Milénium Uhrov. Pri miléniových oslavách príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny dala roku 1896 uhorská vláda postaviť sedem pomníkov na hraniciach krajiny. Na devínskom hrade postavili vysoký štíhly pylón s postavou arpádovského bojovníka s mečom. Pomník bol dielom sochára Júliusa Jankoviča. Odhalili ho 18. októbra 1986. Nemecké a maďarské obyvateľstvo Devína sa po vzniku ČSR obávalo o osud pamätníka a aj keď sa úrady oficiálne vyjadrili za jeho zachovanie, predsa 12. januára 1921 ho skupina mužov v civile vyhodila do povetria. Ich identita bola až donedávna zahalená tajomstvom, priebeh udalosti však nedávno publikoval F. Vrábel. Vyhodiť pomník do povetria sa rozhodla skupina vedúcich legionárov bez poverenia iných úradov. Do Devína pricestovali v civilných oblekoch už 11. januára a do pomníka navŕtali potajme diery pre nálože, pričom niektorí muži strážili prístupové cesty k pomníku. Pomník sa pokúsili odstreliť neúspešne podvečer, ale nálože zlyhávali. Druhý deň zaobstarali nové nálože a na poludnie sa im podarilo pomník odstreliť. Udalosť už však nebola utajená, detonácie výbuchov z predošlého večera prilákali davy ľudí. Pred výstupom k zdemolovanému pamätníku ich zadržiavali legionári s revolvermi v rukách ešte chvíľu po odstrele. Aktéri činu boli zaviazaní k tridsaťročnej mlčanlivosti.

Gabriela Kiliánová: Identita a pamäť - Devín ako pamätné miesto, Bratislava 2005;
Anton Bagin, Jana Hlavicová: Devín v 19. a na začiatku 20. storočia, in: Devín (zost. Štefan Borovský), Bratislava 1984, str. 88;
Ferdinand Vrábel: Zánik miléniových pomníkov na Devíne a Zobore, in: Pamiatky a múzeá 1/2014, str. 14 - 20

Mária Terézia. Súsošie Márie Terézie stálo v priestore dnešného Štúrovho námestia. Bolo to dielo akademického sochára Jána Fadrusza. Jazdecká socha Márie Terézie bola doplnená o dvojicu honvédov. Súsošie z carrarského mramoru stálo na podstavci zo sivej žuly. Celý pomník bol vysoký 11 metrov. Odhalili ho 16. mája 1897 za prítomnosti cisára Františka Jozefa I. Pomník bol zničený československými legionármi v októbri 1921. Príčinu k tomuto aktu zadal pokus o návrat bývalého habsburského cisára a uhorského kráľa Karola I. Z fragmentov pomníka, ktoré mesto dalo uložiť, boli vytvorené mramorové busty Tyrša, Palackého, pomník Olgy Trebitschovej, žulové levy pomníka na Murmanskej výšine, ale aj ružomberská socha Andreja Hlinku (1939) od Fraňa Štefunka.

Ján Fadrusz. Neďaleko súsošia Márie Terézie bol pomník s bustou Jána Fadrusza od J. Pfliegera na podstavci. Busta po 2. svetovej vojne bola odložená do depozitu.

Karolína Augusta. Na terajšom Námestí SNP pred kláštorom a nemocnicou milosrdných bratov postavili roku 1828 obelisk s fontánou na pamiatku korunovácie Karolíny Augusty manželky Františka I. Autorom diela bol viedenčan Jozef Klieber. V roku 1947 sa rozhodlo o jeho odstránení z tohto miesta s tým, že ho postavia na nejakom inom. Obelisk potom chvíľu ležal v priestore dnešného Nám. Slobody a po rokoch ho druhotne použili pri rekonštrukčných kamenárskych prácach.

Július Kálmán: Dve voľakedajšie bratislavské verejné plastiky, in: Vlastivedný časopis 1/1978, str. 42-44

Johann Nepomuk Hummel. Pri oslavách výročia narodenia skladateľa odhalili na jeho rodnom dome v Prešporku pamätnú tabuľu v roku 1858. Jej autorom bol I. Feigler.

Július Nagy (1875 - 1925) bol jeden zo zakladateľov KSČ a poslancom parlamentu ČSR. Pomník mu odhalili 16. decembra 1961 v parku na Odborárskom námestí. Autorom bronzovej busty bol akademický sochár Ervín Staník. Podstavec a úpravu okolia navrhol architekt E. Schiller. Pomník sa tu dnes nenachádza.

