Narodil sa v Očovej, zomrel v Prešporku. Študoval na univerzite v Halle. Od roku 1714 bol rektorom lýcea v Prešporku a od roku 1719 farárom nemeckého evanjelického zboru v Prešporku. Zaoberal sa históriou a geografiou, zostavil niekoľkozväzkové Notitia Hungariae... popisujúce jednotlivé uhorské stolice. K tomu získal i podporu kráľa Karola VI. Ako paradox pritom pôsobí, že ho ako prívrženca Františka II. Rákocziho odsúdili už roku 1709 na smrť.
M. Bel má pamätnú tabuľu s reliéfom poprsia v priestoroch Veľkého evanjelického kostola na Panenskej ulici. Odhalil ju bratislavský evanjelický zbor v roku 1984 pri tristoročnici narodenia svojho významného farára.
