Rodák z Unína salezián Andrej Dermek bol v roku 1942 vysvätený za kňaza. V roku 1951 ho zatkli pri pokuse o ilegálny prechod do Rakúska cez rieku Moravu. Vo väzení strávil čas do roku 1960, kedy bol po amnestii prepustený. Po tomto období v cirkvi pôsobil v utajení. Pri politickom uvoľnení v roku 1968 mohol načas opustiť civilné zamestnanie a venovať sa cirkevnému životu, pastoračnú službu mal však zakázanú. Menovali ho provinciálom slovenských saleziánov a v roku 1974 opakovane na ďalšie šesťročné obdobie. V roku 1968 navštívil pápeža Pavla VI. vo Vatikáne aj hlavného predstaveného saleziánov v Turíne. V roku 1974 odišiel do dôchodku, bol však stále pod policajným dohľadom. V rokoch 1990-9 prednášal na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Dožil v charitnom domove v Pezinku, pochovali ho v Šaštíne.
Pamätnú tabuľu venovanú Andrejovi Dermekovi osadila Konfederácia politických väzňov Slovenska na panelovom dome na Drotárskej ceste, kde Dermek žil od roku 1967. Slávnosť odhalenia sa konala 1. februára 2024. Na udalosti, ktorú moderoval predseda KPVS Peter Sandtner, oboznámil prítomných so životopisom Andreja Dermeka salezián Peter Lukáčik a s osobnými spomienkami Michal Halenár z rodiny Dermekových susedov na Drotárskej. Za RKCMBF UK vystúpil jej dekan Jozef Jančovič a za Spoločenstvo don Andreja Dermeka Martin Hoferka.
Martin Hoferka: Nová pamätná tabuľa nášmu rodákovi, in: Unínske noviny 1/2024, str. 1