Rudolf Martanovič (1898 - 1955), člen KSČ bol prvým predsedom KNV v Bratislave. Vo vestibule bývalej budovy KNV na Dostojevského rade mu 9. decembra 1961 odhalili pamätnú tabuľu s bronzovou bustou. Autorom pamätnej tabule s bustou bol akademický sochár Rudolf Uher a interiérovú úpravu navrhol architekt E. Schiller. Na tabuli bol nápis: Rudolf Martanovič 1898-1995 - Na pamäť významného bojovníka za práva robotníckej triedy, kandidáta ÚV KSČ, ktorý v tejto budove v r. 1949-1955 vykonával funkciu predsedu krajského národného výboru. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tu dnes pamätná tabuľa nenachádza.

Varšavská zmluva. V priechode Primaciálneho paláca bola 3. augusta 1978 odhalená pamätná tabuľa od akademických sochárov L. Snopeka a L. Šichmana za spolupráce architekta Beisetzera, ktorá pripomínala už desaťročnú udalosť po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy, keď tu zástupcovia šiestich socialistických krajín vrátane Československa podpísali vyhlásenie o jednote. Dnes sa tu nenachádza.

Stretnutie komunistických a robotníckych strán. Na budove rekreačného hotela ROH (Revolučné odborové hnutie) v Kráľovskom údolí bola 3. augusta 1978 odhalená pamätná tabuľa s náisom. V tejto budove sa dňa 3. augusta 1968 uskutočnila porada predstaviteľov komunistických a robotníckych strán, ktorá zakotvila zásadu, že podpora, ochrana a upevnenie revolučných výdobytkov socializmu sú spoločnou internacionálnou povinnosťou všetkých socialistických krajín.

Georgi (Juraj) Dimitrov (1882 - 1940), popredný predstaviteľ bulharského robotníckeho a komunistického hnutia mal odhalenú bronzovú sochu na kamennom podstavci v areáli závodu CHZJD (dnes Istrochem). Pravdepodobne sa tam už nenachádza.

Vladimír Iľjič Lenin (1870 - 1924), vodca VOSR, mal 6. novembra 1970 odhalený pomník v podobe bronzovej busty na kamennom podstavci na Leninovom námestí (dnes Jakubovo námestie). Autormi pomníka boli akademický sochár Jozef Pospíšil a architekt Otto Wiesner. Pomník sa tu už nenachádza.

František Kubač (1887 - 1958), člen KSČ a odbojár, po oslobodení predseda SNR, mal 11. mája 1971 odhalený pomník z leštenej žuly s bronzovou bustou od akademického sochára Bohumíra Prihela na Gottwaldovom námestí (dnes Nám. Slobody). Pomník sa tu už nenachádza.

Milicionár. Pamätník Ľudových milícií v podobe impozantnej bronzovej sochy milicionára na kamennom podstavci bol 22. februára 1973 odhalený v parku na Račianskom mýte. Autormi pamätníka boli akademický sochár Ján Kulich a architekt Jozef Lacko.

Ernest Thälmann (1886 - 1944), od roku 1925 predseda nemeckej komunistickej strany, bol zavraždený v koncentračnom tábore v Buchenwalde. Na základnej škole, ktorá niesla jeho meno, na vtedajšej Thälmannovej ulici (dnes Za kasárňou) mu 18. apríla 1975 odhalili portrétnu pamätnú tabuľu z vápenca s textom: Ernst Thälmann 1886-1944 - Na pamiatku veľkého syna nemeckého národa, predstaviteľa nemeckého proletariátu a predsedu Komunistickej strany Nemecka. Autorkou pamätnej tabule bola akademická sochárka Klára Pataki.

Ľudové milície. Reliéfne pamätné tabule Ľudových milícií boli odhalené v Bratislave 22. februára 1973 na dvoch miestach; na Továrenskej 4 od akademického sochára Jozefa Mazana (s textom: V tomto dome sa vo februári 1948 vytvorili prvé oddiely Ľudových milícií v Bratislave) a na budove gymnázia na Dunajskej ulici kamenná pamätná tabuľa z bieleho mramoru od akademickej sochárky Kláry Pataki s textom: V tomto dome vo februári 1948 sídlili prvé jednotky Ľudových milícií v Bratislave. Po roku 1989 boli tabule odstránené.

