Hudobný skladateľ Ján Ignác Bella, rodák z Liptovského Mikuláša, používal namiesto rodného mena Ignác birmovné meno Levoslav. Hudobné vzdelanie získal na školách v Levoči a Banskej Bystrici a popri štúdiu teológie na Viedenskej univerzite. V roku 1866 bol vysvätený za rímsko-katolíckeho kňaza. V Banskej Bystrici sa venoval ešte chrámovej hudbe, od pobytu v Levoči viac svetskej hudbe, od začiatku boli jeho kompozície ovplyvnené národným obrodením. V roku 1881 sa presťahoval do sedmohradského Sibiu, konvertoval k evanjelizmu a oženil sa. Viedol miestny hudobný zbor, skomponoval tu jedinú svoju operu Kováč Wieland (v nemčine) a neskôr ako dirigent uviedol dve desiatky opier (reprízy nepočítajúc) najznámejších skladateľov. Od roka 1921 žil vo Viedni, v roku 1923 navštívil Bratislavu a zoznámil sa s organizátormi hudobného života v meste (Ruppeldt, Nedbal, Kolísek). Pod Nedbalovým vedením v preklade Vladimíra Roya bola opera Kováč Wieland prezentovaná v SND v roku 1926. V roku 1928 sa J. L. Bella presťahoval do Bratislavy a v kompozičnej tvorbe sa vrátil k národným motívom.
J. L. Bella bol pochovaný na cintoríne na Kozej bráne. Nad hrobkou má od roku 1954 pomník od architekta Dušana Kuzmu, dnes na ňom už chýba busta od sochára Ladislava Majerského.
V Bratislave v parkovom priestore Šulekovej ulice Bellovi odhalili v roku 1967 pomník v tvare nadživotnej bronzovej busty na vysokom podstavci. Autormi pomníka sú sochár Vojtech Baďura a architekt Miloš Gašparec.
