Rôzne poľné nemocnice Červenej armády v Senici

Okres Senica

V Senici početné poľné nemocnice Červenej armády pochovali hospitalizovaných vojakov, ktorí v nich zomreli, predovšetkým na spoločnom nemocničnom pohrebisku, ktoré sa nachádzalo v juhovýchodnej časti mestského cintorína. Pravdepodobne tomu bolo aj vtedy, keď bolo miesto hrobu v nemocničnom výkaze označené ako mestský cintorín, pretože sme nenašli ani jeden preukázateľný prípad, pri ktorom by hrob sovietskeho vojaka zriadili medzi civilnými hrobmi. Druhým miestom, kde bolo založené nemocničné pohrebisko, bol priestor kasární, kde mala Červená armáda zriadené Vojenské mestečko. Tu mali vyhradený priestor poľné nemocnice SEG 2430 a GLR 5283.

Poľná nemocnica EP 233

Zdravotnícke zariadenie Červenej armády Evakopunkt 233 v marci 1945 pôsobilo v meste Šahy a potom v Leviciach. Od 11. apríla EP 233 prijímal prvých pacientov z radov červenoarmejcov v Senici, kde celkovo vykázal 14 mŕtvych vojakov, posledný zomrel 26. apríla. Vojaci boli pochovaní v Senici, v popise miesta hrobov sa uvádzal juhovýchodný okraj mestského cintorína, teda miesto spoločného nemocničného cintorína Červenej armády. Zo Senice sa poľná nemocnica EP 233 presťahovala do Brna, kde vykázala mŕtvych medzi 30. aprílom a 8. májom.

