Dušan Jurkovič je najslávnejší slovenský architekt. Narodil sa na Turej Lúke. Zomrel v Bratislave 1947 a pôvodne tam i bol pochovaný na cintoríne na Kozej bráne. Jeho starým otcom bol priekopník družstevníctva Samuel Jurkovič a strýkom Štúrov druh Jozef Miloslav Hurban. V roku 1899 sa D. Jurkovič usadil v Brne a ako architekt sa podieľal na prestavbe kúpeľov Luhačovice. Počas 1. svetovej vojny navrhol vojnové cintoríny v Haliči. Krátko po vzniku ČSR sa usídlil v Bratislave a vypracoval svoje vrcholné dielo, projekt Štefánikovej mohyly na Bradle.
Obecný dom na Turej Lúke sa ako rodný dom architekta D. Jurkoviča dostal do povedomia potom, ako informáciu z turolúckej kroniky zverejnil regionálny historik Ján Gálik v roku 1988. O rok bol dom zapísaný medzi národné kultúrne pamiatky (je tiež rodným domom Albertíny Jurenkovej, matky M. R. Štefánika). Pamätnú tabuľu venovanú D. Jurkovičovi odhalil na dome myjavský primátor D. Rybár 22. novembra 1997 pri celodennej spomienkovej slávnosti, ktorú organizovala Brezová pod Bradlom.
Sochu D. Jurkoviča nájdeme na dunajskom nábreží v Bratislave.
Ján Gálik: Myjava v obrazoch histórie – druhý diel, Myjava 2013, str. 374-380
