Spisovateľ Vincent Šikula pochádzal z početnej rodiny lesného robotníka, v ktorej bolo 12 detí. Napísal rad prozaických i básnických diel, často s motívmi rodného kraja. Bol prekladaný do cudzích jazykov. Žil v Modre. Bol redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. V 90-tych rokoch minulého storočia sa stal predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Okrem vzťahu k literatúre mal aj nadanie k hudbe, ktoré sa prejavilo na konzervatóriu, kde vyštudoval hru na lesnom rohu. Spočiatku kariéry vyučoval hru na tomto hudobnom nástroji na modranskej ĽŠU. Je pochovaný na cintoríne v Dubovej. Autorom pomníka na jeho hrobe bol sochár Alexander Ilečko. Pomník bol odhalený 29. októbra 2004 za účasti prezidenta SR Ivana Gašparoviča.
Pamätná tabuľa Vincentovi Šikulovi bola odhalená na jeho rodnom dome v roku 2006. Autorom pamätnej tabule je sochár Jozef Barinka.
Rodná izba Ak má niekto Božiu iskru, Vincent Šikula |
František Zajíček: Odhalenie náhrobného pomníka Vincenta Šikulu, in: Dubovské noviny 5/2004, str. 6;
Anna Blahová - Šikulová: Dom, označený pamätnou tabuľou, in: Dubovské noviny 4/2006, str. 6