  • Pavel Ivanovič Žedek (Павел Иванович Жедек) sa narodil v roku 1905 na Ukrajine asi v meste Ľvov (Львовская обл., Шевченковский р-н). Do Červenej armády ho povolal jeden z komisariátov Ľvova (Шевченковский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Michajlovnu Žedek z Ľvovského okresu (Львовский р-н). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 227. streleckej divízie. Zomrel 12. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici EP 233 na následky infekcie rán utŕžených 9. apríla, do nemocnice ho prijali 11. apríla. Pochovali ho na nemocničnom pohrebisku na juhovýchodnom okraji mestského cintorína v Senici.
  • Jevtuch Aleksandrovič Nemcu (Евтух Александрович Немцу) sa narodil v roku 1920 v Besarábii v Izmailskej oblasti, ktorá sa po roku 1940 stala ukrajinskou súčasťou, v okrese zapísanom ako Subbotovský. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol Suvorovský okres (Измаильская обл., Субботовский-Суворовский р-н), ktorého centrom bola obec Suvorovo (ukr. с. Суворове). Do Červenej armády ho povolal komisariát Suvorova (Субботовский-Суворовский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Nataľju Viktorovnu Nemcu z toho istého okresu z obce Chajzikurda, v sovietskej epoche premenovanej na Komišivku (с. Хайзикурда; ukr. Комишівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v jednotke č. 40 (možno 40. gardový jazdecký pluk 10. gardovej jazdeckej divízie). Zomrel po strate krvi 12. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici EP 233 na následky zranení z 10. apríla, do nemocnice ho prijali 11. apríla. Pochovali ho na nemocničnom pohrebisku na juhovýchodnom okraji mestského cintorína v Senici.
  • Vladimir Jakovlevič Tiplov (Владимир Яковлевич Типлов, niekde Titlov, Титлов) sa narodil v roku 1909 Rusku v obci Podlesnaja Sloboda pri meste Luchovicy (Московская обл., Луховицкий р-н, с. Подлесная Слобода). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát mesta Luchovicy (Луховицкий РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Agrafenu Nikandrovnu Tiplovovú z Podlesnej Slobody. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako šofér v 1358. protilietadlovom delostreleckom pluku 27. protilietadlovej delostreleckej divízie. Zomrel 13. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici EP 233 na následky otravy z 10. apríla, do nemocnice ho prijali 12. apríla. Pochovali ho na nemocničnom pohrebisku na juhovýchodnom okraji mestského cintorína v Senici.
  • Gleb Vasiľjevič Ryžkov (Глеб Васильевич Рыжков, niekde Rožkov, Рожков) sa narodil v roku 1907 v Rusku v Gusevskom okrese, ktorého centrom je mesto Gus-Chrustaľnyj (Гусь-Хрустальный), v obci zapísanej ako Tišino alebo Tošino (Ивановская обл., Гусевский р-н, п. Тишино altern. Тошино). Do Červenej armády ho 26. júla 1941 povolal komisariát mesta Votkinsk (Воткинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Mariju Pavlovnu Ryžkovovú z obce Saltykovka pri Reutove - mestskej súčasti Moskvy (п. Салтыковка, г. Реутов). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1358. protilietadlovom delostreleckom pluku 27. protilietadlovej delostreleckej divízie. V tejto jednotke mu 12. septembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 11. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici EP 233 na následky otravy z toho istého dňa, do nemocnice ho prijali v stave agónie. Pochovali ho na nemocničnom pohrebisku na juhovýchodnom okraji mestského cintorína v Senici.
  • Makar Safonovič Smoglin (Макар Сафонович Смоглин, niekde Smuglij, Смуглий) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine pri meste Tuľčin (Украинская ССР, Винницкая обл., Тульчинский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Tuľčina (Тульчинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Pelageju Kirilovnu Smoglin z obce Kinašiv pri Tuľčine (ukr. Кинашів). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili od 6. apríla 1945. Predchádzajúcim miestom služby bol pravdepodobne 281. gardový strelecký pluk 93. gardovej streleckej divízie. Zomrel 15. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici EP 233 na následky infekcie rán utŕžených 13. apríla, do nemocnice ho prijali 13. apríla. Pochovali ho na nemocničnom pohrebisku na juhovýchodnom okraji mestského cintorína v Senici.
  • Timofej Moisejevič Tkač (Тимофей Моисеевич Ткач, niekde Matvejevič, Матвеевич, výnimočne Andrejevič, Андреевич) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v obci Nalivajko pri meste Golovanevsk (Украинская ССР, Одесская обл., Голованевский р-н, с. Наливайко; ukr. Голованівськ, Наливайка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Golovanevska (Голованевский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Ivu Jakovlevnu Tkač z Nalivajka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie, do ktorej bol zaradený od 19. februára 1945. Zomrel 16. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici EP 233 na následky zranení z 10. apríla, do nemocnice ho prijali 15. apríla. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji mestského cintorína v Senici.
  • Grigorij Pavlovič Polujev (Григорий Павлович Полуев) sa narodil v roku 1922 na Ukrajine pri obci Peščanyj Brod v obci zapísanej ako Novomichajlovka (Украинская ССР, Кировоградская обл., Песчано-Бродский р-н, с. Новомихайловка). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Pesčanyj Brod (Песчано-Бродский РВК; ukr. Піщаний Брід). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Ninu Petrovnu Polujevovú z Novomichajlovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 610. streleckom pluku 203. streleckej divízie. Zomrel 15. alebo 16. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici EP 233 na následky zranení z 12. apríla, do nemocnice ho prijali 13. apríla. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji mestského cintorína v Senici.
    Je možné, že vojak je totožný s vojakom rovnakého mena (raz zapísaný ako Pačujev, Пачуев) a roku narodenia, ktorému v zostave 222. gardového streleckého pluku 72. gardovej streleckej divízie 8. septembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Tohto vojaka do Červenej armády povolal komisariát mesta Novoukrajinka (Ново-Украинский РВК, ukr. Новоукраїнка). Novoukrajinku a Peščanyj Brod delí vzdušnou čiarou cca 10 km, obe divízie prechádzali západným Slovenskom.
