Komunistické

Július Nagy (1875 - 1925) bol jeden zo zakladateľov KSČ a poslancom parlamentu ČSR. Pomník mu odhalili 16. decembra 1961 v parku na Odborárskom námestí. Autorom bronzovej busty bol akademický sochár Ervín Staník. Podstavec a úpravu okolia navrhol architekt E. Schiller. Pomník sa tu dnes nenachádza. 

 

Rudolf Martanovič (1898 - 1955), člen KSČ bol prvým predsedom KNV v Bratislave. Vo vestibule bývalej budovy KNV na Dostojevského rade mu 9. decembra 1961 odhalili pamätnú tabuľu s bronzovou bustou. Autorom pamätnej tabule s bustou bol akademický sochár Rudolf Uher a interiérovú úpravu navrhol architekt E. Schiller. Na tabuli bol nápis: Rudolf Martanovič 1898-1995 - Na pamäť významného bojovníka za práva robotníckej triedy, kandidáta ÚV KSČ, ktorý v tejto budove v r. 1949-1955 vykonával funkciu predsedu krajského národného výboru. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tu dnes pamätná tabuľa nenachádza.

Varšavská zmluva. V priechode Primaciálneho paláca bola 3. augusta 1978 odhalená pamätná tabuľa od akademických sochárov L. Snopeka a L. Šichmana za spolupráce architekta Beisetzera, ktorá pripomínala už desaťročnú udalosť po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy, keď tu zástupcovia šiestich socialistických krajín vrátane Československa podpísali vyhlásenie o jednote. Dnes sa tu nenachádza.

Stretnutie komunistických a robotníckych strán. Na budove rekreačného hotela ROH (Revolučné odborové hnutie) v Kráľovskom údolí bola 3. augusta 1978 odhalená pamätná tabuľa s textom: V tejto budove sa dňa 3. augusta 1968 uskutočnila porada predstaviteľov komunistických a robotníckych strán, ktorá zakotvila zásadu, že podpora, ochrana a upevnenie revolučných výdobytkov socializmu sú spoločnou internacionálnou povinnosťou všetkých socialistických krajín.

Georgi (Juraj) Dimitrov (1882 - 1940), popredný predstaviteľ bulharského robotníckeho a komunistického hnutia mal odhalenú bronzovú sochu na kamennom podstavci v areále závodu CHZJD (dnes Istrochem). Pravdepodobne sa tam už nenachádza.

Vladimír Iľjič Lenin (1870 - 1924), vodca VOSR, mal 6. novembra 1970 odhalený pomník v podobe bronzovej busty na kamennom podstavci na Leninovom námestí (dnes Jakubovo nám.). Autormi pomníka boli akademický sochár Jozef Pospíšil a architekt Otto Wiesner. Pomník sa tu už nenachádza.

František Kubač (1887 - 1958), člen KSČ a odbojár, po oslobodení predseda SNR, mal 11. mája 1971 odhalený pomník z leštenej žuly s bronzovou bustou od akademického sochára Bohumíra Prihela na Gottwaldovom námestí (dnes Nám. Slobody). Pomník sa tu už nenachádza.

Milicionár. Pamätník Ľudových milícií v podobe impozantnej bronzovej sochy milicionára na kamennom podstavci bol 22. februára 1973 odhalený v parku na Račianskom mýte. Autormi pamätníka boli akademický sochár Ján Kulich a architekt Jozef Lacko.

Ernest Thälmann (1886 - 1944), od roku 1925 predseda nemeckej komunistickej strany, bol zavraždený v koncentračnom tábore v Buchenwalde. Na základnej škole, ktorá niesla jeho meno, na vtedajšej Thälmannovej ulici (dnes Za kasárňou) mu 18. apríla 1975 odhalili portrétnu pamätnú tabuľu z vápenca s textom: Ernst Thälmann 1886-1944 - Na pamiatku veľkého syna nemeckého národa, predstaviteľa nemeckého proletariátu a predsedu Komunistickej strany Nemecka. Autorkou pamätnej tabule bola akademická sochárka Klára Pataki.

Ľudové milície. Reliéfne pamätné tabule Ľudových milícií boli odhalené v Bratislave 22. februára 1973 na dvoch miestach; na Továrenskej 4 od akademického sochára Jozefa Mazana (s textom: V tomto dome sa vo februári 1948 vytvorili prvé oddiely Ľudových milícií v Bratislave) a na budove gymnázia na Dunajskej ulici kamenná pamätná tabuľa z bieleho mramoru od akademickej sochárky Kláry Pataki (s textom: V tomto dome vo februári 1948 sídlili prvé jednotky Ľudových milícií v Bratislave). Po roku 1989 boli  tabule odstránené.

