Lazar Živkovič bol ženatý staviteľ z Belehradu s dvomi deťmi. Pravdepodobne ako vojak alebo partizán padol do nemeckého zajatia a bol odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene. Odtiaľ utiekol a v lete 1944 sa dostal na Slovensko. Ukrýval sa na košariských kopaniciach v rodine Jána Gavurníka asi dva týždne, kým sa pridal k partizánom Jána Reptu. Na prelome septembra a októbra prechladol a opäť sa v stodole u Gavurníkov ukrýval a liečil. Keď hrozili razie, poprípade sa už lepšie cítil, odišiel nevedno kam.
Nemeckí vojaci 10. októbra 1944 prečesávali oblasť Dvolov, odkiaľ sa len týždeň predtým odsťahovali Reptovi partizáni. Napriek tomu sa im podarilo zadržať pri domčeku lesných robotníkov náhodne zdržujúceho sa partizána. Zastrelili ho pri pokuse o útek. Následne jeho telo poliali benzínom a nechali uhorieť. Upáleným bol pravdepodobne Lazar Živkovič, s ktorým partizáni v tomto období stratili kontakt. Pravdepodobne sa po doliečení snažil v Dvoloch nájsť svojich druhov.
Ak by sa však L. Živkovič u Gavurníkov ukrýval dlhšiu dobu (podľa investigatívnej práce M. Varsíka by to bolo možné predpokladať), je možný aj jeho iný tragický osud: Krátko po prechode frontu strážil tunel medzi Jablonicou a Trstínom, kde zahynul pri nešťastnej náhode.
Pred rokom 1979 bol v lokalite Dvoly pri Brezovej postavený pomník upálenému partizánovi.
TU BOL FAŠISTAMI UPÁLENÝ |
Ján Bzdúšek, Juraj Baran: Spomienky na Slovenské národné povstanie v podbradlianskom kraji, Brezová pod Bradlom 1995, str. 19, 32;
Milan Varsík: Nepokorená Javorina, Bratislava 1982, str. 154-163
