Ostatné

Don Bosco (1815 - 1888). V roku 1924 prišli saleziáni na Slovensko a v rokoch 1932 až 1933 si postavili priestrannú kaplnku a ústav v Bratislave na Miletičovej ulici. Nad saleziánskou budovou sa týčilo asi 3 metre veľké vápencové súsošie Don Bosca od sochára Alojza Rigeleho, ktorý ho vytesal za necelý mesiac. Jeho dielo posvätil biskup Pavel Jantausch 10. júna 1934 na záver slávností, konaných po celom svete pri príležitosti svätorečenia Don Bosca (3. apríl 1934). Súsošie bolo odstránené v roku 1956 popri iných prestavbách areálu. 

Obetiam slovenského národa. Pamätník obetiam slovenského národa postavili na hrade Devín na prelome rokov 1997 a 1998. Dalo ho postaviť Ministerstvo kultúry SR na čele s Ivanom Hudecom ale bez súhlasu mesta Bratislavy, ktoré sa k pamätníku postavilo negatívne. Na prelome rokov 1999 a 2000 ho odstránil Paming - Mestský investor pamiatkovej obnovy. Autormi pamätníka bol akademický sochár Alexander Vika a architekt Dušan Kuzma. Kamenný pamätník bol v tvare srdca vo zvierajúcich rukách. Na srdci bol stvárnený slovenský štátny znak.

Gabriela Kiliánová: Identita a pamäť - Devín ako pamätné miesto, Bratislava, 2005

M. R. Štefánik (1880 - 1919). Počas obrodeneckého roku 1968 v Devínskej Novej Vsi pôsobil mládežnícky spolok RAF (názov si odvodili od Royal Air Force), ktorý na križovatke ulíc Novoveská a Na Grbe postavil menší pomník M. R. Štefánikovi pozostávajúci z kamennej tabule umiestnenej na dvoch nosníkoch s rôznou výškou. V nasledujúcom normalizačnom období pomník bol odstránený.

Viliam Pokorný a kol.: Devínska Nová Ves. Vlastivedná monografia, Bratislava, 1995

M. R. Štefánik. Sochu M. R. Štefánika v leteckej kombinéze osadili v Bratislave v roku 1938 na mieste bývalého súsošia Márie Terézie. Sochu za chrbtom dotváral asi 27 m vysoký pylón s levom. Autorom bronzových skulptúr Štefánika a leva bol český sochár Bohumil Kafka. Podľa pôvodnejšieho zámeru však mali byť v pozadí Štefánikovej sochy až 4 levy s pylónmi. V tom čase bol Hitler už pánom Rakúska, leva otočili smerom na východ. Asi v tom mal byť nejaký význam. Nejedná sa o heraldického českého leva. Jednochvostý lev nad Štefánikom mal byť symbolom československých légií, ktoré Štefánik pomáhal zakladať. Po obsadení Petržalky Nemeckom Hitler pri Dunaji údajne predniesol už slávnu vetu: ,,Die Katze muss weg". V roku 1939 leva z pylónu demontovali. V roku 1944 sa demontoval aj pylón. V 50-tych rokoch minulého storočia dal nový režim sochu Štefánika odstrániť a neskôr asi aj roztaviť.

Kafkovho leva z pomníka M. R. Štefánika odložili slovenskí vojaci na Devíne, kde prečkal čas zabudnutia až do doby, keď ho na vysokom pylóne ako symbol československej štátnosti znovu odhalili na Vajanského nábreží pred budovou SNM 28. októbra 1988. Z pôvodného Kafkovho leva sa však už nezachovali všetky časti. Tie dotvoril vedúci katedry reštaurovania na VŠ výtvarných umení Jozef Porubovič. Pamätník doplnila pamätná tabuľa na samostatnom podstavci venovaná vzniku ČSR. Leva z pylónu zložili 23. februára 2009 so zámerom, aby dotvoril novopripravovaný Štefánikov pamätník. Z tohoto pomníka československej štátnosti sa potom zachovala len masívna bronzová tabuľa, ktorá sa stala súčasťou nového pomníka s T. G. Masarykom.

Joseph Haydn (1732 - 1809) bol rakúsky hudobný skladateľ. V Španielskej sieni Grassalkovichovho paláca viackrát dirigentsky vystupoval. Počas medzinárodnej konferencie o jeho osobe v roku 1959 mu odhalili bronzovú pamätnú tabuľu na západnú stenu Grassalkovichovho paláca. Autorom bol akademický sochár Jozef Kostka. Pamätná tabuľa sa skladala z dvoch častí. Pripomínala účinkovanie skladateľa v paláci a zobrazovala aj jeho podpis. V roku 1982 sa reštaurovala. Dnes sa na paláci nenachádza.

