Tomislav Poglajen (*1906) sa narodil v chorvátskej Podgorici. V mladosti vstúpil do rádu Jezuitov, v roku 1935 ho vysvätili za kňaza. Ovládal viacero rečí, stal sa propagátorom sociologických myšlienok povznesenia robotníkov v rámci katolicizmu. Pred nastupujúcim chorvátskym fašizmom odišiel v roku 1941 do Splitu, ktorý bol pod talianskou správou. Tam vystupoval pod dievčenským menom matky Kolakovič a v roku 1943 odišiel do Bratislavy. Jeho myšlienky tu oslovili kresťanskú mládež, ktorá sa okolo neho organizovala. V povstaleckom období sa dostal do Banskej Bystrice. Po páde povstania sa ukrýval v horách pod Veprom, kde prišiel do styku s ruskými partizánmi. S ich pomocou prekročil frontovú líniu a prišiel do oslobodených Košíc. Kolakovič odmietal fašizmus a komunizmus. Bol presvedčený o kresťanskej duchovnej obrode Ruska, ale po návšteve Moskvy ostal v tomto skeptickým. V roku 1946 pred nastupujúcimi protikatolíckymi perzekúciami opustil Československo. T. Kolakovič zakladal v miestach svojho pôsobiska kresťanské bunky Rodiny zo spolupracovníkov a sympatizujúcich kňazov, rehoľníkov a laikov. V čase jeho emigrácie mala Rodina na Slovensku 110 členov, v Čechách 12 a v Maďarsku jedného člena (V prípade Čiech a Maďarska to môžu byť neúplné počty. Zoznam členov Rodiny je publikovaný na patermikulas.sk).
Dňa 24. apríla 2015 bol v Bratislave na Škarniclovej ulici v blízkosti vysokoškolského internátu Svoradov odhalený pamätník venovaný spoločenstvu Rodina Tomislava Kolakoviča. Jeho autorom je sochár Milan Opálka.
Václav Vaško: Profesor Kolakovič - mýty a skutočnosť, in: Impulz - Revue pre modernú katolícku kultúru 3/2006
