Gábor Steiner (1887 - 1942), ilegálny pracovník KSS, zahynul v koncentračnom tábore v Buchenwalde v roku 1942. Na Steinerovej ulici (dnes Krížna) mu 11. decembra 1960 odhalili pamätnú tabuľu z červeného mramoru s bronzovým portrétnym reliéfom od akademického sochára Františka Draškoviča (s textom: Pamiatke zakladajúceho člena KSČ, významného funkcionára KSČ na Slovensku a protifašistického bojovníka. Zahynul v Buchewalde 8. 10. 1942). Dnes sa tu tabuľa nenachádza.

 

Štefan Szabó (1909 - 1945), ilegálny pracovník KSS, zahynul pri Melku pri nálete na transport väzňov. Na Szabóovej ulici (dnes Blumentálska) mu odhalili 12. decembra 1960 pamätnú tabuľu z bieleho mramoru s bronzovým portrétnym reliéfom od akademického sochára Ladislava Resslera (s textom: Štefan Szabó 1909-1945 - Pamiatke protifašistického bojovníka, popredného predstaviteľa bratislavskej oblastnej organizácie ilegálnej KSS - Umučený v Mauthausene vo februári 1945). Dnes sa tu tabuľa nenachádza.

 

Vyšetrovňa antifašistov. Počas 2. svetovej vojny mal POHG svoju policajnú vyšetrovňu zriadenú na Vlčkovej ulici č. 35. Túto skutočnosť na fasáde domu pripomínala pamätná tabuľa od sochára Jozefa Jankoviča. Pamätnú tabuľu odhalili 20. septembra 1964. Dnes sa tu už nenachádza.

 

Alexander Markuš (1913 - 1945), stredoškolský profesor, politický komisár partizánskych skupín zahynul po nálete na transport väzňov do Melku a Mauthausenu. Na budove na Mariánskej ulici oproti ústiu Heydukovej ulice mal pamätnú tabuľu s textom: Na počesť Alexandara Markuša, politického komisára prvých partizánskych skupín v Malých Karpatoch, verného syna KSČ, profesora a predstaviteľa pokrokovej inteligencie, ktorý bol na jar 1945 v boji proti fašizmu a za slobodu nášho národa fašistami umučený v Mauthausene. Pri odhalení v roku 1954 zároveň Mariánsku ulicu premenovali na Markušovu ulicu. Pamätná tabuľa sa tu dnes nenachádza.

 

Pamätná tabuľa Alexandra Markuša

Napísal: Ján Vyhnánek,  www.bratislavskerozky.sk

 

Dátum odhalenia: 4.9.1959

Príležitosť: 15. výročie SNP a premenovanie školy na Gymnázium Alexandra Markuša

Autor: Ľudovít Mack

Lokalizácia: Grösslingová 18 – gymnázium

 

Popis: na budove školy (1906-1908, Ödön Lechner) bola pri príležitosti 15. výročia SNP a premenovania školy na Gymnázium Alexandra Markuša (GAMČA) odhalená pamätná tabuľa tomuto pedagógovi a protifašistickému bojovníkovi. V hornej časti mramorovej plakety bol situovaný výrok Klementa Gottwalda ako motto: „Slovenský ľud dokázal svoj jasný pokrokový a demokratický postoj vo svojom slávnom povstaní“. Pod ním sa nachádzal samotný text tabule: „Škola Alexandra Markuša, člena KSČ, ilegálneho pracovníka, veliteľa partizánskych skupín v Malých Karpatoch, ktorý tu maturoval v roku 1931“. Naspodku bol lokalizovaný dátum odhalenia tabule (4. IX.1959) a reliéf lipovej ratolesti a kosáka s kladivom.

MOTTO: SLOVENSKÝ ĽUD DOKÁZAL SVOJ JASNÝ POKROKOVÝ A DEMOKRATICKÝ POSTOJ VO SVOJOM SLÁVNOM POVSTANÍ. KL. GOTTWALD

ŠKOLA ALEXANDRA MARKUŠA ČLENA KSČ, ILEGÁLNEHO PRACOVNÍKA, VELITEĽA PARTIZÁNSKYCH SKUPÍN V MALÝCH KARPATOCH, KTORÝ TU MATUROVAL V ROKU 1931.
4. IV. 1959.

 

Stav: po roku 1989 bola tabuľa odstránená

 

MÁLEK, V. – ORLOVSKÝ, D.: Potulky po Bratislave. Bratislava: Obzor, 1965, s. 82 a 84.

 

Obetiam koncentračného tábora v Petržalke. Pamätná tabuľa z mramoru na pamiatku 896 väzňov, ktorí prišli o život v petržalskom koncentračnom tábore bola odhalená v roku 1955 na petržalskom kine Iskra na Zväzáckej ulici. Budova bola asanovaná a tabuľa sa stratila a je nezvestná.

