Iľja Danilovič Dibrova (1891- 1944), dôstojník ČA, bol organizátorom partizánskeho odboja na Slovensku. Zahynul na hrebeni Bielych Karpát. Na Dibrovovom námestí (dnes Františkánske) mu odhalili 13. októbra 1961 pamätnú tabuľu s portrétnym reliéfom a nápisom. NA PAMÄŤ UDATNÉHO PARTIZÁNSKEHO VELITEĽA PLUKOVNÍKA IĽJU DANILOVIČA DIBROVU VELITEĽA II. STALINOVEJ PARTIZÁNSKEJ BRIGÁDY V BIELYCH KARPATOCH. PADOL ZA NAŠU SLOBODU 13. X. 1944 POD JAVORINOU. Autorom tabule z červeného mramoru bol akademický sochár Stanislav Hlobil. V roku 1990 bola uložená do depozitu Galérie mesta Bratislavy.
V roku 1995 oslovil primátor Starej Turej J. Kišš bratislavského primátora P. Kresánka listom, kde vyslovil záujem Starej Turej o túto pamätnú tabuľu. Až 150 kg ťažká tabuľa bola v tomto čase už rozlomená na tri kusy a bola prevezená do Starej Turej. Odhalili ju tam 25. augusta 1996 na už existujúcom betónovom podstavci (Marcel Gažík: Pamätná tabuľa I. D. Dibrova, in: Staroturanský spravodajca 10/1996, str. 10).
Alexej Gavrilovič Jemeľjanov, veliteľ partizánskej skupiny Pugačov, padol v bojoch počas SNP. Venovali mu pamätnú tabuľu s nápisom, osadená bola na bočnej fasáde hlavnej pošty zo strany Uršulínskej ulice. NA PAMIATKU ALEXEJOVI GAVRILOVIČOVI JEMEĽJANOVI VELITEĽOVI PARTIZÁNSKEJ SKUPINY PUGAČOV KTORÝ PADOL V BOJI PROTI FAŠIZMU V SLOVENSKOM NÁRODNOM POVSTANÍ. Tabuľa bola z tepaného medeného plechu s dekorom päťcípej hviezdy a vavrínovej ratolesti, odhalili ju 3. decembra 1971. Jej autorom bol sochár Ľudovít Goga. Dnes sa tu pamätná tabuľa už nenachádza.
Rodion Jakovlevič Malinovskij (1898 - 1967), sovietsky maršál, bol veliteľom vojsk, ktoré 4. apríla 1945 oslobodili Bratislavu. V roku 1975 mu na fasáde domu na Malinovského 58 (dnes Šancová) odhalili mramorovú pamätnú tabuľu s bronzovým portrétnym reliéfom a nápisom. NA PAMIATKU MARŠÁLA SOVIETSKEHO ZVÄZU RODIONA JAKOVLEVIČA MALINOVSKÉHO VELITEĽA VOJSK II. UKRAJINSKÉHO FRONTU, KTORÉ 4. IV. 1945 OSLOBODILI BRATISLAVU. Autorom tabule bol akademický sochár Jozef Pospíšil za architektonickej spolupráce Miloša Gašparca. Pamätná tabuľa sa tu dnes nenachádza.
Pamätná tabuľa oslobodenia Bratislavy
Napísal: Ján Vyhnánek, www.bratislavskerozky.sk
Dátum odhalenia: 4.4.1953
Príležitosť: 8. výročie oslobodenia Bratislavy Červenou armádou
Autor: akad. soch. Tibor Kavecký
Lokalizácia: Hlavné námestie 1 – Stará radnica
Popis: pri príležitosti premenovania námestia a 8. výročia oslobodenia mesta Červenou armádou bola na fasáde Starej radnice odhalená obdĺžniková pamätná tabuľa z červeného mramoru s rytým textom.
| Dňa 4. apríla 1945 oslobodila hrdinská Sovietska armáda naše mesto, čím umožnila nášmu pracujúcemu ľudu nastúpiť cestu k budovaniu novej krajšej Bratislavy. Naši pracujúci s láskou a vďakou spomínajú na hrdinov, ktorí nás oslobodili od fašistickej poroby. Na znak vďaky hrdinským červenoarmejcom – osloboditeľom rozhodla Rada ÚNV v Bratislave dňa 2. marca 1953 pomenovať toto námestie Námestím 4. apríla. |
Stav: po roku 1989 bolo dostalo námestie pôvodný názov (Hlavné) a tabuľa bola odstránená.
