Sovietski vojaci pochovaní na Bukovej

Pod Malými Karpatami Posledná aktualizácia: 25. október 2024

Obec Buková bola oslobodená Červenou armádou 4. apríla 1945. Po prechode frontu pochovali v obci svojich vojakov 9. a 10. gardové jazdecké divízie, prezývané kozácke. Podľa materiálov z portálu pamyat-naroda.ru išlo o 37 až 40 vojakov pochovaných v obci a jej chotári.
183. gardový delostrelecko-mínometný pluk 10. gardovej jazdeckej divízie pochoval na Bukovej deväť vojakov vrátane jedného dôstojníka. Veliteľom pluku bol podplukovník Iľja Ivanovič Chlebnikov (* 1908, Илья Иванович Хлебников).

Grigorij Tarasovič Kožedub (Григорий Тарасович Кожедуб) sa narodil 1. mája 1918 na Ukrajine v obci Čierny Roh pri obci Cholmy (Украинская ССР, Черниговская обл., Холминский р-н, с. Черный Рог; ukr. Холми, Чорний Ріг). Do Červenej armády ho povolal v roku 1938 komisariát v Cholmy (Холминский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Ivanovnu Kožedub z obce Vertievka pri meste Nežin (Черниговская обл., Нежинский р-н, с. Вертиевка; ukr. Ніжин, Вертіївка). V júli 1939 až januári 1940 absolvoval dôstojnícky kurz. Do hodnosti nadporučíka bol povýšený 29. októbra 1943. Naposledy slúžil ako zástupca náčelníka štábu 183. gardového delostrelecko-mínometného pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji obce Buková, pri moste cez potok. vedľa spoločného hrobu radových vojakov svojho pluku. Posmrtne (26. máj 1945) ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa, podľa odôvodnenia vyznamenania ho dostal za bojový čin z 4. apríla 1945 pri Brezovej pod Bradlom, pri ktorom padol.

Zura Ljevanovič Čivadze (Зура Леванович Чивадзе, niekde Zurab, Зураб) sa narodil v roku 1921 v Gruzínsku v Tbilisi (Грузинская ССР, г. Тбилиси). Do Červenej armády bol v roku 1940 povolaný komisariátom v Tbilisi (Тбилисский ГВК) alebo Ordžonikidzevským komisariátom (Орджоникидзевский РВК), ktorý mohol sídliť v gruzínskej obci Ordžonikidze, dnešným názvom Charagauli (Орджоникидзе - Харагаули). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Ljubov Aleksandrovnu Čivadze z Tbilisi, ul. Materiaľnaja 10. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ spojovacieho oddielu v 183. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu v decembri 1944 udelili medailu Za odvahu pravdepodobne nedopatrením až dvakrát 4. a 25. decembra. Zo stavu jednotky ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Bukovej pri poslednom domčeku v spoločnom hrobe, 1. od severnej steny.
Viktor Semjonovič Filin (Виктор Семенович Филин) sa narodil v roku 1915 v Rusku pri meste Sudogda v dedine Muromcevského seľsovetu (Ивановская обл., Судогодский р-н, Муромцевский с/с). Na základnú vojenskú službu v Červenej armáde nastúpil v roku 1936-7, povolal ho komisariát Sudogdy (Судогодский РВК). V čase vojny ho povolal v roku 1941 komisariát mesta Sluck (pri Petrohrade), dnešným názvom Pavlovsk (Слуцкий РВК, г. Слуцк - Павловск). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Semjona Ivanoviča Filina z osady Chrapovická 2-á, ktorá je pravdepodobne súčasťou obce Muromcevo pri Sudogde (Судогодский р-н, ст. Храповицкая-2, Муромцево). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako telefonista v 183. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu udelili medailu Za odvahu 18. novembra 1943. Zo stavu jednotky ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Bukovej pri poslednom domčeku v spoločnom hrobe, 2. od severnej steny.
Michail Fjodorovič Jefremov (Михаил Федорович Ефремов) sa narodil v roku 1922 v Rusku v osade Supruty pri obci Krapivna pri meste Ščokino (Тульская обл., Крапивенский р-н, с. Супруты, с. Крапивна, г. Щёкино). Do Červenej armády bol povolaný 2. novembra 1941 komisariátom Krapivny (Щекинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Semjonovnu Jefremovovú z osady Supruty. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako telefonista v 183. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Bukovej pri poslednom domčeku v spoločnom hrobe, 3. od severnej steny.