Sekretariáty KSČ. Pamätné tabule prvých sekretariátov KSČ v Bratislave boli odhalené 7. mája 1971 na troch miestach, kde sekretariáty sídlili v 20-tych a 30-tych rokoch minulého storočia. Na Kolárskej ulici bola osadená tabuľa od akademického sochára Jozefa Mazana. Na Sládkovičovej 2 osadili reliéfnu tabuľu od akademického sochára Bohumíra Prihela s textom: V tomto dome pracoval v rokoch 1932-1935 sekretariát Krajinského vedenia KSČ a Oblastný sekretariát KSČ. Na Ul. Československej armády 31 (37) osadili tabuľu od akademického sochára Rudolfa Šipkovského s textom: V tomto dome pracoval v rokoch 1926-1927 sekretariát XX. kraja KSČ. Dnes sa tu pamätné tabule nenachádzajú.

Veľký február. Na budove Reduty na Mostovej ulici bola 21. februára 1968 odhalená pamätná tabuľa od akademického sochára Alexandra Viku na pamäť februárovej demonštrácie v roku 1948.

Klement Gottwald (1896 - 1953), prvý robotnícky prezident Československa, mal na Gottwaldovom námestí (dnes Nám. Slobody) osadené monumentálne súsošie. Bolo 6,5 metra vysoké, pylóny mali 11 m, pamätník bol z maďarského vápenca, obkladové dosky a plató z travertínu. Autormi boli akademickí sochári Tibor Bártfay, Karol Lacko a architekti Virgil Droppa a Juraj Hlavica. Odhalil ho 13. novembra 1980 prezident ČSSR Gustáv Husák. Pamätník bol po roku 1989 zahalený plachtou, v apríli 1991 deštruovaný odstrelom a rozobratý.

Klement Gottwald. Na nádvorí Vojenskej politickej akadémie na Kutuzovovej ulici odhalili 22. novembra 1974 pomník Klementa Gottwalda v podobe postavy v dvojtretinovej veľkosti. Jej autorom bol sochár Tibor Bártfay.

Jozef Visarionovič Stalin (1878 - 1953) mal na terajšom Nám. SNP postavený pomník v roku 1949. Bol postavený aj ako pocta k jeho 70. narodeninám. Autorom sochy z bronzu v nadživotnej veľkosti bol akademický sochár Pavol Bán. Keď neskôr po Stalinovej smrti prišlo k jeho dehonestácii, pomník z námestia nenápadne v noci odstránili. Teraz je v depozite SNG, ktorá ju dočasne medzi júlom a októbrom 2012 vystavila na verejnosti ako pútač výstavy socialistického realizmu.

František Zupka (1901 - 1976) sa v medzivojnovom a aj v povojnovom období stal poslancom československého parlamentu za komunistickú stranu. Po vojne zastával aj najvyššie funkcie v Ústrednej rade odborov. Preto mu aj pred Domom odborov na Nám. F. Zupku (dnes Istropolis na Trnavskom mýte) v roku 1988 odhalili bustu v nadživotnej veľkosti od akademického sochára Jána Kulicha na samostatnej betónovej stene. Po nežnej revolúcii bola busta odstránená.

Johan (Ján) Stindl (1893 - 1943). V Bratislavskej cvernovej továrni vznikla bunka KSS v roku 1921 a odbory sa zradikalizovali. V roku 1923 zorganizovali úspešný štrajk. V továrni pracoval aj Johan Stindl, dôverník Červených odborov. Na vstupe do závodu na Páričkovej ulici č. 18 mu 6. mája 1967 odhalili malú pamätnú tabuľu s textom: V tomto závode pracoval významný revolučný činiteľ KSČ a Červených odborov Ján Stindl, narodený 7. februára 1893, ktorý tragicky zahynul 3. septembra 1943 pri výkone svojho ušľachtilého povolania za vec robotníckej triedy. Česť a sláva jeho pamiatke. Máj 1967. Pamätnú tabuľu odstránili asi pri rekonštrukčných prácach ešte pred rokom 1989.

