Červená armáda

Iľja Danilovič Dibrova (1891- 1944), dôstojník ČA, bol organizátorom partizánskeho odboja na Slovensku. Zahynul na hrebeni Bielych Karpát. Na Dibrovovom námestí (dnes Františkánske) mu odhalili v roku 1961 pamätnú tabuľu s portrétnym reliéfom. Autorom tabule z červeného mramoru bol akademický sochár Stanislav Hlobil. V roku 1990 bola uložená do depozitu Galérie mesta Bratislavy.

V roku 1995 oslovil primátor Starej Turej J. Kišš bratislavského primátora P. Kresánka listom, kde vyslovil záujem Starej Turej o túto pamätnú tabuľu. Až 150 kg vážiaca tabuľa bola v tomto čase už rozlomená na tri kusy a bola prevezená do Starej Turej. Odhalili ju tam 25. augusta 1996 na už existujúcom betónovom podstavci.

Marcel Gažík: Pamätná tabuľa I. D. Dibrova, in: Staroturanský spravodajca 10/1996, str. 10

Pozn.: Na tabuli bol nápis: 

NA PAMÄŤ UDATNÉHO PARTIZÁNSKEHO VELITEĽA PLUKOVNÍKA IĽJU DANILOVIČA DIBROVU VELITEĽA II. STALINOVEJ PARTIZÁNSKEJ BRIGÁDY V BIELYCH KARPATOCH. PADOL ZA NAŠU SLOBODU 13. X. 1944 POD JAVORINOU.

 

  

Alexej Gavrilovič Jemeľjanov, veliteľ partizánskej skupiny Pugačov, padol v bojoch počas SNP. Pamätnú tabuľu mu odhalili v novembri 1971 na bočnej fasáde hlavnej pošty zo strany Uršulínskej ulice. Jej autorom bol sochár Ľudovít Goga. Dnes sa tu pamätná tabuľa nenachádza.

Pozn.: Na tabuli bol nápis: 

NA PAMIATKU ALEXEJOVI GAVRILOVIČOVI JEMEĽJANOVI VELITEĽOVI PARTIZÁNSKEJ SKUPINY PUGAČOV KTORÝ PADOL V BOJI PROTI FAŠIZMU V SLOVENSKOM NÁRODNOM POVSTANÍ.

 

Rodion Jakovlevič Malinovskij (1898 - 1967), sovietsky maršál, bol veliteľom vojsk, ktoré 4. apríla 1945 oslobodili Bratislavu. V roku 1975 mu na fasáde domu na Malinovského 58 (dnes Šancová) odhalili mramorovú pamätnú tabuľu s bronzovým portrétnym reliéfom. Jej autorom bol akademický sochár Jozef Pospíšil za architektonickej spolupráce Miloša Gašparca. Pamätná tabuľa sa tu dnes nenachádza.

Pozn.: Na tabuli bol nápis: 

NA PAMIATKU MARŠÁLA SOVIETSKEHO ZVÄZU RODIONA JAKOVLEVIČA MALINOVSKÉHO VELITEĽA VOJSK II. UKRAJINSKÉHO FRONTU, KTORÉ 4. IV. 1945 OSLOBODILI BRATISLAVU.

 

Pamätná tabuľa oslobodenia Bratislavy

Napísal: Ján Vyhnánek,  www.bratislavskerozky.sk

 

Dátum odhalenia: 4.4.1953

Príležitosť: 8. výročie oslobodenia Bratislavy Červenou armádou

Autor: akad. soch. Tibor Kavecký

Lokalizácia: Hlavné námestie 1 – Stará radnica

 

Popis: pri príležitosti premenovania námestia a 8. výročia oslobodenia mesta Červenou armádou bola na fasáde Starej radnice odhalená obdĺžniková pamätná tabuľa z červeného mramoru s rytým textom:

 

Dňa 4. apríla 1945 oslobodila hrdinská Sovietska armáda naše mesto, čím umožnila nášmu pracujúcemu ľudu nastúpiť cestu k budovaniu novej krajšej Bratislavy. Naši pracujúci s láskou a vďakou spomínajú na hrdinov, ktorí nás oslobodili od fašistickej poroby. Na znak vďaky hrdinským červenoarmejcom – osloboditeľom rozhodla Rada ÚNV v Bratislave dňa 2. marca 1953 pomenovať toto námestie Námestím 4. apríla.

 

Stav: po roku 1989 bolo dostalo námestie pôvodný názov (Hlavné) a tabuľa bola odstránená.

 

BEHÚŇ, Š. – HARŤANSKÝ, F.: Zborník pamätníkov k udalostiam z II. svetovej vojny na území mesta Bratislavy. Bratislava: Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, 2004, s. 23.

