S. Jurkovič sa narodil na Brezovej, kde je i pochovaný. Pochádzal z roľníckej rodiny, na štúdiách ho podporoval strýko. Jeho dcéra bola manželkou J. M. Hurbana. Pôsobil 15 rokov ako učiteľ a notár v Novom Meste nad Váhom, od roku 1831 sa presťahoval do Sobotišťa. Tam mu čoskoro zomrela manželka aj tri zo šiestich detí. V Sobotišti založil prvé úverové družstvo Gazdovský spolok ale tiež aj ochotnícky spolok. Po šikanovaní evanjelickým kňazom Klszákom odišiel v roku 1848 do Brezovej. Po viacmesačnom azyle počas revolučných rokov u švagra na moravskej Rusave a neskôr v Prahe sa po ustálení pomerov vrátil na Brezovú. V roku 1857 ho preložili do Vrboviec a a o dva roky pozbavili notárskeho úradu. Na starobu sa usadil u zaťa na Turej Lúke a tam i zomrel. S. Jurkovič sa zúčastňoval slovenského spoločensko-národného života, podieľal sa na prípravách Žiadostí slovenského národa v Nitrianskej stolici a aj prvej slovenskej výpravy v roku 1848, prispieval do súdobých slovenských periodík.
Pamätník venovaný Samuelovi Jurkovičovi na Brezovej pod Bradlom stojí približne na mieste asanovaného rodného domu. Je to dielo modernej koncepcie od architekta Karola Kattoša a sochárov Erny Masarovičovej (autorka umeleckých výtvarných prvkov) a Patrika Kovačovského (autor reliéfu). Autori do neho zakomponovali aj zreštaurovanú pamätnú tabuľu z roku 1947, ktorá bola odhalená pôvodne na rodnom dome. Pamätník odhalili 9. februára 1996 pri dvestoročnici narodenín S. Jurkoviča, okrem mesta naň prispeli aj družstevné organizácie.
Ivan Ďurkovič: Pamätihodnosti Brezovej...., in: Brezová pod Bradlom (zost. Ján Michálek), Bratislava 1998, str. 401