  • Jefim Vasiľjevič Michajlov (Ефим Васильевич Михайлов) sa narodil v roku 1899 v Rusku pri obci Upornaja (Краснодарский край, Упорненский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Upornaja (Упорненский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Nataľju Ivanovnu Michajlovovú z obce Upornaja (ст. Упорная). Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako strelec v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu dvakrát v roku 1944 (14. mája a 30. augusta) udelili medailu Za bojové zásluhy. Zomrel 20. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici EP 233 na následky zranení z 15. apríla, do nemocnice ho prijali 17. apríla. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji mestského cintorína v Senici. Posmrtne 20. mája 1945 mu udelili medailu Za odvahu za bojový čin z 29. marca 1945 pri prekročení rieky Nitra, keď bol ranený. V odôvodnení všetkých vyznamenaní ho spomínajú ako člena ženijnej čaty.
  • Grigorij Mironovič Rudenko (Григорий Миронович Руденко) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine pri obci Domanevka v obci zapísanej ako Novoaleksandrovka (Украинская ССР, Одесская обл., Доманевский р-н, с. Новоалександровка; ukr. Доманівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Domanevky (Доманевский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol sestru Annu Mironovnu Rudenko z Novoaleksandrovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 64. mechanizovanej brigáde. Zomrel 21. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici EP 233 na následky zranení z 18. apríla, do nemocnice ho prijali 20. apríla. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji mestského cintorína v Senici.
  • Ostap Aleksejevič Bojko (Остап Алексеевич Бойко) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine v obci zapísanej ako Lyžany (pravdepodobne Ležanovka) pri meste Grimajlov (Украинская ССР, Тарнопольская обл., Гримайловский р-н, с. Лыжаны; ukr. Гримайлів, Лежанівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Grimajlova (Гримайловский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Mariju Dmitrievnu Bojko z obce Lyžany. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 30. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 23. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici EP 233 na následky zranení zo 16. apríla, do nemocnice ho prijali 18. apríla. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji mestského cintorína v Senici.
  • Nikolaj Kuzmič Kuznecov (Николай Кузьмич Кузнецов) sa narodil v roku 1924 v Rusku v Tatarstane v osade Djatlovo pri meste Laiševo (Татарская АССР, Лаишевский р-н, д. Дятлово). V zostave Červenej armády bol od 2. septembra 1942, povolal ho komisariát Laiševa (Лаишевский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Jevgeniju Jegorovnu Kuznecovovú z Djatlova. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako zameriavač mínometu (82 mm) v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 22. januára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 23. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici EP 233 na následky zranení z 15. apríla, do nemocnice ho prijali 16. apríla. Dňa 18. apríla mu veliteľ pluku podpísal návrh Radu Červenej hviezdy. V odôvodnení vyznamenania je vymenovaných niekoľko obcí západného Slovenska, kde vojak bojoval, zo Záhoria obec Závod a ako dátum zranenia je uvedený 17. apríl. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji mestského cintorína v Senici.
  • Vasilij Petrovič Ionov (Василий Петрович Ионов) sa narodil v roku 1917 v Rusku v obci Suchanovka pri meste Kuzneck (Пензенская обл., Кузнецкий р-н, д. Сухановка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Kuznecka (Кузнецкий РВК) v roku 1939 alebo vo februári 1940. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Mariju Ivanovnu Ionovovú zo Suchanovky. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako strelec 225. gardového protilietadlového delostreleckého pluku. V tejto jednotke mu ako prieskumníkovi v hodnosti slobodníka udelili 7. októbra 1943 medailu Za bojové zásluhy. Zomrel 23. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici EP 233 na následky popálenín zo 16. apríla, do nemocnice ho prijali 17. apríla. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji mestského cintorína v Senici.
  • Pjotr Ivanovič Kučerenko (Петр Иванович Кучеренко) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine pri meste Dobropoľje v obci Šachovo. Názov Šachovo bol od polovice 19. storočia neoficiálnym duplicitným názvom obce. V rokoch 1919 až 2016 bola obec premenovaná na Okťjabrskoje, úradný názov Šachovo získala až po tomto období (Украинская ССР, Сталинская обл., Добропольский р-н, с. Шахово - Октябрьское; ukr. Добропілля, Шахове). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Dobropoľja (Добропольский РВК). Slúžil v zostave 189. gardového streleckého pluku 61. gardovej streleckej divízie. Po boji pri meste Kamjanka-Dniprovska (ukr. Кам'янка-Дніпровська) od 4. novembra 1943 do septembra 1944 bol v zajatí. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Mariju Ivanovnu Kučerenko zo Šachova a v skoršom výkaze sestru Mariju Fjodorovnu-? Kučerenko. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec 16. mechanizovanej brigády. Zomrel 24. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici EP 233 na následky zranení zo 16. apríla, do nemocnice ho prijali 19. apríla. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji mestského cintorína v Senici.
  • Aleksej Jakovlevič Tjupajev (Алексей Яковлевич Тюпаев) sa narodil v roku 1926 (niekde 1925) v Rusku v osade Terenino pri meste Pavlovskij Posad (Московская обл., Павлово-Посадский р-н, д. Теренино). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Pavlovskij Posad (Павлово-Посадский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Klavdiju Nikitičnu Tjupajevovú z Terenina č. d. 37. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zomrel 26. apríla 1945 na následky zranení zo 14. apríla 1945, do nemocnice ho prijali o dva dni neskôr. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji mestského cintorína v Senici.