Pjotr Danilovič Šelestjuk (Петр Данилович Шелестюк) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v osade Tušebin pri meste Rovno (Украинская ССР, Ровенская обл., Острожецкий р-н, с. Тушебин; ukr. Рівне, Острожець, Тушебин). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1943 komisariátom obce Ostrožec (Острожецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Pavlovnu Šelestjuk z Tušebina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 183. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 3 km juhozápadne od Bukovej pri osamotenom domčeku severozápadne od kóty 363. Podľa mapky hrobu to bolo južne od spomenutej kóty.
Nikolaj Jemeľjanovič Gorenekin (Николай Емельянович Горенекин, niekde Gorenikin, Гореникин) sa narodil v roku 1903 v Rusku v meste Jessentuki (Ставропольский край, г. Ессентуки). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1941 komisariátom v Jessentuki (Ессентукский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Marfu Saveľjevnu Gorenekinovú z Jessentuki, ul. Podkumskaja 29. Spočiatku slúžil v 341. streleckej divízii, od 17. mája 1942 zostal nezvestný. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 183. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 3 km juhozápadne od Bukovej pri osamotenom domčeku severozápadne od kóty 363. Podľa mapky hrobu to bolo južne od spomenutej kóty.

Abduraš Bajdjeľdinov (Абдураш Байдельдинов) sa narodil v roku 1911 v Kazachstane v meste Akmolinsk, dnešným názvom Astana (Казахская ССР, Акмолинская обл., г. Акмолинск). Do Červenej armády ho povolal komisariát Akmolinska (Акмолинский ГВК). Čas, odkedy slúžil v Červenej armáde, sa v materiáloch uvádzal rôzne, rokmi 1941 až 1943. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Kuľvaj Bajdeľdinovovú z Akmolinska, ul. Zapadnaja 24. V zostave 183. gardového delostrelecko-mínometného pluku 10. gardovej jazdeckej divízie mu 15. septembra 1943 udelili medailu Za odvahu, 29. marca 1944 Rad slávy 3. stupňa a 6. augusta 1944 opäť medailu Za odvahu. Naposledy slúžil ako veliteľ zbrane (76 mm kanónov) v hodnosti slobodníka v 183. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku. Zo stavu jednotky ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Bukovej zo severozápadnej strany kostola v dvojhrobe z východnej strany.
Grigorij Andrejevič Pogreščak (Григорий Андреевич Погрещак) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine pri meste Kryžopoľ v obci zapísanej ako Rodjansk. Mohlo by ísť o Radjanskoje, dnešným názvom Knjažja Krinica (Винницкая обл., Крыжопольский р-н, с. Родянск - Радянское - Княжья Криница; ukr. Крижопіль, Княжья Криница). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1944 komisariátom Kryžopoľa (Крыжопольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Aleksandrovnu Pogreščak z Rodjanska. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako delostrelec v 183. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Bukovej zo severozápadnej strany kostola v dvojhrobe zo západnej strany.

Grigorij Romanovič Loginov (Григорий Романович Логинов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v osade Osoka medzi obcami Žadovka a Kuzovatovo (Ульяновская обл., Жадовский р-н, с. Осока). Do Červenej armády bol povolaný 17. novembra 1943 komisariátom v Kuzovatove (Кузоватовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Romana Romanoviča Loginova z Osoky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 183. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho západne od obce Buková u cesty, podľa mapky neďaleko Božej muky.

Na vrchu Záruby pochoval 5 vojakov 40. gardový jazdecký pluk 10. gardovej jazdeckej divízie. Veliteľom pluku bol podplukovník Makarov (pravdepodobne Vladimir Nikolajevič, Владимир Николаевич Макаров). V materiáloch pamyat-naroda.ru je miesto označené podľa súdobých máp ako Ostrý vrch - kóta 761. Dá sa predpokladať, že vojaci na tomto mieste aj zahynuli. Podľa zápisu na poľnej mapke traja vojaci tu boli pochovaní v spoločnom hrobe, dva hroby boli samostatné.

