Cirkevným zemepánom Podunajských Biskupíc bolo Ostrihomské arcibiskupstvo. Medzi Dunajom a samotou Lieskovec malo vo vlastníctve Panský les, do ktorého mali podaní vstup zakázaný. Keď tereziánsky urbár rozdelil časti lesa aj medzi poddaných, dal arcibiskup Jozef Bathyány v roku 1784 vyznačiť svoje pozemky novými medzníkmi. Do 2. tisícročia sa zachovali tri medzníky na lesnej ceste vedúcej od priesakového kanála. Sú zo zrnitého vápenca označené skratkou vlastníka A.E.S. (ArchiEpiscopus Strigoniensis) a letopočtom 1784. Od Dunaja najbližší vo vzdialenosti asi 700 m zostal najlepšie zachovalý. Ďalšie dva vo vzdialenosti asi 1300 m od Dunaja (na konci cesty) boli od seba vzdialené asi 40 m. Jeden z nich sa v roku 2008 alebo 2009 stal obeťou lesnej ťažby a skončil zahrnutý buldozérom do koreňového valu. Najvzdialenejší medzník ležal dlhý čas zvalený, v hornej nápisovej časti bol poškodený. Lesoochranárski aktivisti ho 22. januára 2004 vztýčili v súvislosti s vyhlásením rezervácie Gaic. Cesta, na ktorej sú medzníky, sa stala v decembri 2003 hranicou rezervácie. Výška medzníkov nad zemou bola 1,1 až 1,2 m, ich celková výška 1,9 m sa dala určiť po odokrytí ležiaceho medzníka.
Máme fotografie len najvzdialenejšieho (od Dunaja) medzníka, ktorý sme zaznačili na mape.
Peter Pišút: Arcibiskupské hraničné medzníky z roku 1784 v Podunajských Biskupiciach, in: Pamiatky a múzeá 2/2001, str. 22-25;
japa: Hraničným kameňom rezervácie sa stal arcibiskupský míľnik, in: SME 23.1.2004;
Arcibiskupské hraničné medzníky z roku 1784 v Podunajských Biskupiciach, 2.2.2009, in: danubslov.blokspot.com