Poľná nemocnica TPPG 3561

V Terapeutickej poľnej mobilnej nemocnici TPPG 3561 zomreli v Senici 4 vojaci medzi 13. a 27. aprílom 1945. Pochovaní boli v Senici na mestskom cintoríne v samostatných hroboch, s najväčšou pravdepodobnosťou to bolo na spoločnom nemocničnom pohrebisku Červenej armády. Do mesta prišla nemocnica z Maďarska, kde vykázala posledných mŕtvych koncom novembra 1944 v meste Tiszafüred. Zo Senice sa nemocnica presťahovala do Benešova, kde v nej zomreli vojaci medzi 16. májom a 1. júnom a odtiaľ odišla do Mongolska.

  • Fjodor Jemeľjanovič Sijutkin (Федор Емельянович Сиюткин, raz ako Smotkin, Смоткин) sa narodil v roku 1892 v Rusku v osade Fokino pri obci Usť-Išim (Омская обл., Усть-Ишимский р-н, д. Фокино). Do Červenej armády ho 5. novembra 1942 povolal komisariát v obci Usť-Išim (Усть-Ишимский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Pelageju Gerasimovnu Sijutkin z Fokina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v jednotke č. 76. Zomrel 13. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici TPPG 3561 na následky otravy metanolom z 12. apríla, do nemocnice ho prijali 12. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici v samostatnom hrobe.
  • Stepan Petrovič Demidov (Степан Петрович Демидов) sa narodil v roku 1907 alebo 1910 v Rusku v Mordovskej republike v meste Saransk alebo v blízkej obci Malyje Berezniky pri meste Romodanovo (Мордовская АССР, г. Саранск altern. Ромодановский р-н, с. Малые Березники). Do Červenej armády ho v júli 1941 povolal komisariát Romodanova (Ромодановский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jevdokiju Ivanovnu Demidovovú z Moskvy. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu v 11. samostatnom mostovom železničnom prápore. Predchádzajúcimi miestami služby boli nešpecifikovaná 43. brigáda a neskôr 74. samostatný prápor železničnej obnovy. Zomrel 20. apríla 1945 v nemocnici TPPG 3561 na následky otravy metanolom z 11. apríla, do nemocnice ho prijali 13. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici v samostatnom hrobe.
  • Ivan Aleksejevič Kušnerik (Иван Алексеевич Кушнерик, niekde Kušnjarik, Кушнярик) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine pri obci Gvozdec (Украинская ССР, Станиславская обл., Гвоздецкий р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát Gvozdeca (Гвоздецкий РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Mariju Kušnerik z obce Bučačky pri obci Gvozdec (ukr. Гвіздець, Бучачки). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 669. delostreleckom pluku 228. streleckej divízie. Zomrel na následky žltačky 23. apríla 1945 v deň prijatia do nemocnice TPPG 3561. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici v samostatnom hrobe.
  • Dmitrij Artjomovič Beda (Дмитрий Артемович Беда) sa narodil v roku 1897 (niekde 1887) v Rusku v obci Kievka pri jazere Manyč (Ставропольский край, Апанасенковский р-н, с. Киевка). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v meste Novokubanskij, dnešný názov Novokubansk (Ново-Кубанский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Anastasiju Fjodorovnu Beda zo sovchozu Chutorok pri Novokubanskom (Краснодарский край, Новокубанский р-н, с/з Хуторок). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. jazdeckom pluku 10. jazdeckej divízie. Zomrel 27. apríla 1945 v poľnej nemocnici TPPG 3561 v Senici na rakovinu žalúdka, do nemocnice ho prijali 15. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici v samostatnom hrobe.

