Milénium Uhrov. Pri miléniových oslavách príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny dala roku 1896 uhorská vláda postaviť sedem pomníkov na hraniciach krajiny. Na devínskom hrade postavili vysoký štíhly pylón s postavou arpádovského bojovníka s mečom. Pomník bol dielom sochára Júliusa Jankoviča. Odhalili ho 18. októbra 1986. Nemecké a maďarské obyvateľstvo Devína sa po vzniku ČSR obávalo o osud pamätníka a aj keď sa úrady oficiálne vyjadrili za jeho zachovanie, predsa 12. januára 1921 ho skupina mužov v civile vyhodila do povetria. Ich identita bola až donedávna zahalená tajomstvom, priebeh udalosti však nedávno publikoval F. Vrábel. Vyhodiť pomník do povetria sa rozhodla skupina vedúcich legionárov bez poverenia iných úradov. Do Devína pricestovali v civilných oblekoch už 11. januára a do pomníka navŕtali potajme diery pre nálože, pričom niektorí muži strážili prístupové cesty k pomníku. Pomník sa pokúsili odstreliť neúspešne podvečer, ale nálože zlyhávali. Druhý deň zaobstarali nové nálože a na poludnie sa im podarilo pomník odstreliť. Udalosť už však nebola utajená, detonácie výbuchov z predošlého večera prilákali davy ľudí. Pred výstupom k zdemolovanému pamätníku ich zadržiavali legionári s revolvermi v rukách ešte chvíľu po odstrele. Aktéri činu boli zaviazaní k tridsaťročnej mlčanlivosti.
Gabriela Kiliánová: Identita a pamäť - Devín ako pamätné miesto, Bratislava 2005;
Anton Bagin, Jana Hlavicová: Devín v 19. a na začiatku 20. storočia, in: Devín (zost. Štefan Borovský), Bratislava 1984, str. 88;
Ferdinand Vrábel: Zánik miléniových pomníkov na Devíne a Zobore, in: Pamiatky a múzeá 1/2014, str. 14 - 20
Mária Terézia. Súsošie Márie Terézie stálo v priestore dnešného Štúrovho námestia. Bolo to dielo akademického sochára Jána Fadrusza. Jazdecká socha Márie Terézie bola doplnená o dvojicu honvédov. Súsošie z carrarského mramoru stálo na podstavci zo sivej žuly. Celý pomník bol vysoký 11 metrov. Odhalili ho 16. mája 1897 za prítomnosti cisára Františka Jozefa I. Pomník bol zničený československými legionármi v októbri 1921. Príčinu k tomuto aktu zadal pokus o návrat bývalého habsburského cisára a uhorského kráľa Karola I. Z fragmentov pomníka, ktoré mesto dalo uložiť, boli vytvorené mramorové busty Tyrša, Palackého, pomník Olgy Trebitschovej, žulové levy pomníka na Murmanskej výšine, ale aj ružomberská socha Andreja Hlinku (1939) od Fraňa Štefunka.
Ján Fadrusz. Neďaleko súsošia Márie Terézie bol pomník s bustou Jána Fadrusza od J. Pfliegera na podstavci. Busta po 2. svetovej vojne bola odložená do depozitu.
Karolína Augusta. Na terajšom Námestí SNP pred kláštorom a nemocnicou milosrdných bratov postavili roku 1828 obelisk s fontánou na pamiatku korunovácie Karolíny Augusty manželky Františka I. Autorom diela bol viedenčan Jozef Klieber. V roku 1947 sa rozhodlo o jeho odstránení z tohto miesta s tým, že ho postavia na nejakom inom. Obelisk potom chvíľu ležal v priestore dnešného Nám. Slobody a po rokoch ho druhotne použili pri rekonštrukčných kamenárskych prácach.
Július Kálmán: Dve voľakedajšie bratislavské verejné plastiky, in: Vlastivedný časopis 1/1978, str. 42-44
Johann Nepomuk Hummel. Pri oslavách výročia narodenia skladateľa odhalili na jeho rodnom dome v Prešporku pamätnú tabuľu v roku 1858. Jej autorom bol I. Feigler.
