Ľudovít Štúr sa vybral 22. decembra 1855 na nešťastnú poľovačku, pri ktorej utrpel smrteľné zranenie. Pri preskakovaní priekopy medzi roľou a vinohradom sa pošmykol na zmrznutej zemi a spadol. Puška mu pri páde vystrelila a zasiahla ho do nohy. Svedkom udalosti boli dvaja chlapci, ktorí išli spolu so Štúrom ako honci. Tí aj zavolali na pomoc furmana, ktorý Štúra na voze odviezol ku švagrinej do Modry.
Miesto, kde sa Štúr postrelil v chotári Modry v lokalite Šnaudy (Schnaudy) identifikoval Pavel Šulla asi už v roku 1930 na základe rozprávania 90-ročnej pani Kellenbergerovej. Pri celoštátnych spomienkových podujatiach storočnice Štúrovej smrti bol na na mieste tragédie zhotovený pomník. Na skale, privezenej z modranských hôr, bola osadená pamätná tabuľa s nápisom: "Tu nablízku 22. decembra 1855 utrpel tragickú nehodu Ľudovít Štúr. Zraneniu podľahol 12. januára 1856. - Bílá snad si byla, když Modrou se nazýváš, černou, zdá se mi, než slouti mi ještě budeš." Pomník odhalili 14. októbra 1956.
V roku 1986 dalo Múzeum Ľudovíta Štúra s finančnou podporou ministerstva kultúry miesto obnoviť. Nové pamätné miesto bolo vybudované podľa návrhu architektov Kataríny Fischerovej a Dušana Fischera a sochára Martina Lettricha. Zostala tu pôvodná skala bez svojej vrchnej časti a bez tabule. Nová pamätná bronzová tabuľa s faktografickou časťou pôvodného nápisu, bola osadená na prízemnom prístupovom plateau. Za skalou bola vybudovaná betónová terasa so schodíkmi, obložená mramorovou dlažbou s veršami, prevzatými z pôvodnej tabule.
Oľga Pavúková: Modra Ľudovíta Štúra, Modra (1984?), str. 49-51;
Viera Jančovičová, Karol Erdelský: Pamätné tabule a pamätníky na území Modry, Modra 2008, str. 19