ČUNDERLÍK, A. – BLEYOVÁ, O.: Stretnutie s Bratislavou. Bratislava: SPN, 1975, s. 27 a 40.

HAPÁK, P. – KOČI, J.: Stručný sprievodca pamätnými miestami robotníckeho hnutia, KSČ a oslobodenia Sovietskou armádou v Bratislave. Bratislava: BIPS, 1980, s. 74.

HORVÁTH, V.: Bratislavský topografický lexikón. Bratislava: Tatran, 1990, s. 50.

MÁLEK, V. – ORLOVSKÝ, D.: Potulky po Bratislave. Bratislava: Obzor, 1965, s. 30.

VYČISLÍK, A.: Po stopách osloboditeľov Bratislavy. Bratislava: MDKO, 1978, s. 116.

VYČISLÍK, A.: Vojenské pamiatky Bratislavy. Bratislava: Obzor, 1974, s. 88.

 

Oslobodenie Petržalky Červenou armádou. Mramorovú pamätnú tabuľu venovanú oslobodeniu Petržalky Červenou armádou venoval národný výbor a bola odhalená 4. apríla 1946 na budove školy v Petržalke na Zadunajskej ulici. Bezprostredne po oslobodení budova poslúžila ako poľný lazaret vojakom ČA. Škola bola asanovaná, pamätná tabuľa sa stratila a dnes je nezvestná.

 

Pamätník oslobodenia Rače (Vychádzajúce slnko)

Napísal: Ján Vyhnánek, www.bratislavskerozky.sk

 

Dátum odhalenia: 17.9.1966

Autor: akad. soch. Pavol Chrťan, Ing. arch. Miloš Gašparec

Lokalizácia: Detvianska ulica – park

 

Popis: v blízkosti pomníka padlým v I. a II. svetovej vojne bol odhalený pamätník, tvorený žulovým podstavcom s textom „4.4.1945“, na ktorom bola umiestnená plastika z duralumínia, znázorňujúca Slnko slobody. Na jeho mieste stál predtým menší pomník, postavený obyvateľmi Rače ako pamiatka na poľný cintorín Sovietskej armády.

 

Stav: v roku 1998 pri príležitosti 150. výročia meruôsmych rokov 1848-1849 uskutočnili celkovú rekonštrukciu parku, pri ktorej pomník oslobodenia odstránili

 

ČUNDERLÍK, A. – BLEYOVÁ, O.: Stretnutie s Bratislavou. Bratislava: SPN, 1975, s. 27.

HAPÁK, P. – KOČI, J.: Stručný sprievodca pamätnými miestami robotníckeho hnutia, KSČ a oslobodenia Sovietskou armádou v Bratislave. Bratislava: BIPS, 1980, s. 34.

HAVLOVIČ, Ľ.: Rača: z dejín a pamiatok obce. Bratislava: FB, 2002, s. 57.

HORVÁTH, V.: Bratislavský topografický lexikón. Bratislava: Tatran, 1990, s. 79.

VYČISLÍK, A.: Po stopách osloboditeľov Bratislavy. Bratislava: MDKO, 1978, s. 107-108, 115.

VYČISLÍK, A.: Vojenské pamiatky Bratislavy. Bratislava: Obzor, 1974, s. 85.

 

Pilótový most cez Dunaj postavili ženijné jednotky Červenej armády v apríli 1945 a 28. apríla ho uvoľnili do užívania pre verejnosť. V roku 1960 odhalili na miestach vstupov na most na Rázusovom nábreží na kamennom zábradlí a v Petržalke na Tyršovom nábreží na granitovom podstavci rovnaké pamätné bronzové tabule od akademickej sochárky Edity Maxonovej Čiernikovej. Dnes sa tabuľa na ľavom brehu Dunaja nenachádza a na petržalskej strane je len podstavec, tabuľu rozbili vandali alebo zberači kovov.

Pozn.: Na tabuliach bol nápis: 

V TÝCHTO MIESTACH VYBUDOVALI ŽENIJNÉ JEDNOTKY SLÁVNEJ SOVIETSKEJ ARMÁDY PRVÝ PILÓTOVÝ MOST. 28. APRÍLA R. 1945 HO ODOVZDALI DO POUŽÍVANIA VEREJNOSTI.

 

 

Pamätná tabuľa sovietskej frontovej transfúznej stanice

Napísal: Ján Vyhnánek,  www.bratislavskerozky.sk

 

Dátum odhalenia: 3.4.1960

Príležitosť: 15. výročie oslobodenia Bratislavy Červenou armádou

Autor: akad. soch. Rudolf Horňák

Lokalizácia: Šulekova 20 – nemocnica

 

Popis: pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta bola na fasáde nemocnice odhalená bronzová pamätná tabuľa s reliéfom občanov, prichádzajúcich darovať krv raneným sovietskym vojakom, keďže v roku 1945 sa tu nachádzala transfúzna stanica sovietskej poľnej nemocnice.

