Alexander Izakovič Dubovskij (Александр Исаакович Дубовский, * 4. 6. 1913), rodák z ukrajinského mesta Ščors (dnes Snovsk, Щорс, Сновськ), sa príslušníkom Červenej armády stal v roku 1937. V hodnosti majora-inžiniera 7. gardovej armády padol 17. apríla 1945 v rakúskej obci Zistersdorf neďaleko od slovenských hraníc. V Malackách pri františkánskom kostole ho mali pochovať na žiadosť spolubojovníkov, aby odpočíval v slovanskej zemi. Ale pravdepodobne sa tak stalo aj z iných pragmatickejších dôvodov. Jeho ostatky sa nestali súčasťou presunu exhumovaných tiel sovietskych vojakov na Slavín vo februári 1946, pretože boli uložené v cínovej truhle. Ostatky vojakov, ktoré spočívali v kovových truhlách, boli nariadením vyňaté z exhumácií. Jeho hrob zostal na svojom mieste až do zimy 1948-1949, keď ho po rozhodnutí ministra obrany presunuli na miestny cintorín. Nápis v azbuke na pomníku nad hrobom však nepresne zaznamenal meno v tvare N. Dubovskij. Dnes sa už asi nedozvieme, prečo sa tak stalo. Aj táto skutočnosť bola jednou z príčin, prečo sa rodina o mieste, kde ho pochovali, dozvedela až po tridsiatich rokoch. V nápise malackého pomníka má Dubovskij prívlastok hrdina ZSSR, ale to len oslavný a nie oficiálny titul-vyznamenanie Hrdina Sovietskeho zväzu.
Ján Dubovský: Proti fašizmu, Bratislava 1986, str. 163
Alexander Edward Dubovsky, vnuk Alexandra Izakoviča Dubovského, nám sprístupnil rad rodinných spomienok, fotografií a dokumentov, ktoré sa stali osnovou nasledujúcich riadkov.
Alexander Edward Dubovsky žije v Kanade, kde sa narodili aj jeho tri deti (Lucy, Masha, Petr). Bol jediným synom Edvarda Alexandroviča Dubovského (Эдвард Александрович Дубовский), úspešného vývojára lietadiel s radom patentovaných vynálezov, ktorý zomrel 5. marca 2017 vo veku 77 rokov. Pracoval ako vedúci oddelenia podvozkov leteckej spoločnosti až do posledného dňa života. Alexandrovou starou matkou bola Nina Vladimirovna Dubovská, (Нина Владимировна Дубовская, rod. Rozovová, † 1999). V jej živote bolo prvé ťažké obdobie, keď jej otca pravoslávneho kňaza Vladimira Nikolajeviča Rozova (Владимир Николаевич Розов) a jeho dvoch bratov rehoľníkov 19. januára 1938 popravili v dobe krutého stalinizmu. Manželom Niny sa stal Alexander Izakovič Dubovskij, major Červenej armády, nositeľ dvoch Radov Červenej hviezdy, medaily Za obranu Stalingradu a Radu Veľkej vlasteneckej vojny. Padol v dobe 2. svetovej vojny, pochovali ho na cintoríne v Malackách.
Rodinných návštev hrobu Alexandra Izakoviča Dubovského sa v tom čase asi 10-ročný Alexander Edward Dubovsky nezúčastnil. Na čiernobielej fotografii je pred hrobom jeho otec (vysoký muž s kvetmi), stará matka (dáma v klobúku). Na farebnej fotografii z roku 1976 (-1978) je okrem nich aj Augustín Janeček, ktorého meno sa v rodine Dubovských častejšie spomínalo. S dcérou pani v červených nohaviciach si Alexander v detskom veku krátky čas dopisoval. Na ich mená si už však nedokázal spomenúť, jedna z nich sa mohla volať Helena.
Podľa upresnenia od Martina Macejku z malackepohlady.sk pani v červených nohaviciach sa volá Elena Friedrichová, bola pravdepodobne tlmočníčkou pri návšteve rodiny Dubovských v Malackách. Augustín Janeček bol predsedom MsNV v Malackách, mestského úradu. Na farebnej fotografii je pani Friedrichovou čiastočne zakrytý a je na spoločnej fotografii s Ninou Dubovskou na lavičke.