Sekretariáty KSČ. Pamätné tabule prvých sekretariátov KSČ v Bratislave boli odhalené 7. mája 1971 na troch miestach, kde sekretariáty sídlili v 20-tych a 30-tych rokoch minulého storočia. Na Kolárskej od akademického sochára Jozefa Mazana, na Sládkovičovej 2 reliéfna tabuľa od akademického sochára Bohumíra Prihela s textom: V tomto dome pracoval v rokoch 1932-1935 sekretariát Krajinského vedenia KSČ a Oblastný sekretariát KSČ a na Ul. Československej armády 31 (37) od akademického sochára Rudolfa Šipkovského s textom: V tomto dome pracoval v rokoch 1926-1927 sekretariát XX. kraja KSČ. Dnes sa tu pamätné tabule nenachádzajú.

Veľký február. Na budove Reduty na Mostovej ulici bola 21. februára 1968 odhalená pamätná tabuľa od akademického sochára Alexandra Viku na pamäť februárovej demonštrácie v roku 1948.

Klement Gottwald (1896 - 1953), prvý robotnícky prezident Československa, mal na Gottwaldovom námestí (dnes Nám. Slobody) osadené monumentálne súsošie. Bolo 6,5 metra vysoké, pylóny mali 11 m, pamätník bol z maďarského vápenca, obkladové dosky a plató z travertínu. Autormi boli akademickí sochári Tibor Bártfay, Karol Lacko a architekti Virgil Droppa a Juraj Hlavica. Odhalil ho 13. novembra 1980 prezident ČSSR Gustáv Husák. Pamätník bol po roku 1989 zahalený plachtou, v apríli 1991 deštruovaný odstrelom a rozobratý.

Klement Gottwald. Na nádvorí Vojenskej politickej akadémie na Kutuzovovej ulici odhalili 22. novembra 1974 pomník Klementa Gottwalda v podobe plastiky jeho dvojtretinovej postavy. Jej autorom bol sochár Tibor Bártfay.

Jozef Visarionovič Stalin (1878 - 1953) mal na terajšom Nám. SNP postavený pomník v roku 1949. Bol postavený aj ako pocta k jeho 70. narodeninám. Autorom sochy z bronzu v nadživotnej veľkosti bol akademický sochár Pavol Bán. Keď neskôr po Stalinovej smrti prišlo k jeho dehonestácii, pomník z námestia nenápadne v noci odstránili. Teraz je v depozite SNG, ktorá ju v júli až októbri 2012 vystavila na verejnosti ako pútač výstavy socialistického realizmu.

František Zupka (1901 - 1976) sa v medzivojnovom a aj v povojnovom období stal poslancom československého parlamentu za komunistickú stranu. Po vojne zastával aj najvyššie funkcie v Ústrednej rade odborov. Preto mu aj pred Domom odborov na Nám. F. Zupku (dnes Istropolis na Trnavskom mýte) v roku 1988 odhalili bustu v nadživotnej veľkosti od akademického sochára Jána Kulicha na samostatnej betónovej stene. Po nežnej revolúcii bola busta odstránená.

Johan (Ján) Stindl (1893 - 1943). V Bratislavskej cvernovej továrni vznikla bunka KSS v roku 1921 a odbory sa zradikalizovali. V roku 1923 zorganizovali úspešný štrajk. V továrni pracoval aj Johan Stindl, dôverník Červených odborov. Na vstupe do závodu na Páričkovej ulici č. 18 mu 6. mája 1967 odhalili malú pamätnú tabuľu s textom: V tomto závode pracoval významný revolučný činiteľ KSČ a Červených odborov Ján Stindl, narodený 7. februára 1893, ktorý tragicky zahynul 3. septembra 1943 pri výkone svojho ušľachtilého povolania za vec robotníckej triedy. Česť a sláva jeho pamiatke. Máj 1967. Pamätnú tabuľu odstránili asi pri rekonštrukčných prácach ešte pred rokom 1989.

 

Použitá literatúra:
Jozef Koči: Stručný sprievodca revolučnými tradíciami Bratislavy, Bratislava 1989, str. 19-45;
Pamiatky protifašistického odboja v Bratislave, in: Pamiatky a príroda 5/1974, str. 5, 6;
Marta Bezuchová, Viera Varínska: Výstavba pomníkov, búst, pamätných tabúľ a fontán, in: Pamiatky a príroda 2/1980, str. VI