Pozn.: Na tabuli bol nápis: 

V TEJTO BUDOVE BOLA V R. 1945 SOVIETSKA FRONTOVÁ TRANSFÚZNA STANICA, DO KTOREJ DENNE PRICHÁDZALI STOVKY BRATISLAVSKÝCH ObčANOV ABY DALI SVOJU KRV PRE ZÁCHRANU ŤAŽKO RANENÝCH SOVIETSKYCH HRDINOV.

 

Stav: odstránená pri prestavbe budovy

 

ČUNDERLÍK, A. – BLEYOVÁ, O.: Stretnutie s Bratislavou. Bratislava: SPN, 1975. s. 28.

HAPÁK, P. – KOČI, J.: Stručný sprievodca pamätnými miestami robotníckeho hnutia, KSČ a oslobodenia Sovietskou armádou v Bratislave. Bratislava: BIPS, 1980, s. 103.

HORVÁTH, V.: Bratislavský topografický lexikón. Bratislava: Tatran, 1990, s. 287.

VYČISLÍK, A.: Po stopách osloboditeľov Bratislavy. Bratislava: MDKO, 1978, s. 102 a 119.

VYČISLÍK, A.: Vojenské pamiatky Bratislavy. Bratislava: Obzor, 1974, s. 89.

 

Pamätná tabuľa veliteľstva Sovietskej armády

Napísal: Ján Vyhnánek,  www.bratislavskerozky.sk

 

Dátum odhalenia: 3.4.1960

Príležitosť: 15. výročie oslobodenia Bratislavy Červenou armádou

Autor: akad. soch. Tibor Kavecký

Lokalizácia: Špitálska 39

 

Popis: na nároží dvojposchodovej budovy z roku 1900 bola pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta umiestnená textová tabuľa z červeného mramoru s reliéfom, deklarujúca, že v budove sídlilo v prvých dňoch po oslobodení vojenské veliteľstvo mesta. Jeho prvým veliteľom bol plk. Ťapkin. Pod textom sa nachádzala päťramenná hviezda a okrúhly reliéf hlavy sovietskeho vojaka.

Pozn.: Na tabuli bol nápis:

V tejto budove bola v apríli 1945 umiestnená prvá sovietska Komandatúra goroda

 

Stav: po roku 1989 odstránená

 

ČUNDERLÍK, A. – BLEYOVÁ, O.: Stretnutie s Bratislavou. Bratislava: SPN, 1975. s. 27.

HAPÁK, P. – KOČI, J.: Stručný sprievodca pamätnými miestami robotníckeho hnutia, KSČ a oslobodenia Sovietskou armádou v Bratislave. Bratislava: BIPS, 1980, s. 33.

HORVÁTH, V.: Bratislavský topografický lexikón. Bratislava: Tatran, 1990, s. 76.

MÁLEK, V. – ORLOVSKÝ, D.: Potulky po Bratislave. Bratislava: Obzor, 1965, s. 78.

VYČISLÍK, A.: Po stopách osloboditeľov Bratislavy. Bratislava: MDKO, 1978, s. 98 a 118-119.

VYČISLÍK, A.: Vojenské pamiatky Bratislavy. Bratislava: Obzor, 1974, s. 92.

 

Most Červenej armády. Ustupujúci nemeckí vojaci vyhodili 2. apríla 1945 jediný bratislavský most cez Dunaj do povetria. Červená armáda vybudovala na jeho mieste most železnej konštrukcie za necelých šesť mesiacov. Most Červenej armády slávnostne otvorili 3. februára 1946, keď na jeho vstupoch boli zároveň umiestnené po dve pamätné tabule zo šedého mramoru. Vždy jedna s ruským a jedna zo slovenským textom. V roku 1977 boli pamätné tabule reštaurované.

Pozn.: Na tabuliach v slovenčine bol nápis: 

MOST BOL ZRÚTENÝ NEMECKÝMI FAŠISTAMI V ROKU 1945. OBNOVENÝ BOL NA ROZKAZ MARŠÁLA SOVIETSKEHO SVÄZU KONEVA TECHNICKÝMI JEDNOTKAMI ČERVENEJ ARMÁDY ZA SPOLUPRÁCE PRIEMYSELNÝCH PODNIKOV ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY. ZAČIATOK: SEPT. 1945. DOKONČENIE: JAN. 1946.