Autormi pomníka, známeho ako Pamätník osloboditeľov, sú sochár Rudolf Šipkovský a architekt Vladimír Fašang. Pomník vznikol v roku 1971, na jeho ploche preto nie sú mená vojakov Červenej armády padlých (v počte 6) v Grinave, ktorá sa stala súčasťou Pezinka až v roku 1975.
Začiatkom apríla 2013 premiestnili k pamätníku betónové guľometné hniezdo z doby druhej svetovej vojny. Betónová guľa mala výklenok chrániaci vojaka so zbraňou. Zhotovili ich pre nemecké vojská ako súčasť obrannej línie pred postupujúcou Červenou armádou. V okolí mesta ich bolo na strategických miestach rozmiestnených viacero. Tento konkrétny premiestnili z úpätia vinohradov za Vinohradníckou ulicou, výklenok ale obrátili k zemi.
GENERAL PEKNIK KAROL |
КАПИТАН ЛАЗУТКИН В. П. 1914 ▪ КАПИТАН И ОСТАЛЬНЫЕ 89 СОВЕТСКИХ СОЛДАТ КОТОРЫЕ ПОГИБЛИ ПРИ |
Zoznam slovenských mužov z Pezinka, ktorí padli v boji proti fašizmu, je prevzatý z pamätníka SNP v zámockom parku.
Mená sovietskych vojakov sú na pamätníku vytesané asi podľa dostupného zoznamu v dobe jeho vzniku, ničmenej v literatúre (J. Dubovský) sa objavuje aj ich upresňujúce znenie.
Na Cajle (od roku 1948 súčasť Pezinka) bolo pochovaných 66 vojakov Sovietskej armády v 25 hroboch.. Z dôstojníkov a poddôstojníkov sú známi kapitán Vasil Pontelievič Lazutkin (*1914), rotný Zachar Menblevič (*1914), čatár Jevtušenko a Ivan Michajlovič Dogadin (*1907).
V Pezinku bolo pochovaných 50 vojakov v 27 hroboch na viacerých miestach. V šiestich hroboch v mestskom parku bolo pochovaných sedem vojakov, z toho dvaja neznámi menom. Peter Fedorovič Fedosejev (*1899) z Archangelskej oblasti, gardový slobodník Ivan Ivanovič Marinič (*1913), nadporučík Piotr Semjonovič Kasianov (*1916), poručík Alexander Nikitovič Sukorukov (*1922) a Havril Lientovič Medvederov (*1903) nevedno akej hodnosti. Súdobý časopis Občianske zvesti z 21. apríla 1945 ich mená zaznamenal nasledovne: Nadporučík Piotr Semjenovič Kasianov (*1916) a poručík Alexander Nikifovič Sukurov (*1920), ktorí padli 5. apríla 1945, poručík Filip Vasilievič Zoloterin (*1916), ktorý padol 2. apríla 1945 a prostí vojaci Havrilij Liondevič Medvederov (*1903) a Ivan Ivanovič Marinič (*1913).
Pri chate na Babe boli pochovaní v spoločnom hrobe piati neznámi vojaci a v samostatnom kapitán Fedor Platonovič Drobyšev.
V roku 2010 bolo pri pamätníku pochované telo neznámeho sovietskeho vojaka, ktorého ostatky našli v chotári mesta v Malých Karpatoch.
Jedným z mien vytesaných na Pomníku osloboditeľom bolo priezvisko Tereščenko bez akýchkoľvek bližších údajov. Pezinok navštívil v roku 2010 vnuk, hľadajúci jeho hrob. Upresnil údaje o osobe svojho deda, ktorým bol Stepan Ignatovič Tereščenko, mechanik 140. gardového pluku. Padol 2. apríla 1945 a pochovaný bol v ten istý deň v južnej časti majera Baumwald (dnešný Panholec, 1,5 km severovýchodne od mesta). Jeho hrob v Pezinku už samozrejme nemohol nájsť, jeho pozostatky boli po exhumácii prevezené na Slavín. Tie sa mali vykonať v celom okrese Modra, kde patril aj Pezinok s Cajlou, 4. februára 1946.
Ján Dubovský: Proti fašizmu, Bratislava 1986, str. 155, 157, 158, 159, 170, 171, 208;
Peter Wittgrúber: Vnuk hľadal hrob svojho starého otca, in: Pezinčan 2/2011;
(ra): Guľometné hniezdo, in: Pezinčan 6/2013
