Počas 2. svetovej vojny bola časť slovenskej armády prevelená do Talianska ako technické vojsko. V ňom bolo až 43 Gajaranov. Z nich Jozef Šíra a Jozef Kunák prebehli k talianskym partizánom. František Hlavica, Michal Hrubý, Andrej Biksádsky sa vysťahovali za prácou do Anglicka ešte pred vojnou a tam sa stali príslušníkmi čsl. armády. Florián Černý a Ján Janča (Šány) prebehli k západným spojencom počas vojny, Ján Janča bol potom guľometčíkom na britskom bombardéri Liberator. Počas vypuknutia SNP trnavská vojenská posádka prešla k partizánom. Boli v nej Rudolf Šikuta, ktorý padol v roku 1944 a Ján Mlynarovič a František Vilem, ktorých Nemci zajali a odviezli do zajateckých táborov, kde zahynuli.
Krátko pred príchodom frontu sa v Gajaroch zdržali 2-3 dni prechádzajúce maďarské vojenské jednotky. Do bojov však zasiahla len malá nemecká posádka ponechaná v obci. Gajary boli oslobodené 6. apríla v skorých ranných hodinách. Za riekou Moravou však nemecké jednotky už mali vybudované oporné pozície a obec sporadicky ostreľovali niekoľko dní. Zahynulo pri tom sedem občanov. Pri oslobodzovaní a nasledovných bojoch padlo v chotári obce 61 sovietskych a 3 rumunskí vojaci (dvaja uhoreli v tanku a ďalší zahynul nešťastnou náhodou už po kapitulácii Nemecka). Boli dočasne pochovaní v príkostolnom parčíku pri soche sv. Floriána. Pochovali k nim aj dvoch sovietskych vojakov, ktorí zahynuli v lete 1945 pri havárii motorového vozidla. Neskôr všetky telá exhumovali a previezli na vojenské cintoríny.
V roku 1988 bola na pomník padlých v Gajaroch pridaná jednoduchá pamätná tabuľa venovaná bojovníkom proti fašizmu v 2. svetovej vojne.
Pavol Hallon: Gajary, Gajary bez dátumu vydania, str. 215, 216
