Jakubov bol oslobodený Červenou armádou 5. apríla 1945. Na okraji obecného cintorína pod brezou sa zachoval spoločný hrob neznámych vojakov. Mali tam byť pochovaní dvaja vojaci, ktorých meno nepoznáme. Na náhrobníku v podobe liatinového kríža je nápis, ktorý hovorí však o troch vojakoch bez národnej príslušnosti (TU ODPOĆÍVAJÚ TRAJA NEZNÁMI VOJACI).
V bojoch o obec zahynuli traja sovietski vojaci, ktorých pochovali pri kostole. Dňa 9. apríla po nálete nemeckého lietadla zahynuli v chotári obce ďalší štyria sovietski vojaci. Boli pochovaní pri lesnej ceste na Feld. Po bojoch zostali aj dvaja mŕtvi nemeckí vojaci. Boli pochovaní v chotári obce, na miestach, kde zahynuli - neďaleko železobetónového vojenského krytu pri lábskej ceste a druhý pri chodníku na Vŕšky (ich telá boli po exhumácii prevezené na Ružinovský cintorín do Bratislavy). Červená armáda si v obci zriadila aj poľnú nemocnicu, do ktorej v nasledovných dňoch vozili ranených z bojov o rieku Moravu. Zomrelo v nej ďalších sedem sovietskych vojakov, ktorých pochovali na Malej hrádzke pod lesom.
Hroby 14 sovietskych vojakov boli začiatkom roku 1946 exhumované a telá prevezené na Slavín (J. Šimek). V inom zdroji sa uvádza až 24 (?) exhumovaných sovietskych vojakov z 15 hrobov. Koncom roka 1948, keď sa organizovali exhumácie pochovaných nemeckých a maďarských vojakov a ich prevezenie na riadne cintoríny, boli zároveň prenesené aj pozostatky dvoch červenoarmejcov na cintorín v Jakubove (Ján Dubovský: Proti fašizmu, Bratislava 1968, str. 172, 166). Mohli by to byť rumunskí vojaci v radoch Červenej armády, pretože Šimek uvádza (str. 247), že na cintoríne sú pochovaní dvaja rumunskí vojaci.
Ján Šimek: Jakubov od minulosti k dnešku, Bratislava 2012, str. 246, 247
