Rôzne bojové jednotky Červenej armády v Senici

592. strelecký pluk 203. streleckej divízie

Podľa výkazu personálnych strát 203. streleckej divízie pochoval v Senici 592. strelecký pluk tejto divízie 8 vojakov, ktorí padli v boji 5. a 6. apríla 1945. Nepoznáme konkrétne miesto, kde ich druhovia z jednotky pochovali. Nevieme, či to bolo v samostatných alebo spoločných hroboch na jednom alebo viacerých miestach. Na priloženej poľnej mapke Senice s bližšími náležitosťami a označením 592. pluku nebolo miesto ich hrobov vyznačené.

• Leonid Kirillovič Demenjuk (Леонид Кириллович Деменюк, niekde Leontij, Леонтий) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine v obci Gruška pri meste Mogiljov-Podolskij (Украинская ССР, Винницкая обл., Могилев-Подольский р-н, Грушка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal poľný vojenský komisariát v meste Mogiljov-Podolskij (г. Могилев-Подольский; ukr. Могилів-Подільський). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Jekaterinu Saveľjevnu (niekde Savovnu) Demenjuk z Grušky. V počiatkoch slúžil v hodnosti vojaka 93. gardovej streleckej divízie a od 11. apríla 1944 zostal nezvestný na území Rumunska, bol v zajatí asi do augusta 1944. Následne bol zaradený do zostavy 1. učebného mínometného pluku v 230. armádnom záložnom streleckom pluku. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako sanitárny inštruktor v 592. streleckom pluku 203. streleckej divízie. Padol v boji 5. apríla 1945, pochovali ho v Senici.
• Michail Ivanovič Mančuk (Михаил Иванович Манчук) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine v dedine Peredrimichy (Velikije?, Malyje?) pri obci Kulikov pri meste Ľvov (Львовская обл., Куликовский р-н, д. Передремихи; ukr. Львів, Куликів, Великі Передримихи altern. Малі Передримихи). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Kulikove (Куликовский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Nadeždu Vasiľjevnu Mančuk, ktorá žila pri Kulikove. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 592. streleckom pluku 203. streleckej divízie. Padol v boji 5. apríla 1945, pochovali ho v Senici.
• Dmitrij Grigorjevič Pidčecha (Дмитрий Григорьевич Пидчеха) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine v obci zapísanej ako Kamenka Nova pri obci Magerov pri Ľvove (Львовская обл., Магеровский р-н, с. Каменка Нова). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Magerove (Магеровский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Alenu Grigorevnu Pidčecha, ktorá žila v obci Kamenka pri Magerove. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 592. streleckom pluku 203. streleckej divízie. Padol v boji 5. apríla 1945, pochovali ho v Senici. Vo výkazoch sa uvádza asi mylne zapísané toponymum Šmegerivskij, správne je pravdepodobne Magerovskij (Шмегеривский р-н, РВК - Магеровский).
• Pavel Michajlovič Basjuk (Павел Михайлович Басюк) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine pri meste Rava-Ruskaja v obci zapísanej ako Domaševka (Львовская обл., Рава-Русский р-н, с. Домашевка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Rave-Ruskej (Рава-Русский РВК; ukr. Рава-Руська). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Anastasiju Vasiľjevnu Basjuk z Domaševky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 592. streleckom pluku 203. streleckej divízie. Padol v boji 5. apríla 1945, pochovali ho v Senici.
• Aleksandr Danilovič Maľkov (Александр Данилович Мальков, niekde Denisovič, Денисович) sa narodil v roku 1926 v Kirgizsku v obci Grozď pri meste Frunze, dnešný názov Biškek (Киргизская ССР, Фрунзенская обл., Ворошиловский р-н, с. Гроздь). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal Vorošilovský komisariát vo Frunze (Ворошиловский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Pavla Jevmenoviča Maľkova z obce Grozď. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako veliteľ oddielu v 592. streleckom pluku 203. streleckej divízie. Padol v boji 6. apríla 1945, pochovali ho v Senici.
• Nikolaj Jakovlevič Sokolov (Николай Яковлевич Соколов) sa narodil v roku 1925 v Rusku pri obci Zijančurino v obci zapísanej ako Novomichajlovka (Чкаловская обл., Зиянчуринский р-н, с. Новомихайловка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Zijančurine (Зианчуринский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Nataľju Ivanovnu Sokolovovú z Novomichajlovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 592. streleckom pluku 203. streleckej divízie. Padol v boji 6. apríla 1945, pochovali ho v Senici.
• Michail Stepanovič Saltynskij (Михаил Степанович Салтынский)sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v obci Jaltuškov pri meste Bar (Украинская ССР, Винницкая обл., Барский р-н, с.Ялтушков; ukr. Ялтушків). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Baru (Барский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Mariju Markovnu Saltynskú z Jaltuškova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 592. streleckom pluku 203. streleckej divízie. Padol v boji 6. apríla 1945, pochovali ho v Senici.
• Feodosij Fedosejevič Gruša (Феодосий Федосеевич Груша) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine v obci Kunka pri meste Gajsin (Украинская ССР, Винницкая обл., Гайсинский р-н, с. Кунка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Gajsine (Гайсинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Mariju Mironovnu Gruša z Kunky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 592. streleckom pluku 203. streleckej divízie, do ktorej bol zaradený od 22. marca 1945. Padol v boji 6. apríla 1945, pochovali ho v Senici.

