Autorom viacdielneho pamätníka oslobodenia Myjavy je sochár Štefan Belohradský. Pieskovcový pamätník s názvom Na úsvite slobody symbolizuje spoluprácu červenoarmejcov a partizánov. Odhalil ho 27. augusta 1961 Alexander Dubček, vtedy vo funkcii tajomníka ÚV KSČ pre priemysel, za prítomnosti zástupcov sovietskeho a bulharského konzulátu.
Na pamätnej tabule sú aj mená odbojárov z dnes samostatných obcí, ktoré boli až do roku 1955 súčasťou tzv. Veľkej Myjavy.
ČESŤ A SLÁVA HRDINOM PADLÝM V BOJI PROTI FAŠIZMU | |
MYJAVA: | ANTON CENEK 1900, ĽUDOVÍT FÁBRY 1922, DANIEL GÁLIK 1904, |
BRESTOVEC: | SAMUEL FOLTÍN 1917, SAMUEL HRADSKÝ 1913, MILAN KULÍŠEK 1919, |
PORIADIE: | ŠTEFAN ADÁMEK 1913, ŠTEFAN BACHORÍK 1909, MARTIN KAVICKÝ 1922, |
JABLONKA: | PAVOL HOLČÍK 1910, SAMUEL MARÔNEK 1923, PAVOL VLČEK 1922 |
POLIANKA: | MICHAL ADÁMEK 1913, MARTIN KOSTELANČÍK 1922, MICHAL TALLO 1922 |
RUDNÍK: | JÁN VRKOČ 1926, JÁN MALIARIK 1914 |
- Antonín Cenek (1900 - 1945) pomáhal utečencom z protektorátu. Zadržali ho v septembri 1944 a odtransportovali do koncentračného tábora Mauthausen, kde zahynul.
- Partizán Ľudovít Fábry (1922 - 1945) padol pri oslobodzovaní Myjavy v časti Sekule. Pochovaný je na dolnom cintoríne.
- Daniel Gálik (1904 - 1945) sa 8. apríla 1945 pripojil k partizánom a sovietskym vojakom oslobodzujúcich Myjavu. Spolu vyhnali z firmy Tauš skupinu Nemcov snažiacich sa podmínovať továreň. Padol krátko nato v prestrelke.
- Typograf Štefan Gálik (1904 - 1945) sa dostal do transportu 120 väzňov z Bratislavy do Viedne, kde však vlak pre bombardovanie mesta bol odklonený cez Moravu až do Mauthausenu. V transporte všetci väzni zahynuli. Jeho meno je symbolicky zaznamenané na rodinnom náhrobku na myjavskom dolnom cintoríne.
- Tomáš Kola (1913 - 1945) sa na Myjavu dostal z ústavu pre nezaopatrené deti z Rimavskej Soboty. K partizánom skupiny Uher prešiel až koncom februára 1945. Čoskoro bol zajatý Nemcami a zahynul pravdepodobne pri vypálení osady Nárcie (Milan Varsik: Nepokorená Javorina, Bratislava 1982, str. 299, 300).
- Koncom februára 1945 gestapo zaistilo Pavla Koppóna (23-ročný ?) z Myjavy, za to, že zaobstaral vlasovovskému vojakovi, ktorý chcel prejsť k partizánom, civilné šaty a falošnú legitimáciu. Koppóna odvliekli do Nového Mesta nad Váhom a tam popravili. Pochovaný je na myjavskom dolnom cintoríne.
- Ján Kovarčík (1911 - 1945) sa v Trenčíne zapojil do ilegálnej činnosti a za podporu partizánov bol zaistený a na trenčianskej Brezine popravený. Po oslobodení boli jeho pozostatky prevezené na rodnú Myjavu do hrobu rodiny.
- Emil Macek (1923 - 1945) zahynul pri oslobodzovaní Myjavy v časti Sekule. Pochovaný je na myjavskom dolnom cintoríne.
- Milan Mareček (1923 - 1945) bol zásobovačom partizánskeho oddielu Miloša Uhra, keď ho zadržali ho na kopanici U Škulcov. Popravili ho v Novom Meste nad Váhom asi 28. februára 1945. Na Myjave má individuálnu pamätnú tabuľu. Pochovaný je na myjavskom hornom cintoríne.