Jakov Rodionovič Volynec (Яков Родионович Волынец) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine na majeri Zarja pri obci Černigovka v Záporožskej oblasti (Украинская ССР, Запорожская обл., Черниговский р-н, х. Заря; ukr. Чернігівка, Зоря). Do Červenej armády ho povolal v roku 1941 komisariát Černigovky (Черниговский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefrošnu Arseťjevnu Volynec z majera Zarja. Bol účastníkom bojov v Besarábii a pri Vinnici v roku 1941, na Kryme a pri Melitopoli v roku 1943, pri Odese, v Bielorusku a Maďarsku v roku 1944. Pri Odese 20. marca 1944 bol ranený. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako veliteľ guľometného oddielu v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke obdržal trikrát medailu Za odvahu 8. augusta 1944, 14. októbra 1944 a 1. februára 1945. Zo stavu armády ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v samostatnom hrobe 4 km južne od Bukovej na južnom svahu kóty 761.
Semjon Archipovič Sičko (Семен Архипович Сичко) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v meste Kotovsk, dnešným názvom Podoľsk (Украинская ССР, Одесская обл., г. Котовск - Подольск; ukr. Подільськ). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát Kotovska (Котовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Maksimovnu Sičko z Kotovska, ul. Gorkého 1. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v samostatnom hrobe 4 km južne od Bukovej na východnom svahu Ostrého vrchu.
Kuzma Jakovlevič Gorbačev (Кузьма Яковлевич Горбачев) sa narodil v roku 1907 v Rusku pri obci Lopatino medzi Saratovom a Penzou (Саратовская обл., Лопатинский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Azov (Азовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevgeniju Archipovnu Gorbačevovú z majera pri Azove, zapísaného ako Vološino (Ростовская обл., Азовский р-н, хутор Волошино). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 4 km južne od Bukovej na východnom svahu Ostrého vrchu, kóta 761 v spoločnom hrobe.
Semjon Šabanovič Turlin (Семен Шабанович Турлин) sa narodil v roku 1904 v Turkménsku v meste Tedžen (Туркменская ССР, Ашхабадская обл., Тедженский р-н, г. Теджен). Podľa obtiažne čitateľného iného skoršieho výkazu mohla byť jeho rodiskom obec Nižnjaja Jeljuzaň (zapísané ako N. Luzaň) pri Penze (Градищенский р-н, с. Нижняя Елюзань - с. Н. Лузань) Do Červenej armády ho povolal v roku 1941 komisariát v Tedžene (Тедженский РВК). Čas od 12. augusta 1942 do 24. augusta 1944 strávil v zajatí v rumunskom lágri. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Šabana Chasymoviča Turlina z Tedženu, v neskoršej dobe manželku Avdoťju Petrovnu Turlin z Tedženu, ul. Proletarskaja 4. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho južne od Bukovej na východnom svahu Ostrého vrchu v spoločnom hrobe.
Sergej Jefremovič Rezinkin (Сергей Ефремович Резинкин, niekde Razinkin, Rozinkin, Разинкин, Розинкин) sa narodil v roku 1924 v Rusku v meste Armavir (г. Армавир). Do Červenej armády ho povolal v roku 1943 komisariát Armaviru (Армавирский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jefrosiňju Jegorovnu Rezinkin z Armaviru, ul. Puškinskaja 20. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke zostal načas nezvestný od 15. októbra 1944. Zo stavu jednotky ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho južne od Bukovej na východnom svahu Ostrého vrchu v spoločnom hrobe.

Podľa materiálov z portálu pamyat-naroda.ru 42. gardový jazdecký pluk 10. gardovej jazdeckej divízie pochoval na Bukovej 17 alebo 20 vojakov nižších hodností. Veliteľom pluku, zvaného kozácky, bol podplukovník Michail Ivanovič Vedešin (* 1907, Михаил Иванович Ведешин). V máji ho nahradil podplukovník Sadrik Nurovič Giľmanov (* 1909, Садрик Нурович Гильманов, niekde Nurutdinovič, Нурутдинович). Na rozdiel od iných bol výkaz strát tohto pluku s poľnými mapkami hrobov na portáli uložený v nižšom rozlíšení, pod hranicou čitateľnosti. Pluk pochoval svojich vojakov na viacerých miestach obce. V troch prípadoch nemusí byť miestom hrobu obec Buková, v iných dvoch prípadoch je rozdielne popísaná lokalita v obci. Vojaci tohto pluku zomreli cca týždeň po prechode frontu obcou, nevieme na ktorom mieste. Prečo ich pochovávali práve na Bukovej nevieme vysvetliť.