Použitá literatúra:
BEHÚŇ, Š. – HARŤANSKÝ, F.: Zborník pamätníkov k udalostiam z II. svetovej vojny na území mesta Bratislavy. Bratislava: Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, 2004, s. 23.
ČUNDERLÍK, A. – BLEYOVÁ, O.: Stretnutie s Bratislavou. Bratislava: SPN, 1975, s. 27 a 40.
HAPÁK, P. – KOČI, J.: Stručný sprievodca pamätnými miestami robotníckeho hnutia, KSČ a oslobodenia Sovietskou armádou v Bratislave. Bratislava: BIPS, 1980, s. 74.
HORVÁTH, V.: Bratislavský topografický lexikón. Bratislava: Tatran, 1990, s. 50.
MÁLEK, V. – ORLOVSKÝ, D.: Potulky po Bratislave. Bratislava: Obzor, 1965, s. 30.
VYČISLÍK, A.: Po stopách osloboditeľov Bratislavy. Bratislava: MDKO, 1978, s. 116.
VYČISLÍK, A.: Vojenské pamiatky Bratislavy. Bratislava: Obzor, 1974, s. 88.
Pamätník oslobodenia Rače (Vychádzajúce slnko)
Napísal: Ján Vyhnánek, www.bratislavskerozky.sk
Dátum odhalenia: 17.9.1966
Autor: akad. soch. Pavol Chrťan, Ing. arch. Miloš Gašparec
Lokalizácia: Detvianska ulica – park
Popis: v blízkosti pomníka padlým v I. a II. svetovej vojne bol odhalený pamätník, tvorený žulovým podstavcom s textom „4.4.1945“, na ktorom bola umiestnená plastika z duralumínia, znázorňujúca Slnko slobody. Na jeho mieste stál predtým menší pomník, postavený obyvateľmi Rače ako pamiatka na poľný cintorín Sovietskej armády.
Stav: v roku 1998 pri príležitosti 150. výročia meruôsmych rokov 1848-1849 uskutočnili celkovú rekonštrukciu parku, pri ktorej pomník oslobodenia odstránili
Použitá literatúra:
ČUNDERLÍK, A. – BLEYOVÁ, O.: Stretnutie s Bratislavou. Bratislava: SPN, 1975, s. 27.
HAPÁK, P. – KOČI, J.: Stručný sprievodca pamätnými miestami robotníckeho hnutia, KSČ a oslobodenia Sovietskou armádou v Bratislave. Bratislava: BIPS, 1980, s. 34.
HAVLOVIČ, Ľ.: Rača: z dejín a pamiatok obce. Bratislava: FB, 2002, s. 57.
HORVÁTH, V.: Bratislavský topografický lexikón. Bratislava: Tatran, 1990, s. 79.
VYČISLÍK, A.: Po stopách osloboditeľov Bratislavy. Bratislava: MDKO, 1978, s. 107-108, 115.
VYČISLÍK, A.: Vojenské pamiatky Bratislavy. Bratislava: Obzor, 1974, s. 85.
Pilótový most cez Dunaj postavili ženijné jednotky Červenej armády v apríli 1945 a 28. apríla ho uvoľnili do užívania pre verejnosť. V roku 1960 odhalili na miestach vstupov na most na Rázusovom nábreží na kamennom zábradlí a v Petržalke na Tyršovom nábreží na granitovom podstavci rovnaké pamätné bronzové tabule s nápisom. V TÝCHTO MIESTACH VYBUDOVALI ŽENIJNÉ JEDNOTKY SLÁVNEJ SOVIETSKEJ ARMÁDY PRVÝ PILÓTOVÝ MOST. 28. APRÍLA R. 1945 HO ODOVZDALI DO POUŽÍVANIA VEREJNOSTI. Autorkou tabúľ bola akademická sochárka Edita Maxonová Čierniková. Dnes sa tabuľa na ľavom brehu Dunaja nenachádza a na petržalskej strane je len podstavec, tabuľu rozbili vandali alebo zberači kovov.
