Petržalka bola po Mníchovskej dohode v roku 1938 pričlenená k nemeckej ríši pod menom Engerau. Koncom roku 1944 v nej Nemci zriadili koncentračný tábor rozložený na viacerých lokalitách. Priviezli doň v spomínanom období vyše 1600 židov z územia Maďarska. Zo židmi zachádzali neľudsky, tí zomierali s blížiacim sa frontom až po desiatkach denne. Pochovávali ich na novom petržalskom cintoríne do spoločných hrobov. S blížiacim sa frontom dňa 29. marca 1945 neskoro v noci zorganizovali dozorcovia tábora pre vyše tisíc preživších židov pochod smrti do Mauthausenu (od Matadorky peši do Altenburgu, odtiaľ loďami). Cestou zomierali ďalší židia.
Už tri týždne po vojne bolo na cintoríne exhumovaných 5 masových hrobov. Z celkového počtu 497 obetí bolo identifikovaných len 51 z nich, ktorých doklady zachránil hrobár. Pozostatky piatich si odviezli príbuzní z Maďarska, trinásti boli na cintoríne pochovaní do samostatných hrobov a mená ďalších 33 osôb sú zaznamenané na pamätnej tabuli pamätníka v tvare kamennej mohyly. Ďalšie tri mená v spodnej časti tabule vytesali dodatočne. Pamätník bol na cintoríne odhalený 8. júna 1958.
Petrzalcan: Tragédia petržalského koncentračného tábora z marca 1945, 19. 3. 2015, in: petrzalcan.sk