Samo Chalupka sa ako študent bratislavského lýcea v roku 1830 zúčastnil bojov na strane poľského povstania. Po ordinovaní za evanjelického kňaza v roku 1834 bol nakrátko administrátorom fary v Chyžnom, od roku 1835 farárom v Jelšavskej Teplici. Od roku 1840 preberá miesto farára v Hornej Lehote po zomretom otcovi Adamovi. S manželkou nemali žiadnych potomkov, v záveti daroval svoju knižnicu prostredníctvom martinskej evanjelickej cirkvi slovenskému národu. Samo Chalupka je známy hlavne ako básnik. Preslávil ho zborník epických básní Spevy Sama Chalupku, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1868. V zborníku boli básne zväčša už skôr časopisecky publikované, najznámejšími sú Turčín Poničan a Mor ho! Bol aj tvorcom evanjelickej duchovnej piesne. Zpěvník z roku 1842 mu ich uverejnil 17 a iné tri staršie v jeho úprave.
Samo Chalupka má osadený pomník v Bratislave v parku na križovatke ulíc Legionárskej a Radlinského. Je v podobe bronzovej busty v nadživotnej veľkosti na oválnej betónovej stene. Bol odhalený v roku 1973 a jeho autormi sú sochár Pavel Chrťan a architekt Jozef Hauskrecht.
Ján Ďurovič: Tvorba Jána a Sama Chalupku so zreteľom na duchovnú poéziu, Martin 1947