Použitá literatúra:
Jozef Koči: Stručný sprievodca revolučnými tradíciami Bratislavy, Bratislava 1989, str. 19-45;
Pamiatky protifašistického odboja v Bratislave, in: Pamiatky a príroda 5/1974, str. 5, 6;
Marta Bezuchová, Viera Varínska: Výstavba pomníkov, búst, pamätných tabúľ a fontán, in: Pamiatky a príroda 2/1980, str. VI

Gábor Steiner (1887 - 1942), ilegálny pracovník KSS, zahynul v koncentračnom tábore v Buchenwalde v roku 1942. Na Steinerovej ulici (dnes Krížna) mu 11. decembra 1960 odhalili pamätnú tabuľu z červeného mramoru s bronzovým portrétnym reliéfom od akademického sochára Františka Draškoviča s nápisom. Pamiatke zakladajúceho člena KSČ, významného funkcionára KSČ na Slovensku a protifašistického bojovníka. Zahynul v Buchewalde 8. 10. 1942. Dnes sa tu tabuľa nenachádza.

Štefan Szabó (1909 - 1945), ilegálny pracovník KSS, zahynul pri Melku pri nálete na transport väzňov. Na Szabóovej ulici (dnes Blumentálska) mu odhalili 12. decembra 1960 pamätnú tabuľu z bieleho mramoru s nápisom a bronzovým portrétnym reliéfom od akademického sochára Ladislava Resslera. Štefan Szabó - 1909-1945 - Pamiatke protifašistického bojovníka, popredného predstaviteľa bratislavskej oblastnej organizácie ilegálnej KSS - Umučený v Mauthausene vo februári 1945. Dnes sa tu tabuľa nenachádza.

Vyšetrovňa antifašistov. Počas 2. svetovej vojny mal POHG svoju policajnú vyšetrovňu zriadenú na Vlčkovej ulici č. 35. Túto skutočnosť na fasáde domu pripomínala pamätná tabuľa od sochára Jozefa Jankoviča. Pamätnú tabuľu odhalili 20. septembra 1964. Dnes sa tu už nenachádza.

Alexander Markuš (1913 - 1945), stredoškolský profesor, politický komisár partizánskych skupín zahynul po nálete na transport väzňov do Melku a Mauthausenu. Na budove na Mariánskej ulici oproti ústiu Heydukovej ulice mal pamätnú tabuľu s nápisom. Na počesť Alexandara Markuša, politického komisára prvých partizánskych skupín v Malých Karpatoch, verného syna KSČ, profesora a predstaviteľa pokrokovej inteligencie, ktorý bol na jar 1945 v boji proti fašizmu a za slobodu nášho národa fašistami umučený v Mauthausene. Pri odhalení v roku 1954 zároveň Mariánsku ulicu premenovali na Markušovu ulicu. Pamätná tabuľa sa tu dnes nenachádza.

Obetiam koncentračného tábora v Petržalke. Pamätná tabuľa z mramoru na pamiatku 896 väzňov, ktorí prišli o život v petržalskom koncentračnom tábore bola odhalená v roku 1955 na petržalskom kine Iskra na Zväzáckej ulici. Budova bola asanovaná a tabuľa sa stratila a je nezvestná. Na tabuli boli stvárnené dva prekrížené samopaly s hviezdou a prisahajúca dlaň a medzi týmito dvomi symbolmi bol nápis. 1945-1955 - Na večnú pamäť 896 obetiam fašizmu zavraždeným v koncentračnom tábore v Petržalke. Česť ich pamiatke.

Eugen Guderna (1921 - 1944), organizátor revolučnej mládežníckej organizácie v Bratislave a protifašistický bojovník, o život prišiel v Mauthausene, má v Bratislave pomník na Nevädzovej ulici. Na dnes asanovanej budove na Štefánikovej ulici mu 5. septembra 1964 odhalili pamätnú tabuľu, ktorej autorom bol akademický sochár Rudolf Horňák. Na tabuli s reliéfnym portrétom bol nápis. V TOMTO DOME BÝVAL EUGEN GUDERNA, SPOLUZAKLADATEĽ ILEGÁLNEJ REVOLUČNEJ MLÁDEŽNÍCKEJ ORGANIZÁCIE V BRATISLAVE. BOL UMUČENÝ V KONCENTRAČNOM TÁBORE V MAUTHAUSENE.