Poľná nemocnica TPPG 2619

Terapeutická poľná mobilná nemocnica TPPG 2619 prišla do Senice z rumunského mesta Arad, kde posledného vojaka pochovala 13. marca 1945. V Senici nemocnica preukázateľne pôsobila prinajmenšom od 16. mája 1945, posledného vojaka, ktorý v nej zomrel, pochovali 30. júna. V Senici boli traja vojaci nemocnice pochovaní v samostatných očíslovaných hroboch na spoločnom nemocničnom pohrebisku Červenej armády. Hroby prvých dvoch sú zdokumentované na spoločnej poľnej mapke. Posledným pôsobiskom nemocnice bol Šamorín, kde podľa nemocničných výkazov pochovali jedného vojaka 27. augusta 1945.

  • Gavriil Akimovič Bombin (Гавриил Акимович Бомбин) sa narodil v roku 1891 v Rusku v Rostove nad Donom (г. Ростов-На-Дону). Do Červenej armády ho povolal komisariát Rostova nad Donom (Ростовский ГВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Uľjanu Petrovnu Bombin z Rostova nad Donom (časť Nachičevaň nad Donom, ul. 13. línia č. 59). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako robotník v 47. vojenskom stavebnom oddiele. Zomrel 25. mája 1945 na následky onemocnenia (rakovina žalúdka) v TPPG 2619, do nemocnice ho preložili 16. mája z inej poľnej nemocnice SEG 2430. Pochovali ho 28. mája na mestskom cintoríne v Senici na vojenskom pohrebisku vyhradenom pre TPPG 2619 v hrobe č. 1.
  • Ivan Tichonovič Aksjonov (Иван Тихонович Аксенов) sa narodil v roku 1894 na Ukrajine v meste Kadievka (neskoršie názvy Sergo, Kadievka, dnes Stachanov, Украинская ССР, Ворошиловградская обл., г. Серго, Кадиевка, Стаханов). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Kadievky (Кадиевский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Praskovju Fjodorovnu Aksjonovovú z Kadievky, ul. Karjernaja 99 a v skoršom období sestru Oľgu Tichonovnu Aksjonovovú z Kadievky, ul. Karjernaja 10. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 4. jazdeckého zboru, do ktorého bol preložený 29. novembra 1943 z 237. armádneho záložného streleckého pluku. Zomrel 25. mája 1945 na následky onemocnenia (cirhóza pečene) v TPPG 2619, do nemocnice ho preložili 16. mája z inej poľnej nemocnice SEG 2430. Pochovali ho 28. mája na mestskom cintoríne v Senici na vojenskom pohrebisku vyhradenom pre TPPG 2619 v hrobe č. 2.
  • Fjodor Gavrilovič Sivačenko (Федор Гаврилович Сиваченко) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine v obci Petrakovka pri meste Katerinopol (Украинская ССР, Киевская обл., Катеринопольский р-н, с. Петраковка; ukr. Катеринопіль, Петраківка). Do Červenej armády ho povolal komisariát ukrajinského mesta Novoarchangeľsk (Ново-Архангельский РВК; ukr. Новоархангельськ). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Matrenu Parfirjevnu Sivačenko z Petrakovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, predchádzajúcim miestom služby bola 228. strelecká divízia. Zomrel v poľnej nemocnici TPPG 2619. Pochovali ho 30. júna 1945 na mestskom cintoríne v Senici na vojenskom pohrebisku vyhradenom pre TPPG 2619 v hrobe č. 3.

Poľná nemocnica SEG 4495

Na trase Šahy - Brno sa Senica stala len tranzitným miestom evakuačnej poľnej nemocnice Červenej armády SEG 4495. V Senici nemocnica pochovala len jedného vojaka na mestskom cintoríne. V meste Šahy pochovala 31. vojakov, posledný tam zomrel 23. apríla. Od 9. mája vykázala prvého mŕtveho vojaka z celkového počtu 39, ktorí zomreli v jej zariadení v Brne.