Bajedžan Džumikov (Баеджан Джумиков, niekde Boldžan, Болджан) sa narodil v roku 1912 v Turkménsku v meste Ašchabad (Туркменская ССР, г. Ашхабад). Do Červenej armády bol povolaný v Rusku komisariátom Barnaulského okresu, ktorého sídlo bolo vo vojnovej dobe v meste Česnokovka, dnešným názvom Novoaltajsk (Барнаульский РВК; г. Чесноковка - Новоалтайск). Ako kontaktná osobu uviedol manželku Nurb. Džumikovovú z Ašchabadu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka - kozáckeho jazdca v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnej strane cesty na východnom konci Bukovej.
Ivan Samojlovič Golovko (Иван Самойлович Головко) sa narodil v roku 1918 v Rusku v meste Rodnikovskaja pri meste Kurganinsk (ст. Родниковская, Курганинский р-н, Краснодарский край). Do Červenej armády bol povolaný komisariátom v Kurganinsku (Курганинский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ jazdeckého oddielu v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnej strane cesty na východnom konci Bukovej.
Nikolaj Grigorjevič Guba (Николай Григорьевич Губа) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste Kuščovskaja (Краснодарский край, Кущевский р-н). Do Červenej armády bol povolaný komisariátom mesta Kuščovskaja (ст. Кущёвская). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnej strane cesty na východnom konci Bukovej.
Pjotr Pavlovič Petrov (Петр Павлович Петров) sa narodil v roku 1922 v Kirgizsku v meste Prževaľsk, dnešným názvom Karakol (Киргизская ССР, Иссык-Кульская обл., г. Пржевальск - Каракол). Do Červenej armády bol povolaný komisariátom v Prževalsku (Пржевальский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnej strane cesty na východnom konci Bukovej.

Aleksandr Semjonovič Bričak (Александр Семенович Бричак) sa narodil v roku 1908 v Besarábii pri meste Tatarbunary v Izmailskej oblasti, oblasť sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny (Измаильская обл., Татарбунарский р-н). Do Červenej armády bol povolaný komisariátom v Tatarbunary (Татарбунарский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnej strane cesty na východnom konci Bukovej.
Pjotr Antonovič Zubovenko (Петр Антонович Зубовенко) sa narodil v roku 1921 na Ukrajine pri meste Emiľčino, dnešným názvom Jemiľčino (Украинская ССР, Житомирская обл., Эмильчинский р-н; пгт Эмильчино - Емильчино; ukr. Ємільчине). Do Červenej armády bol povolaný komisariátom v Emilčine (Эмильчинский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnej strane cesty na východnom konci Bukovej.

Anatolij Vasiľjevič Konovalov (Анатолий Васильевич Коновалов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v Baškirskej republike v osade Pobeda pri meste Krasnousoľskij (Башкирская АССР, Гафурийский р-н, д. Победа, г. Красноусольский). Do Červenej armády bol povolaný Gafurijským komisariátom, ktorý sídlil v Krasnouľskom (Гафурийский РВК) v roku 1943 a opätovne 17. novembra 1943, keďže od júna bol zo stavu armády vyradený z dôvodu nezvestnosti. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Aleksandru Konovalovovú z dediny zapísanej ako Michajlovka pri meste Krasnousoľskij (Гафурийский р-н, д. Михайловка), neskôr otca Vasilija Stepanoviča Konovalova z býv. seľsovetu Archangeľskij, ktorého súčasťou bola aj osada Pobeda (Гафурийский р-н, Архангельский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho severovýchodne od Bukovej v lese pri poli.

