Anton Tunega (*1925), Albert Púčik (*1921), Eduard Tesár (*1922) pochádzali z Dolných Motešíc, študovali na rôznych univerzitách v Bratislave. S očakávaným príchodom konca vojny absolvovali spravodajský kurz pre členov Hlinkovej mládeže počiatkom roka 1945. Po vojne s idealistickou predstavou obnovy samostatného Slovenska spolupracovali s výzvednou službou americkej armády. Stáli pri začiatkoch protikomunistickej slovenskej emigrantskej skupiny Biela Légia. V januári 1949 ich uväznili. V spoločnom súdnom procese bolo obžalovaných 62 osôb, Tunega, Tesár a Púčik boli odsúdení na trest smrti, ďalší na viacročné väzenia. Poprava sa vykonala 20. februára 1951.
Anton Tunega, Albert Púčik a Eduard Tesár boli pochovaní vedľa seba v samostatných hroboch na bratislavskom Martinskom cintoríne. V dobe socializmu previezli rodiny Tunegove ostatky do rodinného hrobu v Trenčíne a Púčikove na motešický cintorín. V Bratislave zostal len Tesárov hrob. Na mieste hrobov Tunegu, Púčika a Tesára na Martinskom cintoríne zriadila Konfederácia politických väzňov Slovenska v roku 2002 ich spoločný symbolický hrob s pomníkom.