Eugen Guderna mal na nároží Ľudového námestia a Svätovojtešskej ulice pamätnú tabuľu z bieleho mramoru s nápisom. Na pamäť Eugena Gudernu, zápalistého pracovníka medzi robotníckou mládežou, ktorý v čase temného fašizmu viedol mládež do boja za slobodu a šťastie nášho národa. Roku 1945 bol umučený fašistami. Pamätná tabuľa mohla byť osadená v roku 1954, keď bola Svätovojtešská ulica premenovaná na Gudernovu. Po roku 1989 bola pamätná tabuľa odstránená a obnovil sa pôvodný názov ulice.

Eugen Guderna mal osadenú ďalšiu pamätnú tabuľu na Továrenskej ulici pri vrátnici závodu Kablo, kde pracoval. Na portrétnej tabuli bol nápis. Eugen Guderna - 1921-1944 - Náš spolupracovník, hrdina odboja, položil svoj mladý život za šťastnú socialistickú budúcnosť nášho národa.

Jozef Žabka († 1945), myjavský partizán, padol za našu slobodu. Na nádvorí podniku Tesla na Račianskej ulici mu na fasáde budovy osadili v roku 1948 alebo 1949 pamätnú tabuľu s nápisom. Oj, veď umrieť za vlasť, oj, veď to nebolí! (S. Chalúpka) - Mladý hrdina Jozef Žabka umrel za vlasť roku 1945 na jar v radoch myjavských partizánov. Spomíname na neho s láskou.

Karol Šmidke (1897 - 1952) bol komunistický funkcionár aktívny v protifašistickom odboji. Pamätnú tabuľu mu na vstupnej budove závodu Tesla na Račianskej ulici odhalili 20. januára 1967. Autorom pamätnej tabule bol sochár Ján Miklánek. Bol na nej reliéf profilu tváre K. Šmidkeho a nápis. KOMUNISTA - BOJOVNÍK KAROL ŠMIDKE V R. 1950-52 RIADITEĽ N. P. TESLA BRATISLAVA - PRE ŽIVOT MYŠLIENOK TVOJHO ŽITIA SNÁH... Budova bola asanovaná (-ža: Úcta človekovi - komunistovi. V Tesle slávnostne odhalili pamätnú tabuľu Karolovi Šmidkemu, in: Večerník 20. 1. 1967, str. 1).

Róbert Štirba bol popravený za účasť v SNP. Pamätnú tabuľu od akademického sochára Ladislava Majerského mal 2. augusta 1964 odhalenú na rodnom dome na Sklenárskej ulici č. 760. Veľká časť ulice bola neskôr asanovaná, pred rokom 1989 bola tabuľa osadená na dome Mlynská dolina č. 33, ale dnes sa tu asi nenachádza.

Ján Osoha (1901 - 1945), člen KSS, zahynul v koncentračnom tábore Mauthausen. Pri dome na Údolnej ul. č. 4, v ktorom býval, mu 20. februára 1965 odhalili pamätnú tabuľu od akademického sochára Pavla Chrťana.

František Tibenský (1905 - 1944). Vo Vajnoroch na dome na Pri starom letisku č. 28 mu 11. mája 1969 odhalili pamätnú tabuľu z lešteného šedého mramoru od akademického sochára Tibora Kaveckého. V tomto dome býval František Tibenský, ktorý ako protifašisticý bojovník obetoval život za našu krajšiu budúcnosť. 2. IX. 1905 - 2. III. 1944. Dnes sa tam pamätná tabuľa nenachádza.

Ilegálna činnosť KSS za Slovenského štátu. Malý domček pre ilegálnu tlačiareň vybudovalo v jeseni 1941 päť členov komunistickej strany (Oto Krajňák, Arnošt Fabián, Leopold Vajczík, Ján Vaňo, František Müller) na ulici Priekopy v záhrade rodinného domu ruského emigranta ale antifašistu Kagramova. V domčeku komunisti skrývali zbrane, tlačili Hlas Ľudu a letáky, organizovala sa tu partizánska skupina Janka Kráľa. Neďaleko sídla saleziánov na Miletičke bol 23. augusta 1942 zatknutý iný člen strany, ktorý pri vypočúvaní prezradil jemu známu štruktúru ilegálnej komunistickej strany a taktiež miesto tlačiarne na Priekopách.
Pred domčekom vybudovali pomník ilegálnej činnosti KSS v podobe bronzového reliéfu predstavujúceho členov komunistickej strany pri rozmnožovaní ilegálnej tlače. Bol umiestnený na veľkej stéle z pieskovca a odhalili ho roku 1959. Jeho autormi boli akademický sochár Valér Vavro a architekt E. Schiller. Samotný domček bol adaptovaný ako múzeum ilegálnej činnosti KSS v roku 1959 a bola na ňom pamätná tabuľa. Už v 70-tych rokoch minulého storočia sa stal domček súčasťou areálu novopostaveného Domu stavbárov, po roku 1989 bol asanovaný a pomník sa tu nenachádza (Gavril Gryzlov: Ružinovský domček, str. 138-141, in: Ročenka Mesta Bratislavy1960, Bratislava 1959).