152. gardový protitankový delostrelecký pluk

Šesť vojakov a z toho dvaja dôstojníci 152. gardového protitankového delostreleckého pluku 4. gardového jazdeckého zboru, ktorí padli medzi 12. a 17. aprílom 1945 v bojoch na Morave, bola pochovaná v Senici na námestí pri kostole. Veliteľom pluku bol podplukovník Jevgenij Arseňjevič Kostylev (* 1914, Евгений Арсеньевич Костылев).

• Aleksandr Kirillovič Gaponenko (Александр Кириллович Гапоненко) sa narodil v roku 1915 na Ukrajine pri meste Černigov v obci zapísanej ako Novogrigorjevka (Украинская ССР, Запорожская обл., Черниговский р-н, с. Ново-Григорьевка). Základnú vojenskú službu si odslúžil v rokoch 1936-38. V roku 1941 ho do Červenej armády povolal komisariát Černigova (Черниговский РВК; ukr. Чернігів). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Mariju Kirilovnu Gaponenko z Novogrigorjevky. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ delostreleckej roty v 152. gardovom protitankovom delostreleckom pluku 4. jazdeckého zboru. V tejto jednotke ho 22. februára 1943 vyznamenali Radom Červenej hviezdy, 28. augusta 1944 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa a 21. marca 1945 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa, Padol v boji pri Lanžhote 12. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na námestí pri kostole. Posmrtne 24. mája 1945 ho opätovne vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa s prihliadnutím k bojovým činom pri Šuranoch, Trnave, Smoleniciach a hlavne pri Lanžhote, kde zahynul.
• Aleksej Pavlovič Jemelin (Алексей Павлович Емелин) sa narodil v roku 1915 v Rusku pri meste Syzraň v obci Batrackije Vyselki, dnes súčasť mesta Okťjabrsk (Куйбышевская обл., Сызранский р-н, с. Ватрацкие Выселки, г. Октябрьск). Do Červenej armády ho povolal komisariát Syzrane (Сызранский РВК), v jej stave bol od roku 1942. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol brata Gennadija Stepanoviča Lobanovského z obce Batrackije Vyselki. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako pomocný veliteľ jednotky autoťahačov v 152. gardovom protitankovom delostreleckom pluku 4. gardového jazdeckého zboru. V tejto jednotke mu 6. augusta 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy a 3. novembra 1944 medailu Za odvahu. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 12. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na námestí pri kostole. Posmrtne mu udelili Rad Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za bojový čin z 12. apríla 1945 pri moravskej obci Lanžhot, kde bol smrteľne ranený.
• Aleksej Fjodorovič Rusanov (Алексей Федорович Русанов) sa narodil v roku 1906 v Rusku v obci Aleksandrijskaja (Ставропольский край, Александрийско-Обиленский р-н, ст. Александрийская). Do Červenej armády ho v auguste 1941 povolal komisariát Aleksandrijskej (Александрийско-Обиленский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Ninu Fjodorovnu Rusanovovú z Aleksandrijskej. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako zameriavač zbrane v 152. gardovom protitankovom delostreleckom pluku 4. gardového jazdeckého zboru. V tejto jednotke mu 9. augusta 1944 udelili medailu Za odvahu. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 15. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na námestí pri kostole. Posmrtne ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za bojový čin z 15. apríla 1945 pri moravskej obci Kobylí, kde zahynul.
• Vladimir Jakovlevič Seleznev (Владимир Яковлевич Селезнев) sa narodil v roku 1918 na Ukrajine v meste Voznesensk (Украинская ССР, г. Вознесенск). Do Červenej armády ho povolal komisariát ukrajinského mesta Osipenko, dnes premenovaného na Berdjansk (Осипенковский РВК; ukr. Осипенко, Бердянськ). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Ljudmilu Semjonovnu Leonenko z mesta Osipenko, ul. Respubliky 71. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako prieskumník v 152. gardovom protitankovom delostreleckom pluku 4. gardového jazdeckého zboru. V tejto jednotke mu 4. decembra 1943 udelili medailu Za odvahu a 22. apríla 1944 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 15. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na námestí pri kostole. Posmrtne ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za bojový čin z 15. apríla 1945 pri moravskej obci Kobylí, kde bol ranený. Zahynul po bombardovaní počas transportu do nemocnice.
• Ivan Ivanovič Kolesničenko (Иван Иванович Колесниченко) sa narodil v roku 1922 v Rusku v osade Omeľčenko pri obci Mečjotinskaja pri meste Zernograd (Ростовская обл., Мечетинский р-н, х. Омельченко, станица Мечетинская, г. Зерноград). Do Červenej armády ho v januári 1941 povolal komisariát obce Mečjotinskaja (Мечетинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Ivana Nikitoviča Kolesničenka z Omeľčenka. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ čaty v 152. gardovom protitankovom delostreleckom pluku 4. jazdeckého zboru. Zomrel v boji 16. apríla 1945 pri moravskej obci Klobouky. Pochovali ho v Senici na námestí pri kostole. Posmrtne 24. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa s prihliadnutím k bojovým činom pri obciach Matúškovo (pôv. Takšoň), Dolné Orešany a hlavne pri obci Klobouky, kde zahynul.
• Pavel Vasiľjevič Chamin (Павел Васильевич Хамин, niekde Chimin, Химин) sa narodil v roku 1925 v Rusku v obci Staršeje pri obci Chomutovka v Kurskej oblasti (Курская обл., Хомутовский р-н, с. Старшее). V Červenej armáde bo od roku 1943, povolal ho komisariát Chomutovky (Хомутовский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Taťjanu Trofimovnu Chaminovovú z obce Staršeje. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 152. gardovom protitankovom delostreleckom pluku 4. gardového jazdeckého zboru. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 17. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na námestí pri kostole. Posmrtne mu udelili Rad Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za bojový čin zo 17. apríla 1945 pri obci Klobouky u Brna, kde zahynul.

