktívny v protifašistickom odboji ako člen ilegálneho vedenia KSS a SNR. Po vojne ho v strane obvinili z buržoázneho nacionalizmu a odsúdili na 10 rokov väznia, po 4 rokoch bol prepustený a v roku 1963 rehabilitovaný. Neskôr pôsobil v Ústave slovenskej literatúry SAV a stal sa predsedom Matice slovenskej.
Bronzová socha Ladislava Novomeského v nadživotnej veľkosti bola v Senici odhalená 13. decembra 1984 na záver dvojdňového sympózia o jeho živote a diele. Jej autorom je sochár Ján Kulich. V pozadí sochy bolo zároveň otvorené Múzeum L. Novomeského s kinosálou, ktoré budovali od roku 1982 podľa projektu architekta Petra Brtka. V roku 2003 budova stratila charakter múzea, v jej vstupných priestoroch zastala len expozícia venovaná jeho osobnosti a zriadil sa v nej podnik s občerstvením inšpirovaný názvom časopisu DAV, ktorý L. Novomeský vydával v rokoch 1924 až 1937. Podnik ale dlho nefungoval podľa zámeru a budova chátrala. V roku 2008 kúpilo mesto budovu od Trnavského samosprávneho kraja a v rokoch 2011-2019 prenajalo Centru voľného času Stonožka. V roku 2019 sa pripravila rekonštrukciu budovy pod vedením architekta Martina Čonku. Od roku 2022 slúži ako kultúrno-spoločenský priestor s kaviarňou.
Miroslav Minďaš: Novšie dejiny Senice, in: Senica – dejiny mesta, Senica 1996, str. 112
JJ: Laco Novomeský s novou tvárou, in: Naša Senica 7/2003, str. 5