Typografom tlačiarne Andrej. Typografom tlačiarne Andrej. Počas 2. svetovej vojny sa v tlačiarni Andrej zorganizovala ilegálna skupina komunistických zamestnancov, ktorí za pomoci aj ďalších nekomunistických pracovníkov tlačili a rozmnožovali ilegálne noviny Kladivo a Hlas Ľudu. Prvá skupina typografov bola zadržaná 22. mája 1942 a po takmer ročnom väzení boli odsúdení na niekoľkoročné tresty väzenia. Z dôvodu chýbajúcich zamestnancov v tomto odbore boli prepustení. Počiatkom roka 1945 však bola zadržaná veľká skupina typografov, ktorá bola 31. marca 1945 v tragickom transporte odvezená do Mauthausenu.
Tlačiareň Andrej (pôv. Andrej účastinárska spoločnosť, od r. 1950 Tlačiarenské závody Pravda) sa v dobe socializmu stala súčasťou tlačiarenských závodov Pravda, ktoré k pôvodnej budove na Jesenského pristavali v rokoch 1958-60 novú budovu tlačiarenského kombinátu s vestibulom zo Štúrovej ulice.

Na malej pamätnej tabuli, ktorá bola umiestnená vo vstupnej hale budovy na Jesenského 12 bol menoslov zamestnancov tlačiarne, ktorí prišli o život v 2. svetovej vojne. Tabuľa bola osadená asi v rozpätí rokov 1945-60 (Vladimír Hančin: Pomníky, pamätné tabule, budovy a pamätné miesta viažúce sa k robotníckemu hnutiu, revolučným tradíciám, činnosti a bojom KSČ v Bratislave - II. časť, bulletin Bratislavskej informačnej služby, február 1971, str. 5).

V interiéri vestibulu novej budovy na Štúrovej 4 odhalili 8. mája 1975 pamätnú tabuľu, ktorej autorom bol Ladislav Šichman. Na tabuli bol menoslov padlých zamestnancov tlačiarne vrátane troch redaktorov bývalej povstaleckej Pravdy (F. Janáček, M. Martinko, J. Siakeľ).

A. Bojňanský, Ján Bučko, Štefan Gálik, Anton Kadnár, Karol Labuda, Pavel Sadloň, Jozef Škulec, František Šrank boli v transporte väzňov do Mauthausenu, ktorý vypravili z Bratislavy 31. marca 1945. Celý transport nacisti po príchode do koncentračného tábora vyvraždili. V. Bartošek spáchal samovraždu v cele na Slovensku. K osudom ďalších odbojárov z pamätnej tabule sme zatiaľ v dostupnej literatúre nenašli zmienku.

Použitá literatúra:
Pamiatky protifašistického odboja v Bratislave, in: Pamiatky a príroda 5/1984, str. 5, 6;
Jozef Koči: Stručný sprievodca revolučnými tradíciami Bratislavy, Bratislava 1989, str. 19-45

Iľja Danilovič Dibrova (1891- 1944), dôstojník ČA, bol organizátorom partizánskeho odboja na Slovensku. Zahynul na hrebeni Bielych Karpát. Na Dibrovovom námestí (dnes Františkánske) mu odhalili 13. októbra 1961 pamätnú tabuľu s portrétnym reliéfom a nápisom. NA PAMÄŤ UDATNÉHO PARTIZÁNSKEHO VELITEĽA PLUKOVNÍKA IĽJU DANILOVIČA DIBROVU VELITEĽA II. STALINOVEJ PARTIZÁNSKEJ BRIGÁDY V BIELYCH KARPATOCH. PADOL ZA NAŠU SLOBODU 13. X. 1944 POD JAVORINOU. Autorom tabule z červeného mramoru bol akademický sochár Stanislav Hlobil. V roku 1990 bola uložená do depozitu Galérie mesta Bratislavy.
V roku 1995 oslovil primátor Starej Turej J. Kišš bratislavského primátora P. Kresánka listom, kde vyslovil záujem Starej Turej o túto pamätnú tabuľu. Až 150 kg ťažká tabuľa bola v tomto čase už rozlomená na tri kusy a bola prevezená do Starej Turej. Odhalili ju tam 25. augusta 1996 na už existujúcom betónovom podstavci (Marcel Gažík: Pamätná tabuľa I. D. Dibrova, in: Staroturanský spravodajca 10/1996, str. 10).

