Andrej Hlinka bol za kňaza vysvätený v roku 1889, pôsobil na rôznych kaplánskych miestach a od roku 1905 bol farárom v Ružomberku. V tej dobe sa už zapájal aj do politického diania. Za poburovanie a panslavizmus si odsedel vo väzení v Segedíne 33 mesiacov. Po vzniku ČSR kritizoval jej predstaviteľov a tajne vycestoval na mierovú konferenciu do Paríža, za to bol následne tiež 7 mesiacov vo väzení. Prepustili ho po zvolení za poslanca SĽS do Národného zhromaždenia. V poslaneckých funkciách zotrval až do svojej smrti v roku 1938. Od roku 1920 bol predsedom Spolku sv. Vojtecha.
Andrej Hlinka 2. septembra 1934 v Zohore posvätil novú budovu Rímsko-katolíckej ľudovej školy. Bola postavená hlavne zo zbierok obyvateľov obce na mieste bývalej jednotriedky. V roku 2010 bola budova zrekonštruovaná a nasťahoval sa do nej obecný úrad.
Na budove nového obecného úradu odhalili 24. novembra 2010 pamätnú tabuľu Andrejovi Hlinkovi. Jej autorom je akademický sochár Alojz Drahoš.
Juraj Štefanovič: Pocta veľkému synovi slovenského národa, in: Zohorský hlas, December 2010, str. 5
