Ján Repta (1914 - 1999) bol rodák z Brezovej. Po návrate z východného frontu 2. svetovej vojny pokračoval v ilegálnej činnosti. Z Kopaníc previedol sovietskych utečencov z lágrov na východné Slovensko k partizánom Alexejeva G. Jemeľjanova, ku ktorým sa i na krátky čas aj pridal. Odišiel od nich s malou skupinou slovenských partizánov do Turca k Viliamovi Žingorovi, kde sa utvorila II. partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika. Žingor bol jej veliteľom a Repta jeho zástupcom. Koncom augusta 1944 sa Reptova skupina presunula ku Brezovej a rozrástla sa na bojaschopný oddiel. V jeho oddieli pôsobilo asi v 6 čatách trvalejšie okolo 150 partizánov, z toho 6 desiatok bolo zo Sovietskeho zväzu. Od začiatku novembra 1944 sa čaty odlúčili, Ján Repta s čatou zostal v priestore Brezovej, pôsobisko ostatných čiat (v apríli 1945) Juraj Baran - okolie Chtelnice, Vendelín Lančarič - okolie Dolných Orešian, Viktor Ivanič Sipunov - okolie Sološnice, Vasil Arzimov - okolie Gbelov. Ján Haruštiak s čatou sa už skorej pridal k partizánom Miloša Uhra. 17 Reptových partizánov počas vojny zahynulo. Nemci za jeho dolapenie ponúkali odmenu 150 tisíc korún. Samotného Reptu postrelili 6. apríla 1945 v boji pri Košariskách.
Pri príležitosti osláv SNP v roku 2007 bol J. Repta povýšený in memoriam do vojenskej hodnosti plukovníka.
Pamätník venovaný partizánom, ktorým velil Ján Repta bol v meste odhalený 21. augusta 2004 v parku na Vajanského ulici. Autorom pamätníka je sochár Milan Lukáč s manželkou Alenou Lukáčovou.
NA PAMIATKU ZO SZPB 2004 |
Pamätník SNP, in: www.brezova.sk;
Ján Bzdúšek, Juraj Baran: Spomienky na Slovenské národné povstanie v podbradlianskom kraji, Brezová pod Bradlom 1995