Rodina bola o mieste hrobu Alexandra Izakoviča Dubovského úradne informovaná už v máji 1945. Označenie krajiny a miesta zaniká v preloženom záhybe papiera. Ak aj boli v počiatku čitateľné, ďalšie okolnosti (smrť v Rakúsku, nesprávne meno na pomníku, výnimka z exhumácie a neskoršie premiestnenie...) spôsobili, že rodina sa o mieste pochovania dozvedela až o tridsať rokov neskôr.
Rozhodujúcu úlohu v objasnení totožnosti osoby pochovanej na cintoríne v Malackách vykonal novinár V. Beljajev (В. Беляев). Na pomníku nad hrobom bol nápis v azbuke. Tu je pochovaný inžinier major N. Dubovskij. Zahynul 17. apríla roku 1945. Novinár navštívil Malacky v júni 1974, o hrobe sovietskeho dôstojníka sa rozprával s predsedom MsNV Augustínom Janečkom.
Po dopyte na ministerstve obrany ZSSR mu pracovník archívu dokázal nájsť dotazník komisariátu vojenského obvodu v Jaroslavli s podobným menom, ktorý 4. mája 1941 vyplnil Alexander Izakovič Dubovskij. Ani ďalší dokument s rovnakým menom ho však s hrobom v Malackách priamo nespojoval. Definitívne stotožnenie priniesla až informácia ďalšieho zamestnanca ministerstva obrany. Armádnym rozkazom z 27. apríla 1945 bol z dôvodu smrti zo stavu vyradený gardový inžinier major Alexander Izakovič Dubovskij, hlavný pobočník náčelníka tylového štábneho oddielu 7. gardovej armády. Pochovaný bol v meste Malacky v Československu.
O totožnosti pochovaného dôstojníka už neboli žiadne pochyby. Novinár vyhľadal rodinu Dubovských, ktorá sa z Jaroslavli dávno odsťahovala. Nina Vladimirovna už v čase vojny žila aj so synom prechodne v rodnej dedine Michail Archangel (Михаил-Архангел) v Jaroslavlskej oblasti. Ninu Vladimirovnu aj sprevádzal pri jej prvej návšteve hrobu manžela v Malackách. Sovietske noviny Pravda (Правда) 22. apríla 1975 uverejnili jeho rozsiahly článok o pátraní po totožnosti vojaka z Malackého hrobu a tejto návšteve.
Alexander Izakovič Dubovskij chodil do školy v Jaroslavli a vyštudoval Leningradský priemyselný inštitút v odbore elektrometalurgia farebných kovov. Štúdium ukončil v júni 1937. Diplomovú prácu obhájil na výbornú. Na fotografiách je dočasný certifikát-diplom, ktorým mu priznali kvalifikáciu inžiniera metalurga, záber zo strednej technickej školy (A. I. Dubovský vpravo, asi 1934) a skupinová fotografia študentov inštitútu z roku 1936 (A. I. Dubovský uprostred).
A. I. Dubovskij z počiatku pracoval ako elektromontér, inžinier a pred 2. svetovou vojnou ako hlavný energetik závodu Proletárska sloboda v Jaroslavli. V rokoch 1937-38 vykonal povinnú vojenskú službu v armáde. S manželkou Ninou Vladimirovnou a synom Edvardom (* 2. 1. 1940) bývali v Jaroslavli na ulici Flotskaja. Vo vojnovom čase sa ale Nina aj so synom odsťahovala do svojej rodnej dediny, nie príliš vzdialenej od Jaroslavli. Alexander Izakovič Dubovskij mal mladšiu sestru Fainu (Фаина Исааковна Дубовская). Na fotografiách je postupne Faina s ním, jeho synom a jeho manželkou. Na ďalších záberoch je A. I. Dubovskij spolu so svojimi rodičmi a sestrou (asi 1934) a jeho svokor Vladimir Nikolajevič Rozov.
