Panovník Ferdinand V. zvolal stavovský Uhorský snem do Bratislavy a otvoril ho 11. novembra 1847. Jedným z najdôležitejších bodov snemu bolo zrušenie poddanstva. Presadzoval ho Lajos Kossuth, poslanec za Peštiansku župu a vedúca osobnosť nastávajúcej maďarskej revolúcie a tomto smere vystúpil na sneme Ľudovít Štúr, poslanec za slobodné kráľovské mesto Zvolen, 21. decembra 1847 a 6. marca 1848; obaja v dolnej tabuli snemu. Pod vplyvom revolučnej atmosféry v spoločnosti, keď v marci povstala Viedeň proti kancelárovi Metternichovi a aj Budapešť s národnými požiadavkami, nakoniec so zrušením urbárskych povinností poddaných a platenia deviatkov a desiatkov pre zemepánov a kňazov súhlasila aj horná tabula snemu. Zrušenie urbára (poddanstva) sa stalo súčasťou tzv. marcových zákonov (maď. aprílových), ktoré vstúpili do platnosti 11. apríla 1848 podpisom panovníka Ferdinanda V.
Pamätná tabuľa v interiéri Univerzitnej knižnice pripomína niekoľko udalostí. Jednak samotnú budovu Uhorskej kráľovskej komory, postavenú v rokoch 1753 až 1756, ktorá poslúžila v rokoch 1802 až 1848 na zasadania Uhorského snemu. Na posledných sa zúčastnili slovenskí poslanci Juraj Palkovič a Ľudovít Štúr. A nakoniec tu v revolučných rokoch 1847 až 1848 vyhlásili zrušenie poddanstva. Z drobnejšej poznámky v dolnej časti tabule by sa dalo usúdiť, že samotná pamätná tabuľa tu bola umiestnená na záver adaptácie budovy pre potreby Univerzitnej knižnice v roku 1966.