30. samostatná jazdecká divízia

Zo súborného výkazu personálnych strát 4. gardového jazdeckého zboru poznáme mená ôsmych vojakov 30. samostatnej jazdeckej divízie, ktorí boli pochovaní v Senici na cintoríne. Ich hroby neboli bližšie špecifikované. Podľa zápisu mohli zomrieť na následky zranení, ale nenašli sme k ich menám žiadne nemocničné výkazy.

• Leonid Romanovič Novikov (Леонид Романович Новиков) sa narodil 15. februára 1912 (niekde 1913) v Rusku v meste Stavropol (г. Ставрополь). Na základnú vojenskú službu nastúpil v novembri 1932, do Červenej armády ho v roku 1940 povolal komisariát býv. obce Adler, dnes súčasť Soči (Адлерский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Kazimirovnu Novikovovú z obce Krasnaja Poljana pri Soči (Красная Поляна). Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho posmrtne (30. mája 1945) vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Z písomného odôvodnenia vyznamenania je zrejmé, že 3. apríla 1945 v boji pri obci Bíňovce utrpel ťažké zranenie. Na jeho následky 4. apríla zomrel, pochovali ho v Senici v sade fabriky na spoločnom pohrebisku.
• Nikolaj Andrejevič Onuprienko (Николай Андреевич Онуприенко) sa narodil v roku 1926 v Rusku v Krasnodarskom kraji v obci zapísanej ako Čaplyčinka (Краснодарский край, с. Чаплычинка). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Brjuchoveckaja (Брюховецкий РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Jekaterinu Jakovlevnu Onuprienko z Čaplyčinky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Z dôvodu smrti ho stavu jednotky vyradili 10. apríla. Pochovali ho v Senici na spoločnom pohrebisku cintorína.
• Ivan Archipovič Danilov (Иван Архипович Данилов) sa narodil v roku 1913, aj keď niekde uvádzajú 1921, v Rusku v obci Aksjonkino pri obci Sekretarka na polceste medzi mestami Samara a Ufa (Чкаловская обл., Секретарский р-н, с. Аксенкино). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Sekretarke (Секретарский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Archipa Vasiľjeviča Danilova z Aksjonkina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako telefonista v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu udelili 8. augusta 1944 medailu Za bojové zásluhy a dvakrát medailu Za odvahu 14. mája 1944 a 23. februára 1945. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 12. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na cintoríne. Posmrtne 30. mája 1945 ho vyznamenali za bojový čin z 11. apríla 1945, pri ktorom bol pravdepodobne smrteľne zranený.
• Ivan Prochorovič Astachov (Иван Прохорович Астахов) sa narodil v roku 1924 v Rusku pri meste Belorečensk v osade Fadejevskij alebo v susednej osade Kubanskij (Краснодарский край, Белореченский р-н, х. Фадеевский altern. х. Кубанский). Do Červenej armády ho v júni 1942 povolal komisariát Belorečenska (Белореченский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Jefrosiniju Petrovnu Astachovovú z Fadejevského. Bojoval v zostave 366. streleckého pluku 126. streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Z dôvodu smrti ho stavu jednotky vyradili 12. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na cintoríne.
• Vasilij Ivanovič Gilja (Василий Иванович Гиля) sa narodil v roku 1910 v Izmailskej oblasti Besarábie, ktorá sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, v obci Laržanka pri meste Izmail (Украинская ССР, Измаильская обл., Суворовский р-н, Ларжанка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát obce Suvorovo (Суворовский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jelenu Vasiľjevnu Gilja z Laržanky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Z dôvodu smrti ho stavu jednotky vyradili 14. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na cintoríne.
• Jevdokim Aleksejevič Naberežnyj (Евдоким Алексеевич Набережный) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine v Kyjevskej oblasti. Upresňujúce lokality, zapísané ako obec Nadkačan a okres Poljanskij, sme nedokázali geograficky určiť (Киевская обл., Полянский р-н, с. Надкачан). Do Červenej armády ho povolal Poljanskij komisariát Kyjevskej oblasti (Полянский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Mariju Grigorjevnu Naberežnú z Nadkačanu. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Z dôvodu smrti ho stavu jednotky vyradili 14. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na cintoríne.
• Anatolij Pavlovič Karin (Анатолий Павлович Карин) sa narodil v roku 1920 v Rusku v Jaroslavskej oblasti pri obci Petrovskoje v obci zapísanej ako Poddubnoje a aj Poddubnovo (Ярославская обл., Петровский р-н, с. Поддубное altern. Поддубново). Do Červenej armády ho najneskôr v roku 1943 povolal komisariát obce Petrovskoje pri meste Rostov (Петровский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Annu Nikolajevnu Karin z obce Poddubnovo. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Z dôvodu smrti ho stavu jednotky vyradili 16. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na cintoríne.
• Vladimir Fjodorovič Vinogradov (Владимир Федорович Виноградов) sa narodil v roku 1920 v Uzbekistane v meste Andižan (Узбекская ССР, г. Андижан). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát v Andižane (Андижанский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Alexandru Rod. Vinogradovovú z Andižanu. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako veliteľ čaty v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 6. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Z dôvodu smrti ho stavu jednotky vyradili 15. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na cintoríne.

9. gardová jazdecká divízia

Zo súborného výkazu personálnych strát 4. gardového jazdeckého zboru poznáme mená štyroch vojakov 9. gardovej jazdeckej divízie, ktorí boli pochovaní v Senici na cintoríne. Ich hroby neboli bližšie špecifikované. Podľa zápisu mohli zomrieť na následky zranení, ale nenašli sme k ich menám žiadne nemocničné výkazy.

