Pri nábore dobrovoľníkov pre 2. výpravu Slovenského povstania vo Vrbovciach vystúpil 24. novembra 1848 jej organizátor Jozef Miloslav Hurban. Do zboru dobrovoľníkov sa vtedy prihlásilo 80 mužov z Vrboviec, Hlbokého a Myjavy. Pomník 2. dobrovoľníckej výpravy (zimnej) Slovenského povstania odhalili vo Vrbovciach pri katolíckom kostole 24. novembra 2019. Na pomníku zo žulovej skaly je dvojdielna pamätná tabuľa s menami povstaleckých dobrovoľníkov z Vrboviec.
Pavol V.: Odhalili sme pamätník hrdinom rokov 1848-49, in: Vrbovčan - december 2019, str. 7
Zimná výprava 1848-1849
Slovenské protimaďarské povstanie v rokoch 1848-49 prebehlo v troch vlnách. Vždy bolo na strane rakúskeho cisárstva, svoje ciele ale nedosiahlo. Ústretová politika cisárskeho dvora voči Maďarom v revolučnom roku 1848 sa zmenila po poprave cisárskeho vyjednávača Lamberga maďarskými povstalcami a po vypuknutí protidinastického viedenského povstania v októbri.
Myšlienku novej slovenskej výpravy u nového hlavného veliteľa cisárskej armády Alfréda Windischgrätza presadil chorvátsky bán Josif Jelačič osobne. Windischgrätz poveril Bloudka, veliteľa 1. slovenskej výpravy, vojenskou organizáciou dobrovoľníckeho zboru a podriadil ho novoutvorenej vojenskej jednotke podplukovníka Karla Frischeisena. Vojaci a dvestočlenný zbor vstúpili na Slovensko 4. decembra cez Jablunkovský priesmyk. Po bitke pri Budatíne 11. decembra sa však stiahli na Moravu. Posilnení pod novým velením generálmajora Götza 31. decembra opäť vtiahli na Slovensko a 2. januára 1949 obsadili Žilinu. Politickú agitáciu a nábor pre zbor vykonávajú Štúr s Hurbanom. Pred odchodom do banských miest na konci januára má zbor už 800 mužov. Pod vplyvom úspechov hlavnej Windischgrätzovej armády na území Maďarska sa darilo aj náboru nových dobrovoľníkov, početnosť zboru tak prekročila 1600. V závere februára Götzovi vojaci postupujú na juh mimo slovenské osídlenie, zboru sa dostáva úloha strážiť Košice Prešov a Spiš. V apríli však prechádzajú maďarskí povstalci do víťaznej protiofenzívy a vytláčajú cisárske vojská. Bloudek s dobrovoľníckym jadrom sa vydáva na pochod k moravskej hranici a 29. apríla prichádza do Jablunkova.
Hodža s Janečkom nezávisle organizovali od novembra 1848 iný dobrovoľnícky zbor u riadnej armády vicemaršála Šimuniča, ktorého operačným priestorom boli Biele Karpaty a Považie od Trenčína po Trnavu a Nitru. Pod Šimuničovým velením koncom decembra pôsobilo 600 dobrovoľníkov. 20. januára 1949 k zboru prišli národovci oslobodení z peštianskeho väzenia Francisci, Daxner a Bakuliny. Šimunič nespokojný s Janečkom ho vo velení zboru nahradil Franciscim. Po obsadení pevnosti Leopoldov vojaci so zborom neúspešne obliehajú pevnosť Komárno. V závere apríla sa dávajú na ústup k Bratislave. Zvyšky zboru boli 10. mája odvelené do Skalice, kde sa stali zárodkom ďalšej tretej výpravy Slovenského povstania.
V polovici decembra 1848 obsadili Košice cisárske vojská vicemaršála Schlika, ktorý vstúpil na Slovensko cez Dukelský priesmyk. Pri jeho armáde zorganizoval ďalší zbor slovenských dobrovoľníkov (vyše sto mužov) gróf Štefan Szirmay. Tento zbor sa rozšíril o zajatých honvédov z radov Poliakov a Slovanov na 300 mužov. Szirmayho zbor bol poverený strážnou službou v maďarskom Vacove. Pod nepriaznivou zmenou na vojenskom poli v polovičke mája 1849 ustúpil do Bratislavy.
Daniel Rapant: Slovenské povstanie roku 1848-49, diel tretí, Zimná výprava, Bratislava 1956