Alexej Gavrilovič Jemeľjanov, veliteľ partizánskej skupiny Pugačov, padol v bojoch počas SNP. Venovali mu pamätnú tabuľu s nápisom, osadená bola na bočnej fasáde hlavnej pošty zo strany Uršulínskej ulice. NA PAMIATKU ALEXEJOVI GAVRILOVIČOVI JEMEĽJANOVI VELITEĽOVI PARTIZÁNSKEJ SKUPINY PUGAČOV KTORÝ PADOL V BOJI PROTI FAŠIZMU V SLOVENSKOM NÁRODNOM POVSTANÍ. Tabuľa bola z tepaného medeného plechu s dekorom päťcípej hviezdy a vavrínovej ratolesti, odhalili ju 3. decembra 1971. Jej autorom bol sochár Ľudovít Goga. Dnes sa tu pamätná tabuľa už nenachádza.

Rodion Jakovlevič Malinovskij (1898 - 1967), sovietsky maršál, bol veliteľom vojsk, ktoré 4. apríla 1945 oslobodili Bratislavu. V roku 1975 mu na fasáde domu na Malinovského 58 (dnes Šancová) odhalili mramorovú pamätnú tabuľu s bronzovým portrétnym reliéfom a nápisom. NA PAMIATKU MARŠÁLA SOVIETSKEHO ZVÄZU RODIONA JAKOVLEVIČA MALINOVSKÉHO VELITEĽA VOJSK II. UKRAJINSKÉHO FRONTU, KTORÉ 4. IV. 1945 OSLOBODILI BRATISLAVU. Autorom tabule bol akademický sochár Jozef Pospíšil za architektonickej spolupráce Miloša Gašparca. Pamätná tabuľa sa tu dnes nenachádza.

Pilótový most cez Dunaj postavili ženijné jednotky Červenej armády v apríli 1945 a 28. apríla ho uvoľnili do užívania pre verejnosť. V roku 1960 odhalili na miestach vstupov na most na Rázusovom nábreží na kamennom zábradlí a v Petržalke na Tyršovom nábreží na granitovom podstavci rovnaké pamätné bronzové tabule s nápisom. V TÝCHTO MIESTACH VYBUDOVALI ŽENIJNÉ JEDNOTKY SLÁVNEJ SOVIETSKEJ ARMÁDY PRVÝ PILÓTOVÝ MOST. 28. APRÍLA R. 1945 HO ODOVZDALI DO POUŽÍVANIA VEREJNOSTI. Autorkou tabúľ bola akademická sochárka Edita Maxonová Čierniková. Dnes sa tabuľa na ľavom brehu Dunaja nenachádza a na petržalskej strane je len podstavec, tabuľu rozbili vandali alebo zberači kovov.

Most Červenej armády. Ustupujúci nemeckí vojaci vyhodili 2. apríla 1945 jediný bratislavský most cez Dunaj do povetria. Červená armáda vybudovala na jeho mieste most železnej konštrukcie za necelých šesť mesiacov. Most Červenej armády slávnostne otvorili 3. februára 1946, keď na jeho vstupoch boli zároveň osadené po dve bronzové pamätné tabule. Vždy jedna s ruským a jedna zo slovenským nápisom. MOST BOL ZRÚTENÝ NEMECKÝMI FAŠISTAMI V ROKU 1945. OBNOVENÝ BOL NA ROZKAZ MARŠÁLA SOVIETSKEHO SVÄZU KONEVA TECHNICKÝMI JEDNOTKAMI ČERVENEJ ARMÁDY ZA SPOLUPRÁCE PRIEMYSELNÝCH PODNIKOV ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY. ZAČIATOK: SEPT. 1945. DOKONČENIE: JAN. 1946. V roku 1977 boli pamätné tabule reštaurované.