• Nikolaj Mefoďjevič Starin (Николай Мефодьевич Старин) sa narodil v roku 1921 v Izmailskej oblasti Besarábie, ktorá sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, v obci Čomašir neskôr premenovanej na Priozjornoje (Украинская ССР, Измаильская обл., Измаильский р-н, с. Чомашир; ukr. Приозерне). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Šikirli-Kitaj neskôr premenovanej na Suvorovo (Шикирликитайский РВК; ukr. Суворове). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Praskovju Anaševnu Starin z Čomašira. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 34. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Z dôvodu smrti ho stavu jednotky vyradili 12. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na cintoríne.
• Ivan Pavlovič Gusev (Иван Павлович Гусев) sa narodil v roku 1900 v Rusku v meste Krasnojarsk (г. Красноярск). Do Červenej armády ho povolal komisariát Krasnojarska (Красноярский ГВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Mariju Abramovnu Gusevovú z Krasnojarska, ul. Karla Marxa 38. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 30. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Z dôvodu smrti ho stavu jednotky vyradili 12 apríla 1945. Pochovali ho v Senici na cintoríne.
• Michail Ivanovič Kotov (Михаил Иванович Котов) sa narodil v roku 1925 v Rusku v obci Rodnikovskaja pri meste Kurganinsk (Краснодарский край, Курганинский р-н, ст. Родниковская). Do Červenej armády ho 3. februára 1943 povolal komisariát Kurganinska (Курганинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Melaniju Maksimovnu Kotovovú z Rodnikovskej. V začiatkoch služby bol v zostave 295. streleckej divízie, naposledy v hodnosti vojaka v 32. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Z dôvodu smrti ho stavu jednotky vyradili 14. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na cintoríne.
• Vladimir Archipovič Gričenenko (Владимир Архипович Гричененко) sa narodil v roku 1925 v Rusku v obci zapísanej ako Sokolovka v Rostovskej oblasti v Krasnogvardejskom okrese, ktorého centrom bola obec Sokolovo-Kundrjučenskij, dnes súčasť mesta Novošachtinsk (Ростовская обл., Красногвардейский р-н, с. Соколовка; пгт. Соколово-Кундрюченский, г. Новошахтинск). Obec Sokolovo-Kundrjučenskij mala vzniknúť na základoch dediny Sokolovka. Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Sokolovo-Kundrjučenskij (Красногвардейский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Archipa Semjonoviča Gričenenka zo Sokolovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha mínometu v 34. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Z dôvodu smrti ho stavu jednotky vyradili 14. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na cintoríne.

Rôzne vojenské jednotky

K výkazom radu vojakov rôznych vojenských jednotiek, ktorí boli pochovaní v Senici, bola dostupná len poľná mapka hrobu poručíka Fomičeva, ktorého pochovali na obecnom cintoríne v senickej mestskej časti Čáčov.