A. I. Dubovskij bezprostredne po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom vstúpil 28. júna 1941 do Červenej armády v hodnosti mladšieho poručíka. V radoch 64. armády, neskôr pretvorenej na 7. gardovú armádu, sa zúčastnil bitky o Stalingrad, najkrvavejšej bitky v dejinách. Bol po nej vyznamenaný Radom Červenej hviezdy a medailou Za obranu Stalingradu. Nina Vladimirovna rozprávala, že jej manžel sa pred rodinou na život na bojisku nikdy nesťažoval. Ako výborný plavec poverený bojovou úlohou preplával na pravý breh ľadového Dnepra počas ostreľovania, avšak v tú noc ošedivel. Za splnenú úlohu bol druhýkrát vyznamenaný Radom Červenej hviezdy. Prvý dostal za osobnú účasť na zabezpečení vojska muníciou pri Volge, túto úlohu plnil ešte v hodnosti nadporučíka.
Na fotografiách je posmrtne vydané potvrdenie o vojenskej službe a vyznamenaniach (dva Rady Červenej hviezdy a medaila Za obranu Stalingradu) a dve rozhodnutia o udelení Radov Červenej hviezdy k 15. marcu 1943 a k 10. októbru 1943. V dobe ich udelení mal A. I. Dubovskij hodnosť kapitána.
Na združenej fotografii sú dve pohľadnice z fronty, ktoré A. I. Dubovskij zaslal rodine. Adresoval ich synovi Edvardovi (Edik). Zaslané boli pri príležitosti Nového roka 1945 a Edvardových piatich narodenín, podľa pečiatok ich pošta doručila možno v rovnakom čase.
Oznámenie o smrti A. I. Dubovského obdržala rodina 8. mája 1945 v dopise, ktorý zaslal jeho bojový druh a priateľ Alexander Fjodorovič Savluk (Александр Фёдорович Савлук). Major A. I. Dubovský zahynul spolu s vodičom, ktorého totožnosť zostala neznáma, po mínometnom útoku na ich auto pri rakúskej obci Zistersdorf.
Na fotografii je Savlukov dopis, ktorý datoval 22. 4. 1945 a adresoval Izakovi Grigorjevičovi Dubovskému (Исаак Григорьевич Дубовский), otcovi A. I. Dubovského. Druhou fotografiou je rodine zaslané úradné oznámenie Kirovského oblastného vojenského komisariátu so sídlom v Jaroslavli o smrti A. I. Dubovského. Tohto oznámenia, ľudovo nazývaného pochorónka, sa desili všetky matky a manželky vojakov.
Na vojnových dokumentoch sa objavili aj isté nezrovnalosti v rôzne uvedených dátach Dubovského narodenia (1912, 1913) a smrti (17., 18. apríl 1945). O dátume narodenia nie sú pochyby, správny je 4. jún 1913, tak ako je uvedený aj na pomníku a dokladá ho väčšina listín. O dátume Dubovského smrti by sa dnes dalo polemizovať. A. F. Savluk v dopise uviedol 17. apríl, na niektorých úradných oznámeniach je 18. apríl.
K 24. máju 1945 bol A. I. Dubovský vyznamenaný in memoriam Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Na fotografii je rozhodnutie o jeho udelení s pečiatkou Oddelenia kádrov 7. gardovej armády.
V roku 1975 Nina Vladimirovna Dubovská, sprevádzaná novinárom Beljajevom, prvýkrát navštívila manželov hrob v Malackách. Bola to oficiálna návšteva pri príležitosti osláv 30-ho výročia oslobodenia mesta. Hlavnú ulicu zdobili početné fotografie A. I. Dubovského z predvojnového obdobia. Pri návšteve mestského úradu predniesla krátku reč a jeho predseda Augustín Janeček ju požiadal o zvolenie pomenovať mestskú školu menom Alexandra Dubovského. Za prítomnosti čestnej stráže československých vojakov položili vence k pamätníku Červenej armády na námestí. V podvečer sa v meste konal slávnostný ohňostroj so sprievodom školákov so zástavami Československa a Sovietskeho zväzu.
В. Беляев: Они - наши братья, in: Правда 22. 4. 1975;
Andrej Wsól: Sovietski vojaci pochovaní v priestore Malacky, in: Malacky a okolie 11, Malacky 2018, str. 126, 127;
Дубовский Александр Исаакович, in: pamyat-naroda.ru
