Vznik Slovenského štátu v roku 1939 sprevádzali neľudské antisemitské zákony. V 138 tisícovej Bratislave žilo vyše 15 tisíc židov. Než prišlo k prvej vlne deportácií do nemeckých koncentračných táborov, klesol ich počet k 8 tisícom z dôvodu násilného vysťahovania z hlavného mesta. Po prvej vlne deportácií zostalo asi 4300, po ďalšej už len 1500. Z územia Slovenského štátu bolo vyvezených v 1. vlne do vyhladzovacích táborov takmer 58 tisíc židov, podľa odhadov malo z nich prežiť len niekoľko sto ľudí. Po obsadení Slovenska Nemeckom v 2. vlne vyviezli ďalších 13,5 tisíca a v tomto období bola priamo na Slovensku popravená asi tisícka židov, celkovo ich v období holokaustu v Slovenskom štáte prišlo o život 70 tisíc.
V júli 1995 dala Židovská náboženská obec v Bratislave osadiť pamätnú tabuľu na dome smútku na neologickom cintoríne. Je venovaná pamiatke židovských obyvateľov, ktorí prišli o život v období holokaustu v dobe 2. svetovej vojny, predovšetkým v koncentračných táboroch.