• Maksim Pavlovič Fomičev (Максим Павлович Фомичев) sa narodil v roku 1914 v Rusku v obci Nadeždino pri Omsku (г. Омск, Кагановичский р-н, с. Надеждино). Do Červenej armády ho v roku 1936 povolal komisariát v Omsku (Омский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Nataľju Borisovnu Fomičevovú z Omska. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ čaty v 1037. delostreleckom pluku 203. streleckej divízie. Padol v boji 7. apríla 1945, pochovali ho na obecnom cintoríne v Čáčove (od r. 1971 súčasť Senice). Podľa záznamu na poľnej mapke hrobu to bolo v južnej časti cintorína v 1. rade, hrob č. 8.
• Nikolaj Fjodorovič Verchoumov (Николай Федорович Верхоумов) sa narodil v roku 1908 v Rusku v osade Nagorského seľsovietu pri obci Sudaj (Ярославская обл., Судайский р-н, Нагорский с/с). Do Červenej armády ho v júni 1941 povolal jeden z komisariátov azerbajdžanského mesta Baku (Ворошиловский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Aleksandru Fjodorovnu Verchoumovovú z Baku, ul. Malaja Krepostnaja 96. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 9. samostatnej motorizovanej prieskumnej rote podriadenej štábom Samostatnej prímorskej armády a neskôr 2. ukrajinského frontu. V tejto jednotke ho 17. januára 1944 vyznamenali Radom Červenej zástavy a 20. septembra 1944 mu udelili medailu Za obranu Kaukazu. Padol v boji 9. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na hlavnom námestí pri kostole. Posmrtne ho 24. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa.
• Stepan Tichonovič Serežko (Степан Тихонович Сережко) sa narodil v roku 1906 v Rusku pri meste Volokonovka v osade zapísanej ako Romanovka, ktorá by mala byť súčasťou Tišanského seľsovietu (Курская обл., Волоконовский р-н, хут. Романовка, - с. Тишанка). Do Červenej armády ho vo februári 1943 povolal komisariát Volokonovky (Волоконовский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Feodoru Ivanovnu Serežko z Romanovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako delostrelec v 191. protitankovom delostreleckom pluku 34. samostatnej protitankovej brigády. V tejto jednotke mu 1. októbra 1944 udelili medailu Za odvahu, 4. novembra 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 24. januára 1945 mu udelili medailu Za bojové zásluhy. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 10. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na spoločnom pohrebisku v sade fabriky.
  Pravdepodobne bratom Stepana bol vojak Semjon Tichonovič Serežko (Семен Тихонович Сережко), ktorý sa narodil v Romanovke v roku 1903. Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Volokonovky. Vo februári 1942 utrpel ťažké zranenie. V hodnosti vojaka ako strelca 81. gardového streleckého pluku 25. gardovej streleckej divízie mu 13. mája 1944 udelili medailu Za odvahu za bojový čin pri meste Dubosary na Ukrajine.
• Vladimir Grigorjevič Ivaškin (Владимир Григорьевич Ивашкин) sa narodil v roku 1912 v Rusku v zaniknutej osade Rostaši; nachádzala sa pri obci Nikuľjevka pri meste Bašmakovo (Пензенская обл., Соседский р-н, д. Росташи; с . Никульевка, пгт. Башмаково). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Sosedka (Соседский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Jegora Nikolajeviča Ivaškina z Rostaši. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha mínometu v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 10. apríla 1945. Pochovali ho v Senici na spoločnom pohrebisku v sade fabriky.
