Komunistické

Július Nagy (1875 - 1925) bol jeden zo zakladateľov KSČ a poslancom parlamentu ČSR. Pomník mu odhalili 16. októbra 1961 v parku na Odborárskom námestí. Autorom bronzovej busty bol akademický sochár Ervín Staník. Podstavec a úpravu okolia navrhol architekt E. Schiller. Pomník sa tu dnes nenachádza. 

 

Rudolf Martanovič (1898 - 1955), člen KSČ bol prvým predsedom KNV v Bratislave. Vo vestibule bývalej budovy KNV na Dostojevského rade mu 9. decembra 1961 odhalili pamätnú tabuľu s bronzovou bustou. Autorom pamätnej tabule s bustou bol akademický sochár Rudolf Uher a interiérovú úpravu navrhol architekt E. Schiller. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tu dnes pamätná tabuľa nenachádza.

Varšavská zmluva. V priechode Primaciálneho paláca bola 3. augusta 1978 odhalená pamätná tabuľa od akademických sochárov L. Snopeka a L. Šichmana za spolupráce architekta Beisetzera, ktorá pripomínala už desaťročnú udalosť po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy, keď tu zástupcovia šiestich socialistických krajín vrátane Československa podpísali vyhlásenie o jednote. Dnes sa tu nenachádza.

Georgi (Juraj) Dimitrov (1882 - 1940), popredný predstaviteľ bulharského robotníckeho a komunistického hnutia mal odhalenú bronzovú sochu na kamennom podstavci v areále závodu CHZJD (dnes Istrochem). Pravdepodobne sa tam už nenachádza.

Vladimír Iľjič Lenin (1870 - 1924), vodca VOSR, mal 6. novembra 1970 odhalený pomník v podobe bronzovej busty na kamennom podstavci na Leninovom námestí (dnes Jakubovo nám.). Autormi pomníka boli akademický sochár Jozef Pospíšil a architekt Otto Wiesner. Pomník sa tu už nenachádza.

František Kubač (1887 - 1958), člen KSČ a odbojár, po oslobodení predseda SNR, mal 11. mája 1971 odhalený pomník od akademického sochára Bohumíra Prihela na Gottwaldovom námestí (dnes Nám. Slobody). Pomník sa tu už nenachádza.

Milicionár. Pamätník Ľudových milícií v podobe impozantnej bronzovej sochy milicionára na kamennom podstavci bol v roku 1973 odhalený v parku na Račianskom mýte. Autormi pamätníka boli akademický sochár Ján Kulich a architekt Jozef Lacko.

Ernest Thälmann (1886 - 1944), od roku 1925 predseda nemeckej KS, bol zavraždený v koncentračnom tábore v Buchenwalde. V roku 1975 mu odhalili kamennú pamätnú tabuľu na ZDŠ, ktorá niesla jeho meno na vtedajšej Thälmannovej ulici. Autorkou pamätnej tabule bola akademická sochárka Klára Pataki.

Ľudové milície. Pamätné tabule Ľudových milícií boli odhalené v Bratislave v roku 1973 na dvoch miestach, na Továrenskej 4 od akademického sochára Jozefa Mazana a na budove gymnázia na Dunajskej ulici kamenná pamätná tabuľa od akademickej sochárky Kláry Pataki. Po nežnej revolúcii boli odstránené.

Sekretariáty KSČ. Pamätné tabule prvých sekretariátov KSČ v Bratislave boli odhalené 7. mája 1971 na troch miestach, kde sekretariáty sídlili v 20-tych a 30-tych rokoch minulého storočia. Na Kolárskej od akademického sochára Jozefa Mazana, na Sládkovičovej 2 od akademického sochára Bohumíra Prihela a na Ul. Československej armády 31 od akademického sochára Rudolfa Šipkovského. Dnes sa tu pamätné tabule nenachádzajú.

Veľký február. Na budove Reduty na Mostovej ulici bola roku 1968 odhalená pamätná tabuľa od akademického sochára Alexandra Viku na pamäť februárovej demonštrácie v roku 1948.

Klement Gottwald (1896 - 1953), prvý robotnícky prezident Československa, mal na Gottwaldovom nám. (dnes Nám. Slobody) roku 1985 (alebo 13. 11. 1980) odhalené monumentálne súsošie. Súsošie bolo šesť a polmetrové, pylóny mali 11 m, pamätník bol z maďarského vápenca. Autormi boli akademickí sochári Tibor Bártfay, Karol Lacko a architekti Virgil Droppa a Juraj Hlavica. Pamätník bol po roku 1989 zahalený plachtou, v apríli 1991 deštruovaný odstrelom a rozobratý.

Jozef Visarionovič Stalin (1878 - 1953) mal na terajšom Nám. SNP postavený pomník v roku 1949. Bol postavený aj ako pocta k jeho 70. narodeninám. Autorom sochy z bronzu v nadživotnej veľkosti bol akademický sochár Pavol Bán. Keď neskôr po Stalinovej smrti prišlo k jeho dehonestácii, pomník z námestia nenápadne v noci odstránili. Teraz je v depozite SNG, ktorá ju v júli až októbri 2012 vystavila na verejnosti ako pútač výstavy socialistického realizmu.

František Zupka (1901 - 1976) sa v medzivojnovom a aj v povojnovom období stal poslancom československého parlamentu za komunistickú stranu. Po vojne zastával aj najvyššie funkcie v Ústrednej rade odborov. Preto mu aj pred Domom odborov na Nám. F. Zupku (dnes Istropolis na Trnavskom mýte) v roku 1988 odhalili bustu v nadživotnej veľkosti od akademického sochára Jána Kulicha na samostatnej betónovej stene. Po nežnej revolúcii bola busta odstránená.

Johan (Ján) Stindl. V Bratislavskej cvernovej továrni vznikla bunka KSS v roku 1921 a odbory sa zradikalizovali. V roku 1923 zorganizovali úspešný štrajk. V továrni pracoval aj Johan Stindl, dôverník Červených odborov. Na vstupe do závodu na Páričkovej ulici č. 18 mu 6. mája 1967 odhalili malú pamätnú tabuľu.

 

Použitá literatúra:
Pamiatky protifašistického odboja v Bratislave, in: Pamiatky a príroda 5/1984, str. 5, 6;
Marta Bezuchová, Viera Varínska: Výstavba pomníkov, búst, pamätných tabúľ a fontán, in: Pamiatky a príroda 2/1980, str. VI