Viktor Fjodorovič Mitrofanov (Виктор Федорович Митрофанов) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri obci Kurmyš na hranici s Čuvašskou republikou (Горьковская обл., Курмышский р-н). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1943 komisariátom v Kurmyši (Курмышский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku z osady Roslovka pri obci Kurmyš (Курмышский р-н, с. Рословка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako obsluhe ľahkého guľometu mu 23. februára 1945 bola udelená medaila Za odvahu za bojový čin z 15. decembra 1944. Zo stavu jednotky ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Bukovej v lese na južnom brehu potoka.
Kadir Orazberdjajev (Кадир Оразбердяев, niekde Kadyr Urazberdiev, Orazberdiev, Кадыр Уразбердиев, Оразбердиев) sa narodil v roku 1923 v Turkménsku pri meste Kirovsk, dnešným názvom Babadajchan. Mohlo by to byť v obci seľsovetu Čapajev. (Туркменская ССР, Ашхабадская обл., Кировский р-н, Чапаев с/с, Кировск - Бабадайхан). Do Červenej armády bol povolaný 1. augusta 1943 komisariátom Kirovska (Кировский РВК). V decembri 1944 zostal nezvestný. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 30. januára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu jednotky ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Bukovej v lese na južnom brehu potoka.
Semjon Konstantinovič Šibardin (Семен Константинович Шибардин) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine pri obci Ivanovka v dnešnom Geničeskom okrese v obci zapísanej ako Vesenij Trud (Украинская ССР, Херсонская обл., Ивановский р-н, с. Весений Труд). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1942 komisariátom Ivanovky (Ивановский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Darju Grigorjevnu Šibardin z obce seľsovetu Semjonovskij v Ivanovskom okrese (Семеновский с/с.). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka - kozáckeho jazdca v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Bukovej v lese na južnom brehu potoka. Dňa 5. mája 1945 mu udelili medailu Za odvahu za bojový čin z 2. apríla 1945 pri Trnave.
Kaľča Tasbulatov (Кальча Тасбулатов, niekde Keľča, Kajša, Кельча, Кайша) sa narodil v roku 1918 v Kazachstane v Bajganinskom okrese v obci aulesovetu č. 12 (aul - typ osídlenia, Казахская ССР, Актюбинская обл., Байганинский р-н, а/с № 12). Na základnú vojenskú službu v Červenej armáde nastúpil v roku 1938, povolal ho Bajganinský komisariát, ktorého centrom bolo mesto Karauylkeľdy (Байганинский РВК, с. Карауылкельды; kaz.-rus. Қарауылкелді). Bojoval v Centrálnom (1941-2), 3. ukrajinskom (1942-3), 1. bieloruskom (1944) a 2. ukrajinskom fronte (1945). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ jazdeckej čaty v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 22. februára 1945 udelili medailu Za odvahu a 17. júna 1945 Rad Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Bukovej v lese na južnom brehu potoka. V roku 1947 ešte nebol jeho osud známy bratovi Bajtabajovi Tasbulatovovi z kolchozu Džambul v aulsovete č. 12 (а/с № 12, к-з Джамбул).

Ivan Pjetrovič Klimenko (Иван Петрович Клименко) sa narodil v roku 1925 v Rusku v býv. Nagutskom okrese, možno v obci Nižnjaja Aleksandrovka pri obci Nagutskoje (Ставропольский край, Нагутский р-н,с. Нагутское, с. Нижняя Александровка). Do Červenej armády bol povolaný komisariátom obce Soluno-Dmitrievskoje, ktoré bolo centrom Nagutského okresu od roku 1939 (Нагутский РВК; Солуно-Дмитриевское). Naposledy slúžil ako veliteľ jazdeckej čaty v hodnosti ml. seržanta v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na hlavnej ulici obce Buková.

Jemeľjan Nikolajevič Bocu (Емельян Николаевич Боцу) sa narodil v roku 1925 v Besarábii pri meste Suvorovo v Izmailskej oblasti, oblasť sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny (Украинская ССР, Измаильская обл., Суворовский р-н). Do Červenej armády bol povolaný komisariátom v Suvorove, dnešným názvom Besarabskoje (Суворовский РВК, ukr. Суворове - Бессарабское). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na hlavnej ulici obce Buková.
Broneslav Stanislavovič Kljusko (Бронеслав Станиславович Клюско) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine pri meste Radomyšľ (Украинская ССР, Житомирская обл., Радомышльский р-н). Do Červenej armády bol povolaný komisariátom v Radomyšli (Радомышльский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na hlavnej ulici obce Buková.
Anatolij Grigorjevič Matjuškin (Анатолий Григорьевич Матюшкин) sa narodil v roku 1924 v Rusku v Mordovskej republike v osade Lesnaja Sazonovka pri meste Kovylkino (Мордовская АССР, Рыбкинский р-н, с. Лесная Сазоновка, г. Ковылкино). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1942 komisariátom obce Rybkino pri Kovylkine (Рыбкинский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na hlavnej ulici obce Buková.

