Po vojne sa novinár a člen KSS Ladislav Novomeský stal na Slovensku povereníkom školstva a osvety. Pod jeho dohľad spadala aj Slovenská akadémia vied a umení, založená v roku 1942. V máji 1945 do jej vedenia vymenoval literárneho teoretika Mikuláša Bakoša a v roku 1948 sociológa Andreja Siráckeho. Ladislav Novomeský bol zbavený funkcie povereníka na zjazde KSS v máji 1950 po obvinení z buržoázneho nacionalizmu. Predsedníctvo strany mu ponúklo funkciu vo vedení SAVU. V októbri 1950 ho povereníctvo oficiálne menovalo predsedom novej 12-člennej správy akadémie. Od októbra do 1. februára 1951 viedol šesť zasadaní správy akadémie, plnil naoktrojovanú stranícku líniu preniesť dôraz z kultúrnovednej orientácie akadémie na prírodovednú, technickú a lekársku. Vo februári nasledujúceho roka ho však zatkli a inštitúcia sa stala terčom ideologického kádrovania. Zákonným rozhodnutím bola SAVU v roku 1953 zrušená a nahradená Slovenskou akadémiou vied.
V roku 2004 pri príležitosti Roka Ladislava Novomeského odhalili na fasáde bývalého sídla SAVU na Štúrovej ulici pamätnú tabuľu s upomienkou na L. Novomeského v čele akadémie. Osadená bola nad staršou pamätnou tabuľou venovanej existencii SAVU v tejto budove.
Zdeněk Doskočil: Ladislav Novomeský v čele Slovenské akademie věd a umění, in: Studia Historica Nitriensia 2/2017, str. 348-365