Rudolf Sloboda sa v mladom veku živil ako baník, robotník v stavebníctve a železiarňach. Popritom napísal niekoľko poviedok do časopisov. Po usadení v rodnej Devínskej Novej Vsi sa vrátil k literatúre, našiel si zamestnanie vo vydavateľstve, neskôr aj ako filmový dramaturg. Po roku 1988 sa živil vlastným spisovateľským umením. Výsledkom jeho práce bolo poldruha desiatky románov, desiatka poviedkových zbierok, niekoľko kníh esejí a filmových scenárov. Napísal niekoľko divadelných hier a príležitostne si zahral aj vo filme. Jeho literárnu tvorbu ovplyvnenú osobnými skúsenosťami kritici prijali s ocenením. Viedol však pomerne nešťastný život v skromných pomeroch. Prekonával problémy so svojou psychicky chorou manželkou, sám bol niekoľkokrát na protialkoholickom liečení a mal za sebou pár pokusov o samovraždu. Svoj život ukončil jedným z nich.
Ministerstvo kultúry vedené Ivanom Hudecom dalo zhotoviť bronzové busty 25 osobností, ktoré sa zaslúžili o slovenskú štátnosť. Medzi nimi bola busta Rudolfa Slobodu od sochára Alexandra Ilečka s obstarávacím nákladom 95 tisíc korún. Ministerstvo ju následne darovalo Devínskej Novej Vsi, ktorá ju potom v roku 1998 narýchlo osadila na križovatke ulíc Slovinec a Podhorská. Čoskoro sa ale objavili výhrady k tvaru a veľkosti podstavca busty, ktorého autorom bol architekt Milan Beláček. V roku 2008 v zastupiteľstve mestskej časti uvažovali o rôznych variantoch jeho zmeny, ale nakoniec sa pristúpilo len k obnove jeho poškodeného povrchu.