Pozn.: Na tabuli boli stvárnené dva prekrížené samopaly s hviezdou a prisahajúca dlaň a medzi týmito dvomi symbolmi bol nápis:

1945 1955 Na večnú pamäť 896 obetiam fašizmu zavraždeným v koncentračnom tábore v Petržalke. Česť ich pamiatke.

 

  

Eugen Guderna (1921 - 1944), organizátor revolučnej mládežníckej organizácie v Bratislave a protifašistický bojovník, o život prišiel v Mauthausene, má v Bratislave pomník na Nevädzovej ulici. Na dnes asanovanej budove na Štefánikovej ulici mu 5. septembra 1964 odhalili pamätnú tabuľu s reliéfnym portrétom, ktorej autorom bol akademický sochár Rudolf Horňák. 

Pozn.: Na tabuli bol nápis:

V TOMTO DOME BÝVAL EUGEN GUDERNA, SPOLUZAKLADATEĽ ILEGÁLNEJ REVOLUČNEJ MLÁDEŽNÍCKEJ ORGANIZÁCIE V BRATISLAVE. BOL UMUČENÝ V KONCENTRAČNOM TÁBORE V MAUTHAUSENE.

 

Eugen Guderna mal na nároží Ľudového námestia a Svätovojtešskej ulice pamätnú tabuľu z bieleho mramoru s textom: Na pamäť Eugena Gudernu, zápalistého pracovníka medzi robotníckou mládežou, ktorý v čase temného fašizmu viedol mládež do boja za slobodu a šťastie nášho národa. Roku 1945 bol umučený fašistami. Pamätná tabuľa mohla byť osadená v roku 1954, keď bola Svätovojtešská ulica premenovaná na Gudernovu. Po roku 1989 bola pamätná tabuľa odstránená a obnovil sa pôvodný názov ulice.

 

Eugen Guderna mal osadenú ďalšiu pamätnú tabuľu na Továrenskej ulici pri vrátnici závodu Kablo, kde pracoval. Na portrétnej tabuli bol text: Eugen Guderna 1921-1944 - Náš spolupracovník, hrdina odboja, položil svoj mladý život za šťastnú socialistickú budúcnosť nášho národa.

 

Jozef Žabka († 1945), myjavský partizán, padol za našu slobodu. Na nádvorí podniku Tesla na Račianskej ulici mal na fasáde budovy osadenú pamätnú tabuľu, ktorá vznikla už v roku 1948 alebo 1949. Text na tabuli: Oj, veď umrieť za vlasť, oj, veď to nebolí! (S. Chalúpka) - Mladý hrdina Jozef Žabka umrel za vlasť roku 1945 na jar v radoch myjavských partizánov. Spomíname na neho s láskou.

 

Karol Šmidke (1897 - 1952) bol komunistický funkcionár aktívny v protifašistickom odboji. Pamätnú tabuľu mu na vstupnej budove závodu Tesla na Račianskej ulici odhalili 20. januára 1967. Autorom pamätnej tabule bol sochár Ján Miklánek. Bol na nej reliéf profilu tváre K. Šmidkeho a nápis KOMUNISTA - BOJOVNÍK KAROL ŠMIDKE V R. 1950-52 RIADITEĽ N. P. TESLA BRATISLAVA - PRE ŽIVOT MYŠLIENOK TVOJHO ŽITIA SNÁH... (-ža: Úcta človekovi - komunistovi. V Tesle slávnostne odhalili pamätnú tabuľu Karolovi Šmidkemu, in: Večerník 20. 1. 1967, str. 1). Budova bola asanovaná.

 

Róbert Štirba bol popravený za účasť v SNP. Pamätnú tabuľu od akademického sochára Ladislava Majerského mal 2. augusta 1964 odhalenú na rodnom dome na Sklenárskej ulici č. 760. Veľká časť ulice bola neskôr asanovaná, pred rokom 1989 bola tabuľa osadená na dome Mlynská dolina č. 33, ale dnes sa tu asi nenachádza.

 

Ján Osoha (1901 - 1945), člen KSS, zahynul v koncentračnom tábore Mauthausen. Pri dome na Údolnej ul. č. 4, v ktorom býval, mu 20. februára 1965 odhalili pamätnú tabuľu od akademického sochára Pavla Chrťana.

 

František Tibenský (1905 - 1944). Vo Vajnoroch na dome Pri starom letisku č. 28 mu 11. mája 1969 odhalili pamätnú tabuľu z lešteného šedého mramoru od akademického sochára Tibora Kaveckého s textom: V tomto dome býval František Tibenský, ktorý ako protifašisticý bojovník obetoval život za našu krajšiu budúcnosť. 2. IX. 1905 - 2. III. 1944. Dnes sa tam pamätná tabuľa nenachádza.