V prípade dvoch vojakov je rozdielne popísaná lokalita miesta hrobov v obci Buková.

Nikolaj Michajlovič Jankovskij (Николай Михайлович Янковский) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine pri obci Kozin pri meste Radivilov (Украинская ССР, Ровенская обл., Козинский р-н; ukr. Козин, Радивилів). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1944 komisariátom v Kozine (Козинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Veru Vladimirovnu Jankovskú. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 23. februára 1945 ocenili medailou Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa záznamu z výkazu strát pluku ho pochovali pri Bukovej v lese na južnom brehu rieky. Podľa nákresu poľnej mapky hrobu bol pochovaný pri ceste východne od obce.
Tolip Nurjevič Sytnikov (Толип Нурьевич Сытников) sa narodil v roku 1926 v Rusku v Baškirskej republike pri meste Janaul (Башкирская АССР, Янаульский р-н). Do Červenej armády bol povolaný komisariátom mesta Janaul (Янаульский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Rabiju Sytnikovovú z obce Karman-Aktau pri meste Janaul (д. Карман-Актау, г. Янаул). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa záznamu z výkazu strát pluku ho pochovali ho na hlavnej ulici obce Buková. Podľa nákresu poľnej mapky hrobu bol pochovaný pri ceste východne od obce.

V prípade troch vojakov bola podľa poľnej mapky pohrebiskom obec Buková, ale podľa záznamu vo výkaze strát pluku to bola iná obec.

Ivan Samojlovič Sarajev (Иван Самойлович Сараев) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine v meste Krasnokutsk pri Charkove (Украинская ССР, Харьковская обл., Краснокутский р-н). Do Červenej armády bol povolaný komisariátom v Krasnokutsku (Краснокутский РВК; ukr. Краснокутськ) alebo 13. decembra 1943 v meste Dnepropetrovsk, dnešným názvom Dnepro (Днепропетровский ГВК; ukr. Дніпро). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Posmrtne (7. máj 1945) mu udelili medailu Za odvahu za bojové úlohy v skupine ženistov na rieke Váh.
Miesto pochovania vojaka je sporné. Podľa záznamu z výkazu strát pluku ho pochovali v poli 200 metrov severne od moravskej obce Mikulčice, kde si pluk zriadil pohrebisko pre viacero svojich vojakov. Zachovala sa však poľná mapka hrobu vojaka, podľa jej nákresu bol pochovaný pri ceste východne od obce Buková.

Vasilij Petrovič Nester (Василий Петрович Нестер) sa narodil v roku 1918 v Besarábii pri obci Borodino, dnešným názvom Budžak, v Izmailskej oblasti, oblasť sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny (Украинская ССР, Измаильская обл., Бородинский р-н; ukr. Ізмаїл, Бородіно - Буджак). Do Červenej armády bol povolaný komisariátom Borodina (Бородинский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji.
Miesto pochovania vojaka je sporné. Podľa výkazu strát pluku ho pochovali pri zámku v Smoleniciach. Zachovala sa však poľná mapka hrobu vojaka, podľa popisku na nej bol pochovaný 200 metrov západne od obce Buková. Podľa nákresu to bolo pri Božej muke, ktorá stála v tej dobe ešte mimo intravilánu.

Pjotr Kuzmič Gubarev (Петр Кузьмич Губарев, niekde Gubyrev, Губырев) sa narodil v roku 1908 v Rusku v Karačajsko-čerkeskej republike (Черкесская АО, г. Черкесск). Do Červenej armády bol povolaný komisariátom mesta Čerkessk (Черкесский РВК) v roku 1941. Slúžil v hodnosti staršinu v zostave 562. gardového streleckého pluku 165. streleckej divízie do konca júna 1944. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ jazdeckej čaty v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 3. alebo 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji.
Miesto pochovania vojaka je sporné. Podľa záznamu vo výkaze strát 42. gardového jazdeckého pluku ho pochovali pri zámku v Smoleniciach. Zachovala sa však poľná mapka hrobu vojaka, podľa popisku na nej bol pochovaný v centre obce Buková.