- Karol Pikart (1902 - 1945) bol z Myjavy po vzniku Slovenského štátu vypovedaný ako český občan v apríli 1939, usadil sa vo Velkej nad Veličkou. Manželka a 2 deti zostali na Slovensku. Pikart sa venoval prevádzačskej činnosti a bol vypočúvaný gestapom. Pravdepodobne prezradil sieť prevádzačov, pretože sa nasadený agenti objavili u jeho manželky, cez ktorú sa dostali až k A. Sadloňovej. K. Pikart zahynul pri pochode smrti z koncentračného tábora Flossenbürg do Straubingu.
- Alžbeta Sadloňová (1902 - 1944) bola členkou ilegálnej skupiny Vela, prechovávala desiatky osôb. Vo februári 1944 sa dvom nasadeným konfidentom podarilo rozkryť ich činnosť a v lete A. Sadloňovú zatkli. O život prišla v Mauthausene.
- 4. apríla 1945 uskutočnil Čúvalov oddiel prepad nemeckej jednotky medzi Myjavou a Krajným. Pritom zahynul banskoštiavnický rodák Štefan Sentínek (1924 - 1945), ktorý sa do partizánskej skupiny dostal niekedy v októbri 1944, keď utiekol z nemeckého transportu. Pochovaný je na dolnom cintoríne.
- Pavel Sadloň zahynul pri oslobodzovaní Myjavy.
- Typograf Pavel Sadloň sa dostal do transportu 120 väzňov z Bratislavy do Viedne, kde však vlak pre bombardovanie mesta bol odklonený cez Moravu až do Mauthausenu. V transporte všetci väzni zahynuli.
- Anton Sýkora (1923 - 1945) z Čúvalovej partizánskej skupiny padol pri oslobodzovaní Myjavy. Pochovaný je na dolnom cintoríne.
- Ján Vrablica (1913 – 1944) bol žandárom. Po začatí SNP odišiel do radov jeho bojovníkov do Turca. Padol 4. októbra 1944 pri Turčianskych Tepliciach pri krytí ústupu spolubojovníkov. Koncom roka 1944 ho našli v spoločnom hrobe a previezli a pochovali na Myjave.
- Samuel Foltín (1917- 1944) padol 25. októbra 1944 pri Banskej Bystrici.
- Samuel Hradský (1913 - 1945) zahynul na ceste z koncentračného tábora.
- Milan Kulíšek (1919- 1944) padol ako vojak pri Liptovskom Mikuláši.
- Rodičia amerického letca Štefana Mizeráka (1919 - 1943) pochádzali z Brestovca. Š. Mizerák padol 18. decembra 1943 v Taliansku. Po skončení vojny boli jeho telesné pozostatky prevezené a slávnostne pochované na Myjave.
- Štefan Oslej (1922 - 1945) padol ako partizán. Pochovaný je na myjavskom hornom cintoríne.
- Ján Viskup (1922 - 1944) zo Starej Myjavy (narodený na Brestovci ?) padol ako vojak povstaleckej armády v októbri 1944 pri Brezne.
- Štefan Adámek (1913) zahynul v koncentračnom tábore.
- Štefan Bachorík (1909) zahynul v koncentračnom tábore.
- Martin Kavický (1922 - 1944) padol 7. novembra 1944 na Dukle ako vojak 1. čsl. armádneho zboru.
- Milan Valášek (1922 - 1945) zahynul pri oslobodzovaní Myjavy. Pochovaný je na myjavskom hornom cintoríne.
- Ján Viskup (1913 - 1944) z Poriadia padol ako vojak povstaleckej armády 2. októbra 1944 pri Banskej Bystrici.
- Partizán Samuel Marônek (10. 8. 1923 - 12. 10. 1944) padol po útoku na nemeckú posádku v Starej Turej.
- Michal Adámek (1913 - 1944) padol 3. 10. 1944 ako partizán a pochovaný je na Jankovom vŕšku.
- Ján Maliarik (1914 - 1944) padol 17. novembra 1944 pri Banskej Bystrici. Pochovaný je na myjavskom hornom cintoríne.
Ján Gálik: Odboj a oslobodenie Myjavy, 1994