Básnik a novinár Ladislav Novomeský sa narodil v Budapešti. Pracoval v redakciách viacerých ľavicových periodík vrátane časopisu DAV. Pred 2. svetovou vojnou žil v Senici, zapojil sa do protifašistického odboja, bol členom ilegálneho vedenia KSS a SNR. Po vojne ho obvinili z buržoázneho nacionalizmu a odsúdili na 10 rokov väznia, po 4 rokoch bol prepustený a v roku 1963 rehabilitovaný. Neskôr pôsobil v Ústave slovenskej literatúry SAV a stal sa predsedom Matice slovenskej.
Bronzová socha Ladislava Novomeského v nadživotnej veľkosti bola v Senici odhalená 13. decembra 1984 na záver dvojdňového sympózia o L. Novomeskom. Jej autorom bol akademický sochár Ján Kulich. V pozadí sochy bolo zároveň otvorené Múzeum L. Novomeského s kinosálou, ktoré budovali od roku 1982. V roku 2003 budova stratila charakter múzea, zostala v nej vo vstupných priestoroch len expozícia venovaná osobnosti L. Novomeského a zriadil sa v nej občerstvovací podnik inšpirovaný názvom časopisu, ktorý L. Novomeský vydával v rokoch 1924 až 1937. Podnik ale dlho nefungoval podľa zámeru a budova chátrala. V roku 2008 kúpilo mesto budovu od Trnavského samosprávneho kraja a od apríla 2011 prenajalo Centru voľného času Stonožka.
Miroslav Minďaš: Novšie dejiny Senice, in: Senica – dejiny mesta, Senica 1996, str. 112
JJ: Laco Novomeský s novou tvárou, in: Naša Senica 7/2003, str. 5