 

Ilegálna činnosť KSS za Slovenského štátu. Malý domček pre ilegálnu tlačiareň vybudovalo v jeseni 1941 päť členov komunistickej strany (Oto Krajňák, Arnošt Fabián, Leopold Vajczík, Ján Vaňo, František Müller) na ulici Priekopy v záhrade rodinného domu ruského emigranta ale antifašistu Kagramova. V domčeku komunisti skrývali zbrane, tlačili Hlas Ľudu a letáky, organizovala sa tu partizánska skupina Janka Kráľa. Neďaleko sídla saleziánov na Miletičke bol 23. augusta 1942 zatknutý iný člen strany, ktorý pri vypočúvaní prezradil jemu známu štruktúru ilegálnej komunistickej strany a taktiež miesto tlačiarne na Priekopách.
Pred domčekom vybudovali pomník ilegálnej činnosti KSS v podobe bronzového reliéfu predstavujúceho členov komunistickej strany pri rozmnožovaní ilegálnej tlače. Bol umiestnený na veľkej stéle z pieskovca a odhalili ho roku 1959. Jeho autormi boli akademický sochár Valér Vavro a architekt E. Schiller. Samotný domček bol adaptovaný ako múzeum ilegálnej činnosti KSS v roku 1959 a bola na ňom pamätná tabuľa. Už v 70-tych rokoch minulého storočia sa stal domček súčasťou areálu novopostaveného Domu stavbárov, po roku 1989 bol asanovaný a pomník sa tu nenachádza (Gavril Gryzlov: Ružinovský domček, str. 138-141, in: Ročenka Mesta Bratislavy1960, Bratislava 1959).

 

Typografom tlačiarne Andrej. Typografom tlačiarne Andrej. Počas 2. svetovej vojny sa v tlačiarni Andrej zorganizovala ilegálna skupina komunistických zamestnancov, ktorí za pomoci aj ďalších nekomunistických pracovníkov tlačili a rozmnožovali ilegálne noviny Kladivo a Hlas Ľudu. Prvá skupina typografov bola zadržaná 22. mája 1942 a po takmer ročnom väzení boli odsúdení na niekoľkoročné tresty väzenia. Z dôvodu chýbajúcich zamestnancov v tomto odbore boli prepustení. Počiatkom roka 1945 však bola zadržaná veľká skupina typografov, ktorá bola 31. marca 1945 v tragickom transporte odvezená do Mauthausenu.
Tlačiareň Andrej (pôv. Andrej účastinárska spoločnosť, od r. 1950 Tlačiarenské závody Pravda) sa v dobe socializmu stala súčasťou tlačiarenských závodov Pravda, ktoré k pôvodnej budove na Jesenského pristavali v rokoch 1958-60 novú budovu tlačiarenskeho kombinátu s vestibulom zo Štúrovej ulice.

 

Na malej pamätnej tabuli, ktorá bola umiestnená vo vstupnej hale budovy na Jesenského 12 bol menoslov zamestnancov tlačiarne, ktorí prišli o život v 2. svetovej vojne. Tabuľa bola osadená asi v rozpätí rokov 1945-60 (Vladimír Hančin: Pomníky, pamätné tabule, budovy a pamätné miesta viažúce sa k robotníckemu hnutiu, revolučným tradíciám, činnosti a bojom KSČ v Bratislave - II. časť, bulletin Bratislavskej informačnej služby, február 1971, str. 5).

 

V interiéri vestibulu novej budovy na Štúrovej 4 odhalili 8. mája 1975 pamätnú tabuľu, ktorej autorom bol Ladislav Šichman. Na tabuli bol menoslov padlých zamestnancov tlačiarne vrátane troch redaktorov bývalej povstaleckej Pravdy (F. Janáček, M. Martinko, J. Siakeľ). 

 

Ak nikto dosiaľ na svete nežil po smrti, my po smrti žiť dobyli sme právo.
M. Lajčiak

Obetiam fašizmu
V. Bartošek, A. Bojňanský, J. Bučko, A. Fischer, Š. Gálik, F. Janáček, A. Kadnár, K. Labuda, M. Martinko, J. Rozenzweig, P. Sadloň, J. Siakeľ, J. Škulec, F. Šrank, K. Wetzler.

Nezabúdame
Pracujúci Pravdy, tlačového kombinátu KSS

 

A. Bojňanský, Ján Bučko, Štefan Gálik, Anton Kadnár, Karol Labuda, Pavel Sadloň, Jozef Škulec, František Šrank boli v transporte väzňov do Mauthausenu, ktorý vypravili z Bratislavy 31. marca 1945. Celý transport nacisti po príchode do koncentračného tábora vyvraždili. V. Bartošek spáchal samovraždu v cele na Slovensku. K osudom ďalších odbojárov z pamätnej tabule sme zatiaľ v dostupnej literatúre nenašli zmienku.

 

 

Použitá literatúra:

Pamiatky protifašistického odboja v Bratislave, in: Pamiatky a príroda 5/1984, str. 5, 6;
Jozef Koči: Stručný sprievodca revolučnými tradíciami Bratislavy, Bratislava 1989, str. 19-45

Kamerové systémy