  • Andrej Michajlovič Mironov (Андрей Михайлович Миронов) sa narodil v roku 1909 v Rusku v osade Rtiščevo, súčasti obce Starogoľskoje v býv. Volynskom okrese (Орловская обл., Волынский р-н, д. Ртищево, д. Старогольское). Do Červenej armády ho povolal asi komisariát v obci Lamskoje, centre býv. Volynského okresu (Волынский РВК, с. Ламское), 28. júla 1941 a opakovane 5. októbra 1943, pretože od 6. októbra 1941 do 22. februára 1943 žil na okupovanom území. V zostave 1312. streleckého pluku 17. streleckej divízie pri obci Žuraviči v Bielorusku zostal od 28. novembra 1943 nezvestný. Ako kontaktnú osobu rodiny v materiáloch uvádzal manželku Mariju Filipovnu Mirinovovú z Rtiščeva, mal jednu dcéru. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako delostrelec. V nemocničných materiáloch mal viackrát zapísanú jednotku v tvare 1286. delostrelecký pluk 30. streleckej divízie. Zomrel 2. mája 1945 v Senici v poľnej nemocnici SEG 4495 na následky zranenia z 26. apríla, do nemocnice ho prijali 28. alebo 29. apríla. Pochovaný bol na mestskom cintoríne v Senici.

Poľná nemocnica IG 4248

Liečebné poľné zariadenie Červenej armády Infekčná nemocnica IG 4248 pochovala v Senici na mestskom cintoríne jedného vojaka.

  • Aleksandr Andrejevič Urusov (Александр Андреевич Урусов) sa narodil v roku 1903 v Rusku v obci Babasovo pri meste Pavlovo (Горьковская обл., Павловский р-н, с. Бабасово). Do Červenej armády ho 1. decembra 1941 povolal komisariát mesta Dzeržinsk (Дзержинский ГВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Fjodorovnu Urusovovú, ktorá žila pri Pavlove. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako pisár v Poľnom armádnom potravinovom sklade 2482. Zomrel po nemoci 15. apríla 1945 vo vojenskej infekčnej nemocnici IG 4248, do ktorej ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici.

Poľná nemocnica GLR 5283

Nemocnica pre ľahkoranených GLR 5283 v Senici pochovala dvoch vojakov v priestore Vojenského mestečka, ktoré si Červená armáda zriadila v areáli senických kasární.

  • Jelena Aleksejevna Savinovová (Елена Алексеевна Савинова) sa narodila v roku 1921 v Rusku v obci Steklozavod pri obci Belozerskoje pri meste Kurgan (Курганская обл., Белозерский р-н, п. Стеклозавод). Do Červenej armády ju v roku 1943 povolal jeden z komisariátov mesta Čeljabinsk (Тракторозаводский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedla otca Alekseja Vasiľjeviča Savinova zo Steklozavodu. Naposledy slúžila v hodnosti podporučíčky ako obsluha röntgenu v poľnej nemocnici GLR 5283. Zomrela 28. apríla 1945 v poľnej nemocnici GLR 5283 na následky zranenia z toho istého dňa. Pochovali ju v Senici v ohrade na severnej strane Vojenského mestečka.
  • Fjodor Michajlovič Dorogoj (Федор Михайлович Дорогой) sa narodil v roku 1913 v Bielorusku v osade Rudnja, dnes súčasť obce Choneviči (Белорусская ССР, Гродненская обл., Порозовский р-н, д. Рудня; biel. Поразава, Рудня, Хоневичи). Do Červenej armády ho povolal (asi po septembri 1944) komisariát obce Porozovo (Порозовский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Sofju Jakovlevnu Dorogoj z Rudnje. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 383. samostatnom ženijnom prápore 228. streleckej divízie, do ktorej bol zaradený od 20. marca 1945. Zomrel 30. apríla 1945 v poľnej nemocnici GLR 5283 na následky zranenia zo 17. apríla, do nemocnice ho prijali 20. apríla. Pochovaný bol v Senici na severozápadnej strane Vojenského mestečka.

 

 

Blízke pamätníky