M. R. Štefánik na štúdiách v Prahe pôsobil v slovenskom spolku Detvan. V roku 1904 odišiel do Paríža, kde sa venoval astronómii. Po vypuknutí 1. svetovej vojny nastúpil do vojenskej leteckej školy vo francúzskej armáde, hodnostne postupoval a ako podporučík nastúpil na západný front a neskôr do Srbska. Vo februári 1916 založili spolu s Masarykom, Benešom a Durichom v Paríži predchodcu Československej národnej rady, ktorá mala šíriť myšlienku nezávislosti Čechov a Slovákov na Rakúsko – Uhorsku. Štefánik potom podnikal ďalšie diplomatické a politicko-vojenské misie po celom svete. Od 20. júna 1917 mal už hodnosť generála. Medzinárodná situácia a aj uznanie Čsl. národnej rady (v zložení Masaryk, Beneš, Štefánik) vo svete potom napomohli, že sa Rada mohla vyhlásiť za exilovú vládu ešte krátko pred vznikom Československej republiky. Minister vojny novej republiky M. R. Štefánik zahynul spolu s trojčlennou posádkou pri leteckom nešťastí blízko Ivanky pri Dunaji.
V roku 1944 vytvoril sochár V. Ihriský pre Malacky sochu M. R. Štefánika opierajúceho sa o meč. Pamätník bol odhalený 7. mája. Zbierka naň začala v roku 1942, potom, keď Spolok záhorských akademikov usporiadal v meste Študentský deň, na ktorom sa vyzbieralo 1500 korún na fond pre stavbu pamätníka. V noci krátko pred 1. májom niekedy v 50. rokoch 20. storočia dal režim sochu potajme odstrániť. Pri výkopových prácach v meste v októbri roku 2002 bol náhodou objavený podstavec a torzo sochy. Ďalšie jej súčasti sa však už nepodarilo nájsť. Mesto sa rozhodlo Štefánikov pamätník obnoviť. Práce zadali sochárovi Jurajovi Gavulovi, ktorý počas dvoch rokov sochu podľa fotografií dotvoril do pôvodnej podoby a obnovil aj ostatné súčasti pamätníka. Rekonštruovaný pamätník opätovne odhalili 30. apríla 2006 na jeho pôvodnom mieste.
