Ján Zigmundík sa narodil vo Vrbovciach. Slovenské povedomie sa v ňom prebudilo v dobe školských rokov v Bratislave počas stretnutí študentov organizovaných advokátom Vendelínom Bohbojom Kutlíkom a vydržalo mu celý život. Po učiteľských začiatkoch v Trenčianskej Teplej a Trenčianskych Tepliciach získal v roku 1869 miesto učiteľa na obecnej škole v Pezinku. Bol všestranne vzdelaný, napísal vlastné učebnice pre školské potreby, patentovali mu školskú pomôcku z astronómie. Nešťastné udalosti v rodine, keď mu zomrelo v rannom veku šesť z desiatich detí, ho priviedli k hľadaniu prírodných spôsobov liečby. V roku 1904 bol prepustený zo školských služieb. Keď sa do Pezinka prisťahoval Jozef Ľ. Holuby, chodievali spolu na botanické výlety do okolia. Po vzniku Československa sa stal lokálnym školským inšpektorom. Aj po odchode do dôchodku prejavoval záujem o verejný život v Pezinku a v roku 1930 vydal vlastným nákladom knihu o prírodoliečbe, ktorej sa venoval vyše 40 rokov.
J. Zigmundík býval aj s manželkou od roku 1872 v dome na Štefánikovej ulici, ktorého polovicu si odkúpil. Na dome mu bola osadená pamätná tabuľa v nám neznámej dobe, nevieme ani, či tam pretrvala až do jeho asanácie v polovici 80-tych rokov minulého storočia. Nová pamätná tabuľa na samostatnom podstavci pred miestom Zigmundíkovho domu je dielom architekta Petra Kucharoviča.
Mária Letzová: Cesta Jána Zigmundíka, in: Historika 2/2016, str. 34-40
