Rodina Dubčekovcov s malým Alexandrom odišla v roku 1925 do Sovietskeho zväzu budovať družstvo Interhelpo. V roku 1938 sa vrátili na Slovensko. Alexander Dubček vstúpil do komunistickej strany v predvojnovom období. Po roku 1949 sa stáva jej funkcionárom, od roka 1963 prvým tajomníkom KSS a v januári 1968 prvým tajomníkom KSČ. Jeho osobou zosobnené reformné hnutie socializmu s ľudskou tvárou ale už o pár mesiacov potlačil vpád piatich armád Varšavskej zmluvy z 20. na 21. augusta. Dubček s ďalšími funkcionármi strany a štátu bol odvezený do Moskvy, kde pod nátlakom opustil reformné snahy. V apríli 1969 ho v najvyššej straníckej funkcii nahradil Gustáv Husák. Dubček prevzal do októbra post predsedu Federálneho zhromaždenia a od decembra do júna budúceho roka, kedy ho zo strany vylúčili, post veľvyslanca v Turecku. Až do dôchodku v 1985 zostal úradníkom lesohospodárskeho podniku. Po revolučnom novembri 1989 sa vrátil do politiky, stal sa predsedom Federálneho zhromaždenia a predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska.
Ako ústavný činiteľ mal k dispozícii auto s vodičom. Pri ceste do Prahy 1. septembra 1992 nepoužili bezpečnostné pásy a havarovali pri Humpolci. Dubček po ťažkom zranení podstúpil tri operácie, ale zachrániť sa ho nepodarilo, 7. novembra zomrel. Pochovaný je v Bratislave v Slávičom údolí.
Pamätník Mierová lúka pri Slavíne okrem jednoznačne vysvetliteľného názvu pripomína aj osobnosť Alexandra Dubčeka. Na jeho vybudovaní sa podieľalo občianske združenie Zdravá spoločnosť, mesto Bratislava, Spoločnosť Alexandra Dubčeka a Spoločnosť Emanuela Lehockého. Pamätník v podobe kamenných Stĺpov mieru zastupuje všetky okresy Bratislavského kraja. Podľa pamätnej tabule dedikovanej Alexandrovi Dubčekovi vznikla 27. novembra 1997.
