Vojenský konflikt s Rakúskom začalo Prusko obsadením rakúskej dŕžavy Holštajnska 5. júna 1866. Koncom júna v Čechách Prusi vybojovali s Rakúšanmi desiatky víťazných bitiek. V rozhodujúcej pri Hradci Králové 3. júla bojovalo asi 450 tisíc vojakov, skončila tvrdou rakúskou porážkou. Ústup cisárskej armády kryla brigáda generála Friedricha Mondela. Po bitke veliteľ rakúskej Severnej armády Ludwig von Benedek už opätovne žiadal cisára Františka Jozefa I. o kapituláciu. Cisár to odmietol a Benedeka nahradil vo velení arcivojvodom Albrechtom. Cisársky dvor sa stiahol do Pešti, ale nakoniec aj tak súhlasil s kapituláciou. Prusi sa snažili postupom cez Záhorie obsadiť Bratislavu. Na čiare Lamač - Dúbravka zaujala obranné postavenie posilnená Mondelova brigáda, ktorá mala k dispozícii 36 diel. 22. júla sa tu vybojovala posledná bitka Prusko-rakúskej vojny, známa ako Bitka pri Lamači. Pruské jednotky sa snažili prekvapiť cisárskych vojakov obchvatom cez Kamzík, ale príchodom poludnia vstúpilo do platnosti prímerie a boje utíchli.
V Bitke pri Lamači padlo asi 600 cisárskych a 100 pruských vojakov. Mŕtvi boli často pochovaní priamo na miestach bojov, ale najväčší spoločný hrob pre nich vykopali na lamačskom cintoríne. V rohu cintorína nad hrobom je gotizujúci liatinový náhrobok, ktorý dali krátko po boji zhotoviť vďační obyvatelia Bratislavy. Podľa nápisu by sme sa mohli domnievať, že tu boli pochovaní iba vojaci rakúskej armády.