• Ivan Grigorjevič Nikulin (Иван Григорьевич Никулин) sa narodil v roku 1926 v Rusku v osade Zarečje pri obci Pičajevo (Тамбовская обл., Пичаевский р-н, с. Заречье). Do Červenej armády ho povolal komisariát Pičajeva (Пичаевский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Grigorija Semenoviča Nikulina z obce Zarečje. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v jednotke č. 68. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 12, apríla 1945. Pochovali ho v Senici na cintoríne.
• Pjotr Vladimirovič Ivanov (Петр Владимирович Иванов) sa narodil v roku 1910 v Rusku v dnes opustenej osade Zechnicha pri obci Volot (Новгородская обл., Волотовский р-н, д. Зехниха). Do Červenej armády ho v júni 1941 povolal komisariát vo Volote (Волотовский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Jefimovnu Ivanovovú Annu Ivanovnu z obce Zechnicha. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako šofér v 110. samostatnom autodopravnom prápore 10. rajónu leteckej bázy. V tejto jednotke mu 30. apríla 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy a 5. februára 1944 medailu Za obranu Leningradu. Zomrel 27. apríla 1945 po požití otráveného alkoholu. Pochovali ho v Senici na cintoríne v spoločnom hrobe. Manželke poslal posledný dopis 24. apríla 1945.
• Kuzma Ustinovič Čebyšev (Кузьма Устинович Чебышев) sa narodil v roku 1898 v Rusku v obci Donskoje pri meste Stavropol alebo v samotnom Stavropole (Ставропольский край, с. Донское). V zostave Červenej armády v rokoch 1920-1925 sa zúčastnil bojov na Krymskom fronte a Náhornom Karabachu. Do Červenej armády ho v júni 1941 povolal jeden z komisariátov Leningradu (Дзержинский РВК). V dobe obliehania Leningradu žil na ul. Gagarinská 22, slúžil ako zástupca náčelníka kancelárie zásobovania s potravinami Lenchlebtorg. V hodnosti kapitána vo funkcii náčelníka utajovaného oddelenia na štábe Inžinierskych vojsk Stepného vojenského okruhu mu 5. júna 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Ivanovnu Čebyševovú z obce zapísanej ako Berezovka v Okťjabrskom okrese Rjazanskej oblasti (Рязанская обл., Октябрьский р-н, с. Березовка). Mal dcéru, ktorá mala 16 rokov (v roku 1945). Naposledy slúžil ako náčelník Tajného oddelenia Úradu obrannej výstavby 24 v hodnosti kapitána. Spáchal samovraždu osobnou zbraňou 21. mája 1945, pochovali ho v Senici na mestskom cintoríne.
• Dmitrij Filippovič Rjabov (Дмитрий Филиппович Рябов) sa narodil v roku 1906 v Rusku v obci Gljadkovo pri meste Sasovo alebo v samotnom Sasove (Рязанская обл., Сасовский р-н, Глядково altern. г. Сасово). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát v Sasove (Сасовский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Juliu Aleksejevnu Rjabovovú z mesta Sasovo, ul. Prospekt svobody 11. Slúžil v hodnosti kapitána v jednotkách 200. samostatná spojovacia letka a 135. tanková brigáda, počas služby v nej sa stal držiteľom medaily Za obranu Stalingradu. Podľa zápisu vo výkaze komisariátu Rjazanskej oblasti zomrel 21. septembra 1945 pri plnení služobných povinností, v tej dobe mal pracovať pre poľnú nemocnicu 5236 v hodnosti kapitána intendantnej služby. Pochovali ho v Senici.