Jiří Brdlík (1883 - 1965), zakladateľ detského lekárstva na Slovensku, mal v roku 1972 odhalenú pamätnú tabuľu na Detskej fakultnej nemocnici zo strany Cintorínskej ulice. Jej autorom bol akademický sochár Andrej Peter.

Michal Šeliga (1881 - 1945), profesor a lekár, viedol 1. gynekologicko – pôrodnícku kliniku na Zochovej ulici. Vo vestibule kliniky LFUK a Fakultnej nemocnice mu odhalili 27. októbra 1997 pamätnú tabuľu. Budova nemocničným účelom už neslúži. V súčasnosti je opustená.

Janko Alexy (1894 - 1970), maliar a spisovateľ, mal 25. januára 1972 odhalenú pamätnú tabuľu s bustou na dome na Hlbokej ceste 5, kde dlho žil. Autorom busty bol akademický sochár Jozef Horník.

Pozn.: Foto pamätnej tabule z hradu si môžete pozrieť na: sk.vikipedia.org

Peter Jilemnický (1901 - 1949), spisovateľ, mal umiestnenú pamätnú tabuľu s portrétnym reliéfom v budove Univerzitnej knižnice. Jej autorom bol sochár Rudolf Pribiš. Neviem, či táto pamätná tabuľa sa tam ešte nachádza.

Franz Xaver Messerschmidt (1736 - 1783), sochár, mal umiestnenú pamätnú tabuľu z bronzu na dome v Zuckermandli, v ktorom žil. Autorom tabule (je na nej nesprávny dátum narodenia) bol sochár Ľudovít Mack v 40-tych rokoch 20. storočia. Dom bol neskôr asanovaný a tabuľa je majetkom mestského múzea.

Obetiam komunizmu a fašizmu bol po Nežnej revolúcii na Nám. Slobody odhalený pamätník z kovovej konštrukcie, drôtov a neforemnej plastiky v hornej časti. Koncom roku 2006 ešte stál na svojom mieste. Neskôr ho zvalili vandali a pamätník už nebol obnovený, pravdepodobne bol osadený bez povolení.

Sochu Andreja Hlinku (1864 - 1938) pre slovenský snem vytvoril Fraňo Štefunko zo zvyškov kararského mramoru z bývalej sochy Márie Terézie. V roku 1940 bola umiestnená v rokovacej sále snemu na Župnom námestí. V roku 1945 ju odtiaľ odstránili, pretože už krátko po ukončení druhej svetovej vojny boli na Slovensku vo veľkom odstraňované pamiatky na A. Hlinku. Sochu pravdepodobne pred zničením v ďalšom období zachránil sochár a reštaurátor Ján Rybárik, ktorý ju zakopal vo svojej záhrade. Po zmene režimu ju zreštauroval a od roku 1994 je súčasťou Hlinkovho mauzólea v Ružomberku.

Róbert Letz: Andrej Hlinka vo svetle dokumentov, Bratislava 2014, str. 326

Pamätná tabuľa Andrejovi Hlinkovi (1864 - 1938) bola odhalená na priečelí bratislavskej Tatrabanky 5. júna 1943. Jej autorom bol sochár Andrej Kováčik. Pod bronzovým reliéfom s Hlinkovou podobizňou bol nápis ANDREJ HLINKA VEČNÝ VODCA SLOVENSKÉHO NÁRODA 1864-1938. Odstránili ju v roku 1945.

Róbert Letz: Andrej Hlinka vo svetle dokumentov, Bratislava 2014, str. 327

Prvému československému prezidentovi T. G. Masarykovi (1850 - 1937) odhalili pamätnú tabuľu na Hlavnom námestí pri vchode do nádvorného traktu Starej radnice krátko po roku 1945. Vydržala tam asi do roku 1953, keď na jej mieste odhalili pamätnú tabuľu venovanú oslobodeniu mesta Červenou armádou a námestie pomenovali Námestím 4. apríla. Na mieste týchto tabúľ bola 20. apríla 1942 odhalená pamätná tabuľa Adolfovi Hitlerovi. Ťažko si predstaviť, že by prežila apríl 1945.

Československo-sovietske zblíženie. Na Dome ČSSP (Dom Československo-sovietskeho priateľstva) na Štúrovom námestí bola 7. novembra 1978 odhalená pamätná tabuľa. Historický kontext bol zaznamenaný v nápise pamätnej tabule: Organizáciu priateľstva so Sovietskym zväzom Spoločnosť pre hospodárske a kultúrne zblíženie s novým Ruskom založili v tejto budove dňa 2. februára 1928. Po roku 1989 bola tabuľa odstránená.

Jozef Koči: Stručný sprievodca revolučnými tradíciami Bratislavy, Bratislava 1989, str. 32