Básnik Andrej Žarnov, vlastným menom František Šubík, sa narodil v Kuklove, zomrel v USA. Ako prednosta patologického ústavu sa zúčastnil komisie vyšetrujúcej vyvraždenie poľských dôstojníkov v Katyňskom lese v Smolensku (dnes Ukrajina). V roku 1940 mu zomrel osemročný syn Ivan, ktorý bol pochovaný na Ondrejskom cintoríne v Bratislave. Rodnej obci venoval v roku 1943 10 tisíc korún na obraz hlavného oltára kostola od akademického maliara Edmunda Massányiho. Pred príchodom Červenej armády utiekol do západného Nemecka, ale vzápätí bol vydaný do Československa. V roku 1952 aj s rodinou emigroval. Venoval sa poézii. Prekladal z poľskej literatúry a ojedinele aj z antickej, talianskej a anglickej. Stal sa prvým predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí. Jeho príbuzní uložili potajme v roku 1988 popol z jeho pozostatkov do hrobu syna Ivana na Ondrejský cintorín. Neskôr boli do tohto hrobu uložené aj pozostatky manželky Alžbety a syna Karola.
Dvojdňové spomienkové oslavy 20. - 21. novembra 1993 pri výročí 90. narodenín A. Žarnova sa usporiadali v Kuklove. Na mieste, kde stál jeho rodný dom, bola v tom čase odhalená pamätná tabuľa pripomínajúca jeho život a dielo. Príhovor pri jej odhalení mal Peter Labas, generálny tajomník Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych tvorcov žijúcich mimo územia Slovenska. Ďalšiu pamätnú tabuľu má A. Žarnov odhalenú od roku 1995 na budove trnavskej nemocnice, kde po vojne pôsobil ako patológ.
Vladimír Petrovič: Objavili Andreja Žarnova, in: Záhorie 6/1993, str. 29
Margita Kániková: Z mojej korenšpondencie..., in: Žarnov (1903 - 1982) - Zborník..., (zost. J. M. Rydlo), Bratislava 2008, str. 377
