Anton Srholec sa narodil v Skalici. V roku 1947 zložil prvé rehoľné sľuby rádu saleziánov, ale už v roku 1950 boli rehole v Československu zrušené. Saleziáni nasledovne zorganizovali niekoľko ilegálnych prechodov klerikov cez hranice, počas nevydareného úniku bol zatknutý a roky 1951-1960 strávil vo väzení prevažne v jáchymovských uránových baniach. V roku 1964 zložil tajne trvalé rehoľné sľuby. V roku 1969 mohol vycestovať do Talianska, kde doštudoval teológiu a bol vysvätený za kňaza. Po roku sa vrátil na Slovensko, spočiatku pracoval ako kostolník v blumentálskom kostole a aj keď získal neskôr štátny súhlas pre pastoračnú službu, bol pod dohľadom ŠTB. Od roku 1974 pôsobil na farách v Perneku, Veľkom Záluží a Záhorskej Vsi. Za organizáciu púte na Velehrad mu bol v roku 1985 štátny súhlas odňatý, preto do dôchodku pracoval ako robotník. Po páde socializmu sa venoval charitatívnej činnosti, v Podunajských Biskupiciach zriadil a viedol útulok pre bezdomovcov. Od roku 2008 bol predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska.
Občianske združenie Babie leto dalo zhotoviť Antonovi Srholcovi pamätník, na ktorý získalo peniaze z darov jednotlivcov a z verejnej zbierky. Sochár Peter Mészároš ho zhotovil z umelého kameňa, pamätník predstavuje anjelské krídlo so Srholcovou podobizňou. Spoločne ho odhalili autor diela so starostom Ružinova Dušanom Pekárom 4. novembra 2018 v Prievoze v parku na Radničnom námestí.