Pamätná tabuľa sovietskej frontovej transfúznej stanice
Napísal: Ján Vyhnánek, www.bratislavskerozky.sk
Dátum odhalenia: 3.4.1960
Príležitosť: 15. výročie oslobodenia Bratislavy Červenou armádou
Autor: akad. soch. Rudolf Horňák
Lokalizácia: Šulekova 20 – nemocnica
Popis: pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta bola na fasáde nemocnice odhalená bronzová pamätná tabuľa s nápisom a reliéfom občanov, prichádzajúcich darovať krv raneným sovietskym vojakom, keďže v roku 1945 sa tu nachádzala transfúzna stanica sovietskej poľnej nemocnice.
| V TEJTO BUDOVE BOLA V R. 1945 SOVIETSKA FRONTOVÁ TRANSFÚZNA STANICA, DO KTOREJ DENNE PRICHÁDZALI STOVKY BRATISLAVSKÝCH ObčANOV ABY DALI SVOJU KRV PRE ZÁCHRANU ŤAŽKO RANENÝCH SOVIETSKYCH HRDINOV. |
Stav: odstránená pri prestavbe budovy
Použitá literatúra:
ČUNDERLÍK, A. – BLEYOVÁ, O.: Stretnutie s Bratislavou. Bratislava: SPN, 1975. s. 28.
HAPÁK, P. – KOČI, J.: Stručný sprievodca pamätnými miestami robotníckeho hnutia, KSČ a oslobodenia Sovietskou armádou v Bratislave. Bratislava: BIPS, 1980, s. 103.
HORVÁTH, V.: Bratislavský topografický lexikón. Bratislava: Tatran, 1990, s. 287.
VYČISLÍK, A.: Po stopách osloboditeľov Bratislavy. Bratislava: MDKO, 1978, s. 102 a 119.
VYČISLÍK, A.: Vojenské pamiatky Bratislavy. Bratislava: Obzor, 1974, s. 89.
Pamätná tabuľa veliteľstva Sovietskej armády
Napísal: Ján Vyhnánek, www.bratislavskerozky.sk
Dátum odhalenia: 3.4.1960
Príležitosť: 15. výročie oslobodenia Bratislavy Červenou armádou
Autor: akad. soch. Tibor Kavecký
Lokalizácia: Špitálska 39
Popis: na nároží dvojposchodovej budovy z roku 1900 bola pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta umiestnená textová tabuľa z červeného mramoru s reliéfom, deklarujúca, že v budove sídlilo v prvých dňoch po oslobodení vojenské veliteľstvo mesta. Jeho prvým veliteľom bol plk. Ťapkin. Na tabuli bol nápis, pod textom sa nachádzala päťramenná hviezda a okrúhly reliéf hlavy sovietskeho vojaka.
| V tejto budove bola v apríli 1945 umiestnená prvá sovietska Komandatúra goroda |
Stav: po roku 1989 odstránená
Použitá literatúra:
ČUNDERLÍK, A. – BLEYOVÁ, O.: Stretnutie s Bratislavou. Bratislava: SPN, 1975. s. 27.
HAPÁK, P. – KOČI, J.: Stručný sprievodca pamätnými miestami robotníckeho hnutia, KSČ a oslobodenia Sovietskou armádou v Bratislave. Bratislava: BIPS, 1980, s. 33.
HORVÁTH, V.: Bratislavský topografický lexikón. Bratislava: Tatran, 1990, s. 76.
MÁLEK, V. – ORLOVSKÝ, D.: Potulky po Bratislave. Bratislava: Obzor, 1965, s. 78.
VYČISLÍK, A.: Po stopách osloboditeľov Bratislavy. Bratislava: MDKO, 1978, s. 98 a 118-119.
VYČISLÍK, A.: Vojenské pamiatky Bratislavy. Bratislava: Obzor, 1974, s. 92.
Most Červenej armády. Ustupujúci nemeckí vojaci vyhodili 2. apríla 1945 jediný bratislavský most cez Dunaj do povetria. Červená armáda vybudovala na jeho mieste most železnej konštrukcie za necelých šesť mesiacov. Most Červenej armády slávnostne otvorili 3. februára 1946, keď na jeho vstupoch boli zároveň osadené po dve bronzové pamätné tabule. Vždy jedna s ruským a jedna zo slovenským nápisom. MOST BOL ZRÚTENÝ NEMECKÝMI FAŠISTAMI V ROKU 1945. OBNOVENÝ BOL NA ROZKAZ MARŠÁLA SOVIETSKEHO SVÄZU KONEVA TECHNICKÝMI JEDNOTKAMI ČERVENEJ ARMÁDY ZA SPOLUPRÁCE PRIEMYSELNÝCH PODNIKOV ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY. ZAČIATOK: SEPT. 1945. DOKONČENIE: JAN. 1946. V roku 1977 boli pamätné tabule reštaurované.