V obci Buková pochoval 6 vojakov v nižších hodnostiach 34. gardový jazdecký pluk 9. gardovej jazdeckej divízie. Veliteľom pluku bol podplukovník Ivan Ivanovič Boldyrev (* 1908, Иван Иванович Болдырев). U vojakov tohto pluku poznáme miesto hrobu len tak, ako bolo popísané vo výkaze strát, na portáli pamyat-naroda.ru nie sú k dispozícii mapky hrobov vojakov.

Pavel Afonasjevič Tichončuk (Павел Афонасьевич Тихончук) sa narodil v roku 1925 v Bielorusku pri meste Pružany (Брестская обл., Пружанский р-н, с. Альманичи). Do Červenej armády bol povolaný 29. júla 1944 komisariátom v Pružanoch (Пружанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Afonasija Archipoviča Tichončuka, ktorý žil pri Pružanoch. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 34. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Buková.
Konstantin Ivanovič Varlamov (Константин Иванович Варламов) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste Kljavlino (Куйбышевская обл., Клявлинский р-н). Do Červenej armády ho povolal 11. júna 1942 komisariát Kljavlina (Клявлинский РВК, ст. Клявлино). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Vasiľjevnu Varlamovovú z obce Petrovského seľsovetu pri Kljavline (Клявлинский р-н, Петровский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 34. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Buková.
Nikolaj Ivanovič Krynin (Николай Иванович Крынин) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste Ipatovo (Ставропольский край, Ипатовский р-н). Do Červenej armády ho povolal 14. marca 1944 komisariát Ipatova (Ипатовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Trofimovnu Kryninovú zo Sovchozu č. 22 pri Ipatove (Ипатовский р-н, с-з № 22). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 34. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Buková.
Grigorij Gavrilovič Jakovenko (Григорий Гаврилович Яковенко) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine pri meste Zmijov (Харьковская обл., Змиевский р-н; ukr. Зміїв). Do Červenej armády bol povolaný 25. februára 1942 komisariátom v Zmijove (Змиевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol tetu Palinu Pavlovnu Aršovovú (Палина Павловна Аршова) zo sovchozu Donec, možno ide o dnešnú rovnomennú obec pri Zmijove (Змиевский р-н, с-з Донец - пос. Донец; ukr. Донець). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ťažkého guľometu v 34. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Buková. Dňa 10. apríla 1945 mu udelili medailu Za odvahu za bojový čin z 26. marca 1945 pri obci Dolný Ohaj, kde utrpel zranenie.
Pavel Vasiľjevič Sosnickij (Павел Васильевич Сосницкий) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine pri meste Pokrovskoje (Украинская ССР, Днепропетровская обл., Покровский р-н). Do Červenej armády bol povolaný 26. júna 1941 komisariátom mesta Pokrovskoje (Покровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Fjodorovnu Sosnickú z mesta Pokrovskoje (medzi Záporožím a Doneckom) (Покровский р-н, с. Покровское; ukr. Покровське). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako veliteľ jazdeckého oddielu v 34. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 8. mája 1944 a 29. januára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu jednotky ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji obce Buková; napravo od cesty pri osamotenom strome.
Aleksej Grigorjevič Skorochodov (Алексей Григорьевич Скороходов) sa narodil v roku 1924 alebo 1925 v Rusku v obci Michajlovského seľsovetu pri meste Molotovskoje, dnešným názvom Krasnogvardejskoje (Ставропольский край, Молотовский - Красногвардейский р-н, Михайловский с/с, ). Do Červenej armády bol povolaný 11. februára 1943 komisariátom mesta Molotovskoje (Молотовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Grigorija Petroviča Skorochodova z obce Michailovského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako radista v 34. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 27. apríla 1944 ocenili medailou Za bojové zásluhy. Zo stavu jednotky ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Buková.